Denník N

Chcete bývať? Dostupnejšie a lacnejšie? Máme riešenia

Ako ste si asi všimli, téma bývania sa stala pomerne často omieľanou v predvolebnej kampani a to spôsobilo, že sa populisti začali množiť ako vši v kožuchu psa. Multiocko sľubuje 300.000 nájomných bytov za 200 evri mesačne, iný zase tiež tisícky nájomných bytov a hlúposti obdobného rangu vytryskujú ako z artézskej studne. Koho to zaujíma, dal som zopár faktov o bývaní a možnostiach riešenia dostupnosti bývania dokopy tak, aby to malo hlavu a pätu.

Nájomné bývanie. Naivný sen viacerých demagógov (alebo vedomé oblbovanie). S garantovaným nájmom, hlboko pod trhovú cenu. Spustil to pán Kollár, odvolávajúc sa na nejakých expertov, sám nevie povedať o projekte 300.000 bytov skoro nič, okrem hlúpostí, že od SPF budú pozemky zadarmo a obdobné nezmysly, odvolávajúc sa nejakého experta, ktorý to má vraj v cajchu.

V predchádzajúcom mojom článku som podrobne vysvetlil, prečo  je utópia, aby štát staval nájomné byty s garantovaným nájmom, najmä z praktického hľadiska. Ak by už niekto silou mocou chcel, aby štát z peňazí daňových poplatníkov dotoval niekomu nájom, existujú oveľa jednoduchšie riešenia, ktoré sú už vymyslené. Sú vymyslené najmä v krajinách, s ktorými Kollár tak rád šermuje, napríklad Nemecko. Chudobnejším štát prepláca komerčné nájomné, prípadne časť z neho. Ďaleko lacnejšie a efektívnejšie riešenie, ako básnenie o výstavbe fabrík na panely a výstavby bytov samotným štátom.

V programe SaS nájdete podporu výstavby nájomných bytov, ale s komerčným nájmom. Zo súkromného kapitálu. Je niekoľko opatrení, ktoré by mohli motivovať súkromných investorov začať stavať nájomné byty. Filozofiou je, keď bude viacej nájomných bytov, ceny nájmu budú na trhu prirodzene klesať a postupne sa nájomné bývanie stane dostupnejším. Otázkou však zostáva, nakoľko naše opatrenia „zaberú“ a koľko bytov by bolo treba postaviť, aby to malo efekt na výšku nájomného. Túto otázku je ťažké v tejto chvíli zodpovedať a bude treba počkať, čo prinesie  prax.

Bavme sa však ešte o garantovanom nájme nižšom, ako je trhové. Ďalšou možnosťou je kooperácia štátu, presnejšie obce, so súkromným developerom. Ak by obec, na základe nejakej zmluvy doplácala developerovi rozdiel medzi trhovou cenou nájmu a nízkym, nazvime to sociálnym nájmom a ešte by sa obec starala o nájomníkov (riešiť neplatičov, riešiť vysťahovanie nájomníkov v prípade porušenia zmluvných vzťahov a podobné náležitosti), tak by sa našli developeri (mám to už overené), ktorí by sa do toho pustili. Samozrejme, finančná ťarcha by nesmela byť na pleciach obce, ale štát by musel tento výdavok obci dorovnávať, lebo v opačnom prípade by obce nemali veľký záujem púšťať sa do obdobných projektov.

V SaS sa snažíme naše riešenia v programoch koncipovať tak, aby mali čo najmenší dopad na štátny rozpočet. Potom bude možné znižovať dane a odvodové zaťaženie zamestnancom a firmám. Potom bude viac peňazí na výplatnej páske. Potom si budú môcť ľudia viac dovoliť. My si myslíme, že toto je tá správna cesta. Preto sú naše riešenia v tomto duchu.

Osobne som z viacerých dôvodov jednoznačne za podporu projektu, ktorý pracovne nazývam „Dostupné bývanie pre všetkých“. Z rôznych a mnohých dôvodov neverím veľmi v úspešnosť projektu nájomných bytov a už vôbec nie, aby ním bol zaťažovaný  štát. Moje dôvody sú historické, ekonomické a praktické.

Podľa mňa, v súčasných reáliách Slovenska by bolo najlepšie riešenie problému nedostatku bytov, formou takzvaného družstevného bývania. Nedávno sa mi dostali do rúk podklady a analýzy tohto projektu (inak z ČR) a veľmi sa mi zapáčili. Aj historicky, družstevné bývanie má na Slovensku tradíciu, ľudia si ho pamätajú a poznajú ho. Model družstevného bývania je treba trochu modernizovať, prispôsobiť ho dobe a s minimálnymi legislatívnymi zmenami sa dá spustiť vlastne okamžite a hneď. Táto forma bývania má kopec výhod a navyše, pilotné projekty boli už realizované v ČR a stretli sa s obrovským záujmom verejnosti. Znamená to, že už máme aj praktické skúsenosti a nevymýšľame vymyslené.

V stručnosti spomeniem hlavné výhody družstevného bývania.

  • Na bývanie stačí zložiť na začiatku sumu len 25% z celkových nákladov, pričom celá táto suma môže byť z úveru, prípadne zo stavebného sporenia.
  • Zvyšných 75% sa platí formou nájmu
  • Dostupnosť pre každého, bez ohľadu na vek, výšky príjmu, účastník nemusí nikde dokazovať svoju bonitu
  • Kedykoľvek je možné veľmi jednoduchým procesom previesť podiel v družstve na deti, alebo iných príbuzných
  • Podiel v družstve sa spláca formou akéhosi „nájomného“, po splatení celej sumy prechádza byt do osobného vlastníctva.
  • Podiel možno kedykoľvek predať, podiel v družstve sa dedí, takže vložené prostriedky zostanú vždy „v rodine“.
  • Byt možno bez problémov prenajímať tretej osobe
  • Po celú dobu, pokiaľ je budúci majiteľ v bytovom družstve, nemá žiadne starosti s údržbou a opravou objektu.
  • Svoj podiel v družstve je možno kedykoľvek predať tretej osobe, alebo predčasne splatiť „dlžnú čiastku“ a byt previesť do osobného vlastníctva.
  • Nájomca – člen družstva má možnosť prostredníctvom svojho hlasu ovplyvniť činnosť družstva, má možnosť nahliadať do účtovných dokladov družstva a taktiež môže byť zvolený do orgánov družstva.
  • Člen družstva nie je povinný platiť daň z nehnuteľnosti, tú platí družstvo

Toto sú v skratke výhody družstevného bývania. Myslím si, že sú presvedčivé. Navyše, netreba veľké legislatívne zmeny v zákonoch, väčšina zákonov je v dnešnej dobe kompatibilná. Samozrejme isté drobné dielčie úpravy sú nutné, ale to by nemal byť veľký problém. Ak budeme mať na to od voličov v ďalšom období mandát.

Nuž, toto je riešenie SaS, keď máte nápad, chuť pomôcť veci a hlavne nápad dotiahnuť aj do konca! Žiadne populistické drísty a hlúposti, ktoré sa nedajú realizovať. Ale poctivo si všetko odmakať a domyslieť.

Váš hlas pre SaS bude dobre investovaný hlas.

Boris Kačáni, kandidát č. 54, expert pre stavebníctvo za SaS.

Teraz najčítanejšie