Ako s nami (ne)zatočia minimálne dôchodky

Zákon o minimálnom dôchodku na dvakrát schválený parlamentom vstupuje do platnosti od 1. júla aj bez prezidentovho podpisu. Opozícia však zákonu vyčíta nerovné zaobchádzanie s poistencami I. a II. piliera a chystá sa ho napadnúť na Ústavnom súde. Aké sú ale skutočné dopady minimálneho dôchodku na ľudí?

Minimálny dôchodok je nástrojom sociálnej politiky, ktorého cieľom je zabezpečiť minimálny príjmový štandard pre dôchodcov, ktorí v produktívnom veku dosiahli príliš nízky príjem. Či to už bolo z dôvodu nízkej mzdy alebo malého počtu odpracovaných rokov. Minimálny dôchodok je súčasťou legislatívy napríklad v Španielsku a Maďarsku, ale aj v krajinách s tradíciou ekonomického liberalizmu, ako napríklad Čile.

Dopady minimálneho dôchodku

Pre hodnotenie zákonom stanoveného minimálneho dôchodku je dôležité vedieť, či a ako účinne napomáha dosahovať tento cieľ, a koľko nás bude stáť. To sa týka nie len priamych výdavkov, ale aj širších dopadov na trh práce a ekonomiku. Tieto dopady zahŕňajú:

• Redistribúciu bohatstva od ľudí s vyšším ku ľuďom s nižším príjmom. To znižuje nerovnosť v spoločnosti.
• Zmenu motivácií ľudí, ktorí očakávajú, že sa ich minimálny dôchodok bude týkať. Jedným z dôsledkov je zvýšenie spotreby a zníženie motivácie sporiť u týchto ľudí. Na druhej strane, úspory týchto ľudí sa na penzii vďaka vyššiemu dôchodku budú míňať pomalšie. Toto všetko môže vyvolať ďalšie dopady na finančné trhy, ale napríklad aj na ceny nehnuteľností.
• Ďalším vážnym dôsledkom u tejto skupiny ľudí je oddelenie výšky dôchodku od príjmov počas aktívnej kariéry, a tým zníženie ich motivácie pracovať a investovať do svojho ľudského kapitálu. Navyše, minimálny dôchodok môže zvýšiť mieru rizikového správania sa týchto ľudí, keďže im zaručuje isté minimum aj v prípade neúspechu na trhu práce.

Pracovať a investovať do seba?

Jednou zo zásadných otázok pre posúdenie nákladov na minimálny dôchodok teda je, do akej miery toto opatrenie ovplyvní motiváciu pracovať a investovať do seba u ľudí, ktorí očakávajú, že sa ich bude týkať.

Kľúčovým poznatkom štúdie nedávno publikovanej v projekte IZA World of Labor je, že ak je minimálny dôchodok aplikovaný až po dovŕšení dôchodkového veku, tak sú jeho dopady na zamestnanosť pomerne malé.

Ak je však dostupný aj pre ľudí, ktorí zvažujú odchod do dôchodku pred legislatívne stanoveným dôchodkovým vekom, minimálny dôchodok výrazne zvyšuje počet ekonomicky aktívnych ľudí, ktorí sa rozhodnú ísť do dôchodku predčasne. Sila tohto dopadu minimálneho dôchodku na zamestnanosť závisí od kritérií pre jeho priznanie, ako aj od jeho výšky v pomere ku mzdám v ekonomike.

Podľa štúdie, ktorá bola publikovaná v odbornom časopise Journal of Applied Econometrics, v dôsledku minimálneho dôchodku v Španielsku stúpla miera odchodu do dôchodku vo veku najskoršieho možného odchodu do predčasného dôchodku z 6,6% na 18%. Zároveň miera odchodu do dôchodku v dôchodkovom veku klesla o 30%. Významná časť ľudí sa teda z dôvodu minimálneho dôchodku rozhodla svoj odchod do dôchodku posunúť na mladší vek, čím znížila zamestnanosť populácie v produktívnom veku, a tým aj výkonnosť ekonomiky.

Záver

Podľa schváleného zákona bude na Slovensku minimálny dôchodok tvoriť 1,36-násobok životného minima, čo pre tento rok predstavuje 269,5 eura. Podmienkou pre nárok na minimálny dôchodok bude získanie aspoň 30 rokov dôchodkového poistenia. Započítavajú sa však len tie roky, v ktorých mal poistenec príjem aspoň 24,1% priemernej mzdy v hospodárstve.

To však znamená, že minimálny dôchodok sa bude týkať aj časti ľudí, ktorí majú možnosť ísť do predčasného dôchodku. Teda majú najviac dva roky do dôchodkového veku, v dôchodkovom systéme boli aspoň 15 rokov, a ich nárok je aspoň 1,2-násobok životného minima plnoletej osoby.

Mnohé štúdie ukazujú, že minimálny dôchodok znižuje nerovnosť a mieru chudoby v dôchodkovom veku. Tiež však upozorňujú, že toto opatrenie negatívne ovplyvňuje motiváciu ľudí v produktívnom veku pracovať a investovať do svojho ľudského kapitálu. Obzvlášť problematický je dopad na rozhodovanie nízko-kvalifikovaných ľudí, ktorí majú možnosť odísť do predčasného dôchodku a získať na svoje pomery štedrý minimálny dôchodok.

Celkom by ma preto zaujímali analýzy týchto dopadov od predkladateľov zákona o minimálnom dôchodku. A vlastne aj to, prečo opatrenie, ktorého cieľom je aj boj proti chudobe, vynecháva práve najchudobnejšie skupiny obyvateľstva.

Martin Kahanec

O CELSI

Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI) je neziskový výskumný inštitút so sídlom v Bratislave. Zaoberá sa multidisciplinárnym výskumom o trhu práce a jeho inštitúciach, práci a organizáciách, podnikaní v spoločnosti a etnicity a migrácie v rámci ekonomického, sociálneho a politického života v modernej spoločnosti. CELSI je nezávislé od akejkoľvek ideológie, politickej strany, organizácie, či vlády.