Masívny odchod poistencov zo Všeobecnej poisťovne. Prekáža to niekomu? Malo by!

“Zdravie nad zisk” znie na prvé počutie pekne, ale ak sa však zamyslíme a pozrieme si ďalšie dostupné dáta, napadne nám, či to nie je len výhovorka a alibi pri neschopnosti hospodáriť lepšie. VšZP totiž nielen netvorí zisk, poisťovňa generuje stratu, a tá sa na konci roka 2019 vyšplhala na 60 miliónov eur. A navyše, výsledkom tejto „silnej“ marketingovej kampane je každoročný odliv poistencov do súkromných zdravotných poisťovní. Aký silnejší argument by mohla použiť poisťovňa na udržanie si, prípadne získanie ďalších poistencov? Napríklad efektívnejšie hospodárenie a lepší manažment.

Dofinancovanie je síce aj podľa slov jej generálnej riaditeľky Ľubice Hlinkovej neefektívne, tentokrát je to však ešte nevyhnutné a žiada vykrytie straty. Generálna riaditeľka napriek tejto strate hovorí, že poisťovňa je ekonomicky zdatná a pohľadávky platí načas. Ak by však nedošlo k dofinancovaniu, poisťovňa by sa mohla dostať do stavu, že základné imanie sa zníži na takmer 17 miliónov. To by už znamenalo ozdravný plán.

Prečo chýbajú v systéme peniaze? Časť straty vygenerovalo zvyšovanie platov v zdravotníctve, sociálne balíčky, či rekreačné poukazy, ktoré zaviedla vláda. Ďalej sa znížili platby za poistencov štátu (štát pritom platí najmenej práve za poistencov ako sú deti, matky na materskej či dôchodcovia, ktorí potrebujú najviac starostlivosti, respektíve drahé zákroky a liečbu). Nakoniec bol nižší rast ekonomiky, ako sa predpokladalo pri tvorbe rozpočtu. Rozpočet pre zdravotníctvo bol síce historicky najvyšší, ale „zatiahli“ ho najmä pracujúci cez odvody a štát v skutočnosti zaplatil za svojich poistencov najmenej za posledné roky.
Medzi poistencami jednotlivých poisťovní je určitá disproporcia. Kým vo VšZP ostávajú skôr poistenci starší, chronicki chorí (vyžadujúci nákladnú liečbu) a mnohí zdravotníci (ktorí si výhodu štátnej poisťovne uvedomujú), do súkromných poisťovní odchádzajú skôr mladší,  ekonomicky aktívni poistenci. Na vykompenzovanie tohto nepomeru má slúžiť tzv. prerozdeľovanie odvedených prostriedkov podľa určitého koeficientu, v prospech VšZP. Otázkou je, či práve toto prerozdeľovanie nemá “demotivačný” účinok na manažment štátnej poisťovne, veď ich tá strata “až tak nebolí”. A nakoniec nesmieme zabudnúť na samotné hospodárenie štátnej poisťovne, ktoré je terčom opakovanej kritiky.

Na Slovensku dnes pôsobia tri zdravotné poistovne. Dve súkromné – Dôvera a Union, a jedna štátna, Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP). Delia sa o viac ako päť miliónov poistencov, ktorí sú zo zákona povinne zdravotne poistení. Odvody za zdravotné poistenie sa zamestnancom odvádzajú priamo zo mzdy, kým podnikatelia a živnostníci si ich platia sami. Výška odvodov je daná zákonom, takže ňou sa veľmi súťažiť o klienta nedá. Medzi službami jednotlivých poisťovní však rozdiely nájdeme. Sú to napríklad príspevky na ošetrenie u zubára, vrátenie doplatkov za lieky, zľavy na vakcíny, zvýhodnené kúpele, kratšie čakacie lehoty či nadštandardné izby v nemocnici.

Poisťovne pravidelne robia prieskumy medzi svojimi poistencami a z nich vyplýva, že hlavným dôvodom pre zmenu poisťovne je najmä ponuka benefitov u konkurencie, nie nespokojnosť so starou poisťovňou. Rozhodnúť sa, ktorá zdravotná poisťovňa je pre človeka najlepšia, je zložité. Kritérií je viacero a vstupuje do nich aj naše subjektívne vnímanie, či skúsenosti známych a rodiny. Som presvedčená, že pluralita na trhu zdravotného poistenia a možnosť výberu sú veľmi dôležité. Je dobré, že máme na výber a je dobré, že na Slovensku máme dobre fungujúce súkromné poisťovne. Nech sú však vaše kritériá na výber poisťovne akékoľvek, štátna zdravotná poisťovňa by mala byť lídrom v inováciách a v presadzovaní kvality zdravotnej starostlivosti, nielen v tvorení straty.

V ideálnom svete by mala Všeobecná zdravotná poisťovňa silný (najväčší?) kmeň poistencov. Mala by tak aj najväčšie príjmy z odvodov a čo je dôležité, mala by vyjednávaciu silu na presadzovanie zdravotnej politiky štátu. V súčasnosti je trh konsolidovaný, ale nie tak dávno pôsobilo na Slovensku viacero zdravotných poisťovní. Tie menšie mali problém, pretože poskytovatelia ZS mali silnejšiu vyjednávaciu pozíciu. Ak sa poskytovatelia rozhodli zmluvu s poisťovňou nepodpísať, prišli len o malé množstvo pacientov, zatiaľ čo poisťovňa čelila riziku, že príde o poistencov, ktorí radšej by zmenili poisťovňu, len aby mali dostupného lekára. Teraz však máme už len tri poisťovne. Každá má poistný kmeň dostatočne veľký na to, aby si poskytovatelia dvakrát rozmysleli, či s ňou zmluvu nepodpíšu. Čím väčšia je poisťovňa, tým menej manévrovacieho priestoru majú poskytovatelia. VšZP by z tejto výhody mala profitovať najviac.

Štát je najväčším hráčom v zdravotníctve. Má zriaďovaciu aj regulačnú funkciu, čiže vytvára zákony, utvára prostredie, diktuje financie a poskytuje zdravotnú starostlivosť. Okrem toho je však aj akcionárom Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Štát má tak okrem legislatívnej páky aj praktickú, výkonnú. Poisťovňa, ktorá ovláda viac ako polovicu trhu, do veľkej miery určuje, ako ten trh bude vyzerať. Keď bude vplyv VšZP slabnúť, rovnako bude slabnúť aj vplyv štátu. Ak by totiž úbytok poistencov zo štátnej poisťovne pokračoval aj naďalej, napríklad súkromné diagnostické pracoviská by napokon mohli “prežiť” aj výhradne na zmluvách so súkromnými poisťovňami. A naopak, štátne pracoviská by mohli prísť o peniaze z ostatných poisťovní. To je neželaný stav v situácii, kedy by mal mať štát záujem uplatňovať svoju zdravotnú politiku (dlhodobé zlepšovanie zdravotného stavu obyvateľstva) aj prostredníctvom VšZP.

Všeobecná zdravotná poisťovňa má ešte veľa ďalších výhod plynúcich, zo svojho postavenia. A vďaka tomu by mohla pri profesionálnom, efektívnom manažmente, dobrom hospodárení, primeranej komunikácii s klientami a v zdravom konkurenčnom prostredí byť kľúčovým hýbateľom pozitívnych zmien v oblasti zdravotníctva. Neboli by sme v dostupnosti inovatívnych liekov úplne na chvoste Európy, oveľa razantnejšie by sme mohli rozvíjať e-zdravie, správne a efektívne by sme dokázali využívať zbierané dáta o pacientoch a v neposlednom rade by poisťovňa mala možnosť poskytovať obľúbené a vyhľadávané benefity. Nemám teraz na mysli benefity pre manažment, ale pre svojich klientov.