Ajóva kókesís: toaletný papier, vreckovky a hlasovacie lístky

Obsah článku

1. Divoký západ rules – aj v 21. storočí
2. Mechanicko-papierové zlyhanie na Floride
3. Ďalšia kalamita čaká v Kalifornii
4. Tri výnimky
5. Ruky preč od papierových hlasovacích lístkov!

Včera v noci som si na YouTube „naladil“ ľavičiarsky spravodajský kanál The Young Turks – reku, pozriem sa, ako sa progresívci na čele s Cenkom Uygurom (ktorý pritom, ako žurnalista, sám v nadchádzajúcich novembrových voľbách kandiduje do kongresu…) budú tešiť z očakávaného víťazstva „strýka Bernieho“ Sandersa. (Ktorý svojho – dávneho – času trávil medové týždne na dači v Sovietskom zväze.)

Nič sa však nekonalo a všetkým sklapli sánky naprázdno. Hoci mladý a „strednoprúdový“ (no zároveň prvý gej) kandidát demokratov Pete Buttigieg (čítaj budydžidž) nelenil a vyhlásil sa za volebného víťaza primárok v Iowe pri absencii nieže oficiálnych, ale akýchkoľvek volebných výsledkov. Vraj majú interné údaje zo svojich volebných štábov.

1. Divoký západ rules – aj v 21. storočí

Jednoducho: dlho (roky!) očakávané voľby – primárky Demokratickej strany v Iowe sa včera v noci skončili fiaskom. Demokratická strana nebola schopná zrátať odovzdané hlasy (článok v angličtine, v slovenčine). Také niečo sa stalo prvý raz v dejinách. Pritom Iowa je celkom prvý z 50 štátov USA, kde v tomto roku prebiehajú primárky v rámci prezidentských volieb. (Na budúci týždeň v utorok nasledujú, ako druhé, primárky v štáte New Hampshire, kde sa takisto očakáva víťazstvo „strýka Bernieho“.)

Volebný systém v USA je skrz-naskrz absurdný a antikvárny – ako si ho zriadili v časoch divokého západu, tak ho dodnes ponechali. A tak sa oranžový odľud pred štyrmi rokmi stal prezidentom napriek tomu, že Hillary získala o takmer 3 milióny hlasov viac ako on. Lenže nie „v tých správnych“ spomedzi päťdesiatky štátov USA. Voľby v USA väčšinou rozhoduje len zopár z päťdesiatky štátov, ktoré sú vo voličských preferenciách vyrovnané (sú to takzvané „swing states“). Väčšina štátov je však vo voľbách rozhodnutá typicky už vopred pre jedného z kandidátov, a tak sú voľby v nich v podstate formalitou. Hodnotové rozloženie voličstva je v USA podobné ako na Slovensku: keď to brutálne zjednodušíme, dá sa povedať, že vidiek volí Trumpa a Fica, kým (veľko)mestá (na pobrežiach) demokratickú opozíciu.

V štáte Iowa k tomu pristupuje dodatočná absurdita, že ani nejde o primárky v tradičnom ponímaní, teda o tajné voľby. Nie – ide o takzvaný caucus (čítaj kókös; nemýliť si s kokos), kde sa zhromažďujú celé susedské komunity (väčšinou v telocvičniach miestnych škôl, tak ako na Slovensku mávame volebné miestnosti na školách), každý človek verejne musí predstúpiť a povedať, za koho hlasuje. Pravda, potom v novembrových prezidentských voľbách už je voľba „riadne tajná“, ale v prvej fáze vnútrostranícky caucus prebieha, ako prebieha.

2. Mechanicko-papierové zlyhanie na Floride

V Iowe to včera v noci totálne nezvládli. Došlo vraj ku kombinácii elektronického (volebná apka na zratúvanie hlasov vypovedala službu) a ľudského zlyhania, ale spúšťačom všetkého bolo zlyhanie softvéru. A tak na výsledky prvých tohtoročných volieb v USA naďalej čakáme. Hádam to nepotrvá týždne ako v roku 2000, keď o víťazstve Georgea Busha nad Alom Gorom (už vo veľkých prezidentských voľbách) napokon musel rozhodnúť najvyšší súd „od zeleného stola“, lebo hlasy z Floridy sa bez akýchkoľvek pochybností zrátať nedali a nepomáhalo ani ich viacnásobné preratúvanie.

Na Floride pritom ešte nešlo o zlyhanie softvéru, ale odklon od prostého papiera a pera za vinníka označiť možno. Na Floride totiž vo voľbách používali (a iste dodnes používajú) mechanické „hlasovacie stroje“ – akési dierovače, pomocou ktorých volič vyrazí dieru na hlasovacom lístku vedľa mena toho kandidáta, za ktorého hlasuje.

Lenže stroje sa kazia, všakže? Včera v noci sa v Iowe kazil softvér – kým v roku 2000 na Floride sa kazil hardvér. Súboj Bush – Gore bol taký tesný, že záležalo na každom hlase: kto vyhrá na Floride, stane sa novým americkým prezidentom. A tak sa hlasy na Floride preratúvali, a preratúvali, a preratúvali… lenže beda: pri niektorých hlasovacích lístkoch nebolo možné určiť, či sú platné alebo nie – ani keď ich volebné komisie skúmali pod lupou. Na mnohých z lístkov totiž diery vedľa mien kandidátov boli strojom iba naznačené, no nie celkom prederavené. Na mnohých aj došlo k prederaveniu lístka, lenže ten kúsoček papiera, ktorý mal z hlasovacieho lístka odpadnúť a zanechať v ňom dieru, zostal naďalej visieť na lístku, aj keby len „na vlásku“ (po anglicky hanging chad): taký lístok a odovzdaný hlas teda platiť má či nemá? Ide o „úplne dokončenú“ dieru alebo nie, keď na nej ešte visí kúsoček papiera?

Škriepkam nebolo konca kraja, a tak radšej americký najvyšší súd rozhodol, že ďalej sa preratúvať nebude, a novým americkým prezidentom sa stal Bush. Ten o pár rokov neskôr spustil vojnu v Iraku. Ako včera povedal moderátor Cenk Uygur: ak by sa neboli zadrhávali hlasovacie mašiny na Floride v novembri 2000, svet by bol možno ušetrený vojny na Blízkom východe, ktorej následky – je to veľmi možné – cítime dodnes aj my v Európe v podobe utečeneckých vĺn.

3. Ďalšia kalamita čaká v Kalifornii

Softvér, ktorý včera v noci zlyhal v Iowe, sa mal používať aj o pár týždňov neskôr v Nevade, ale vraj sa už nebude. Výborne. Ale hrozí ďalšia pasca: v Kalifornii prešli na nové elektronické hlasovacie lístky, ktoré zobrazujú vždy len prvých 4 kandidátov na zozname. Kandidátov je pritom 16. Kto chce vidieť druhú, tretiu a štvrtú štvoricu mien kandidátov (jeden z favoritov volieb, Joe Biden, je až v poslednej štvorici – poradie určil žreb), musí na elektronickom hlasovacom lístku manuálne skrolovať.

Urobia to všetci voliči (najmä tí starší, neinformovaní…) – alebo, keď zbadajú hlasovací lístok na pohľad len so štyrmi menami, dajú hlas jednému z nich štyroch? Napadne im, že treba skrolovať ďalej, a ďalej, a ďalej, ak chcú uvidieť mená všetkých 16 kandidátov?

V situácii, keď o výsledku môže rozhodnúť každá tisícka či stovka hlasov, ba možno aj každý hlas (lebo konkurencia medzi demokratickými kandidátmi je v tomto roku vyrovnaná ako už desaťročia nie), môže aj takéto zlyhanie dizajnu hlasovacieho lístka významne ovplyvniť výsledok celoamerických prezidentských volieb. Tým skôr v mamuťom štáte, akým je Kalifornia, ktorá v primárkach udeľuje víťazovi obrovské množstvo delegátov na nominačný snem.

4. Tri výnimky

Rád zdôrazňujem, že počínajúc vynálezom iPadov v lete 2010 som celkom prestal čítať papierové knihy. Bratislavským knižniciam som venoval tisícky svojich papierových kníh, lebo som si uvedomil, že tablet je ideálny nástroj na štúdium literatúry (a aj moderný mobilný telefón ho v improvizovaných situáciách dokáže dobre zastúpiť). Ja si totiž knihy nielen čítam, ale si v nich aj robím poznámky – a robiť toto s papierovými knihami a notesmi je kalvária (až do leta 2010 som sa takto lopotil – ďakujem, už neprosím). Ešte aj v rámci elektronických prístrojov dávam prednosť tabletom (dnes i androidným) pred čiernobielnymi čítačkami typu Kindle práve preto, že tvorba poznámok na e-atramentových displejoch s pomalými reakciami je časovo neefektívna.

Od vynálezu iPadov preto hovorievam, že vidím len dve rozumné využitia papiera: na toaletný papier a na papierové vreckovky. Po včerajších eskapádch v Iowe však musím uznať, že papier je ideálne médium ešte aj na niečo tretie – na takú kľúčovú vec, akou je hlasovací lístok. A v kombinácii s obyčajným perom, prosím – žiadne mašiny do toho nemiešajme.

5. Ruky preč od papierových hlasovacích lístkov!

Keď hlasovanie pomocou elektronických vymožeností nezvládajú v Amerike, čo potom (božechráň) na Slovensku? Veď hádam len nie sme Estónsko.

Ako mi ktosi, tuším jeden architekt, tvrdil, priemerné IQ obyvateľstva – všeobecne obyvateľstva, nie konkrétneho národa či rasy – vraj stúpa smerom k Severnému pólu. Očividne máločo spomaľuje rozvoj mozgovej činnosti tak ako hlivenie či hovenie si v celoročne príjemnom teplom počasí. Vraj keď sa ľudia musia snažiť, aby nemrzli na ulici a mali po celý rok (kvalitnú) strechu nad hlavou, priaznivo sa to odráža na zvýšenom celoštátnom priemere IQ.