Ako transformovať mestský brownfield? – 1. časť
Transformácia nevyužitých priemyselných areálov, tzv. brownfieldov, ktoré sa nachádzajú často v širších centrách miest, je jednou z najlepších ciest, ktorými viesť rozvoj našich miest. V kontraste s rozširovaním sídiel smerom „von“, majú tieto areály často vybudovanú technickú infraštruktúru či lepšiu dopravnú dostupnosť. Jedným z takýchto brownfieldov, ktorý sa nachádza na prahu transformácie, je areál po bývalej trenčianskej textilke Merina.
V mojich ostatných blogoch som sa venoval potenciálu rozvoja trenčianskej Štefánikovej ulice. Tá je vo svojej časti zo severnej strany ohraničená práve rozsiahlym areálom textilnej fabriky Merina, ktorá dominuje východnej časti mesta od roku 1906. Fabrika postupne menila svoje názvy (Tiberghien, Slovena, Merina), vlastníkov i právne formy. Od roku 2009, kedy Merina ukončila výrobu, areál stagnuje.
Práve transformáciou tohto územia sa zaoberali vo svojich prácach študenti architektúry zo Slovenskej technickej univerzity. Na práce šiestich z nich – Patrika Krásneho, Eduarda Krištofa, Natálie Markovej, Tomáša Danka, Veroniky Mesíkovej a Zuzany Mihaľovej sa pozrieme v tomto a nasledujúcich blogoch. Začneme prvým z autorov.
Patrik Krásny
V úvode svojej práce popisuje autor problémy a potenciál tohto areálu. Ako problémy vidí najmä bariéru vo forme zhlavia železničnej stanice Trenčín, ktoré Merinu zo severu oddeľuje od urbanisticky hodnotného sídliska Sihoť. Z južnej strany je areál ohraničený už spomínanou rušnou Štefánikovou ulicou so zaťažením podľa autora 60 000 vozidiel denne. Tá zas bráni bezpečnému pešiemu napojeniu na lesopark Brezina. Naopak, za najväčší potenciál označuje autor polohu areálu- v blízkosti centra mesta a v styku železničnej a autobusovej stanice. Autor správne vidí areál Meriny ako vhodné územie na rozvojové plány mesta Trenčín.
Koncept návrhu mladého architekta vychádza práve z charakteru riešeného územia a mesta. Pri ňom autor určuje tri hlavné prvky, ktoré mesto symbolizujú- história, prírodné prvky (najmä rieka Váh) a samotní Trenčania nesúci ľudský potenciál silných a angažovaných komunít. Práve revitalizácia Meriny má tieto tri prvky prepojiť. Myšlienka „prepájania“ pritom nie je náhodná, autor nadväzuje na históriu, kedy bola práve trenčianska textilka poprepájaná so skladmi látok v celej Európe.
Autor si naštudoval aj históriu samotnej fabriky, ktorú na začiatku 20. storočia v Trenčíne založili francúzski bratia Tiberghienovci. Okrem trenčianskej fabriky vlastnili aj výrobné sklady v Brne, Budapešti, Temešvári a Záhrebe. Od 20. rokov fabrika zároveň z vlastnej elektrárne zásobovala elektrinou vtedajšie mesto.
Návrh
Areál prekladá autor viacerými osami- športovou, ktorá rýchlo prepája športoviská a prírodu osou Brezina – Váh a osami „mesto“ a „záhradník,“ ktoré prepájajú aktivity človeka s kultúrnou infraštruktúrou a sú hlavnými tepnami návrhu. V krížení týchto dvoch osí vzniká najhodnotnejší priestor celého areálu.
V prepojení „mestskej“ a „prírodnej“ osi navrhuje autor vznik botanickej záhrady, pričom i tu vychádza z histórie a odkazuje na genius loci blízkeho územia – na sklonku monarchie bola totiž súčasťou mestského parku i botanická záhrada.
Celý návrh akcentuje ekológiu a prepojenie s prírodou. Autor navrhuje asanáciu stavieb s nízkou až nulovou hodnotou pre prostredie a naopak zachovať nosné konštrukcie i niektoré fasády pôvodných hál.Ekologickú stopu má na mysli autor aj v návrhu, vychádzať pri novej výstavbe zo spoločnej modularity so starou zástavbou, čo má menšiu environmentálnu stopu pri výrobe.
Plynulý prechod medzi ťažkou hmotnosťou priemyselných hál a solitérmi rodinných domov zabezpečuje spriahnutím blokovej zástavby do štruktúrovaného bloku, čím vzniknú výrazné mestotvorné prvky.
Návrh transformácie areálu Merina sa podľa autora stotožňuje s identitou Trenčína s odvolaním sa na jeho históriu, ale i históriu Meriny, a ďalej „spájaním a vytváraním dominantných prírodných prvkov v meste a v neposlednom rade vytvára územie pre bývanie, prácu, vzdelanie, oddych a kultúru, a tým podporuje ľudský potenciál a vytvára komunitu Trenčanov.“
Funkčné využitie
Funkčné využitie transformovaného územia je zrejmé z nasledujúceho výkresu:
Autor funkčne oddeľuje železničnú trať Bratislava – Žilina (vrátane areálu železničnej stanice) výrobnými priestormi. Severne od osi „mesto“ sa okrem toho nachádza aj kultúrna, športová a gastronomická funkcia. Popri existujúcej Štefánikovej ulici zachováva autor obytnú funkciu, ktorou nahrádza i obchodné centrum Max. Jeho nahradenie je v súlade s uvažovaným prepojením Váhu a lesoparku Brezina. Nákupnú funkciu premiestňuje autor do miest, ktoré je momentálne v procese EIA v súvislosti s umiestnením nákupného centra.
Ďalšie výkresy ukazujú rez územím a masterplan riešeného územia.
Vizualizácie
Nasledujúce obrázky lepšie vizualizujú autorovu predstavu o stave územia po jeho transformácii. Z nich jasne vyplýva, že realizáciou autorovho návrhu by Trenčín získal peknú a modernú štvrť na ploche súčasného brownfieldu, ktorá by plnila všetky funkcie, ktoré širšie centrum krajského mesta plniť má. Či sa niektoré myšlienky a idey Patrika Krásneho premietnu do reality, to ukáže blízka budúcnosť.
Autor návrhu: Bc. Patrik Krásny
Spolupráca: Ing. arch. Katarína Fejo, PhD. (vedúca ateliéru), Ing. arch. Viktor Kasala (asistent), Ing. arch. Martin Dubiny (asistent)
Návrh: 2019 – 2020
Adresa: M. R. Štefánika 19, Trenčín, Slovensko
Publikované: 3. február 2020
