Globálna Británia? Skôr malé Anglicko.
Ak je jeden výsledok Brexitu jasný, tak ním je slabšie a menej vplyvné Spojené kráľovstvo.
Britský odchod mal jednu hybnú tému — tou bolo „znovuzískanie kontroly“ nad britskými zákonmi, imigráciou či zahraničnou politikou. Lenže udalosti sprevádzajúce britský odchod ukazujú, že minimálne v poslednej oblasti k tomu nepríde. EÚ britský vplyv vo svete znásobovala a bez členstva v nej bude Spojené kráľovstvo skôr trstinou vo vetre, než hrdým národom raziacim si vlastnú cestu.
Zoberme si Huawei – niekoľko dní pred odchodom z Únie mu britská vláda umožnila investovať do infraštruktúry britských mobilných sietí 5G. S rozhodnutím sú spojené obmedzenia, ktoré majú Číne zabrániť v prístupe k strategicky dôležitým častiam infraštruktúry. Britský krok je na prvý pohľad v súlade s odporúčaniami Európskej komisie, ktorá sa vyslovila za podobné obmedzenia.
Lenže britské rozhodnutie však bolo prijaté v inom kontexte než to európske. Väzby Huawei na komunistický režim sú jasné a ak sa Čína v budúcnosti rozhodne testovať limity toho, čo si môže dovoliť, tak to bude skôr v Spojenom kráľovstve než v 450-miliónovej EÚ. Nehovoriac o tom, že v Európe môže stále naraziť aj na priamy zákaz napríklad zo strany Nemecka. Spojené kráľovstvo jednoducho nebude sedieť ako seberovné ani s Čínou, ani s inými globálnymi mocnosťami. A aj keď Európska únia často nemá jasno v tom, ako má jej hlas znieť, jej geopolitický výtlak z nej robí giganta, ktorý má v princípe silu vykázať napríklad Huawei do primeraných medzí.
Euroskeptickí Briti sa vo svojich plánoch tiež spoliehajú na tesnejšie obchodné väzby so Spojenými štátmi. Či tie dokážu kompenzovať straty spôsobené odchodom z jednotného európskeho trhu je jedna vec, podstatnejšie je však to, že podmienky týchto väzieb budú určovať Spojené štáty. Ak sa teda Britom nepáčil „diktát Bruselu“, kde Spojené kráľovstvo držalo tretí najväčší hlas v Európskej rade, prečo by sa im mala páčiť obchodná dohoda s nepomerne silnejším a v tejto chvíli aj bezohľadnejším partnerom?
Liberalizácia obchodu so Spojenými štátmi je sama osebe dobrá vec. Kvôli rozdielnej regulácii na oboch stranách Atlantiku otvára komplikované politické problémy. Aj v Británii bola mimoriadne nepopulárna dohoda TTIP, ktorú s USA vyjednala EÚ ako celok. Pamätáme si hystériu okolo geneticky modifikovaných organizmov či chlórovaných kurčiat, ktorá potopila TTIP v očiach európskej i britskej verejnosti. Dá sa očakávať od britských voličov radikálne iný postoj k dohode, ktorá na rozdiel od TTIP nebude zmluvou medzi rovnými?
Nech to dopadne akokoľvek, britský príbeh bude veľmi poučný. Na rozdiel od éry spred sto rokov a od euroskeptických fantázií sa dnešná realita verejnej politiky storočí nedá vtesnať do škatuliek národných štátov. Každá krajina dnes čelí výzvam, na ktoré je prikrátka. Preto snahy o „prinávratenie kontroly“ môžu ľahko viesť k opaku — k strate medzinárodného vplyvu na udalosti, ktoré sa voličov dotýkajú. A ak by som teda mal na niečo staviť peniaze, potom na to, že pragmatickí Briti si cestu do Európy v nejakej forme opäť nájdu.
(Verzia tohto článku vyšla pôvodne v časopise .týždeň. Publikovaný je tu so súhlasom redakcie .týždňa a administrátorov blogu.)
