Denník N

„Zase Zemanová.“ Ako som štyri roky bránila životné prostredie v parlamente

S Karolom Galekom pred Elektrárňou v Novákoch
S Karolom Galekom pred Elektrárňou v Novákoch

Pred štyrmi rokmi som bola prvýkrát zvolená za poslankyňu Národnej rady. Kým v prieskumoch nebolo jasné, či sa Sloboda a Solidarita vôbec dostane do parlamentu, nakoniec sme sa stali najsilnejšou opozičnou stranou. Čo sa mi vo farbách tejto strany za štyri roky v parlamente podarilo?

„Zase Zemanová,“ gúľali očami na výboroch

Ako environmentalistka a tímlíderka SaS pre životné prostredie som sa stala členkou Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Štyri roky som aktívne pripomienkovala a hodnotila zákony, ktoré prichádzali z dielne vlády. Nezriedka som mávala pripravené až desiatky otázok a pripomienok. Niektorí koaliční poslanci aj členovia vlády už boli niekedy z mojich otázok vyčerpaní a nervózni, pretože si chceli stretnutia výborov formálne rýchlo odbiť. Častokrát sa zapotil aj dnes už exminister životného prostredia Solymos či ministerka pôdohospodárstva Matečná. Najmä keď sa jednalo o nespravodlivé udeľovanie agrodotácií na východe Slovenska, pomalý postup v prípade znečistenia, ktoré sa šírilo zo skládky vo Vrakuni či klčovanie lesov pod rúškom dotovania výroby elektriny z drevnej štiepky.

Najaktívnejšia zelená poslankyňa

Toto nehovorím sama o sebe, takýto titul mi udelil v roku 2019 Slovenský ochranársky snem, ktorý hodnotil, ako si politické strany plnia svoje programy v oblasti životného prostredia. Z pohľadu hodnotenia jednotlivých poslancov a poslankýň mi pridelili „líderské postavenie.“ Hodnotili aktivity v oblasti životného prostredia, ale aj pravidelné vystupovanie v rozprave a upozorňovanie na kauzy.

Ako poslankyňa som podala osem trestných oznámení pre podozrenia z podvodov a páchaní škôd v oblasti prírody a životného prostredia.

Za štyri roky som predložila 49 návrhov zákonov, ktoré sa v drvivej väčšine týkali oblasti životného prostredia. Podala som 18 interpelácií, skrze ktoré som sa vládnych činiteľov dopytovala na zlyhania Poľnohospodárskej platobnej agentúry, problémy so starými skládkami či výruby UNESCO bukových pralesov.

V roku 2018 som sa stala treťou najvýrečnejšou poslankyňou v parlamente. V rozprave som obhajovala naše návrhy zákonov aj pripomienkovala tie vládne presne 1716 minút. Koľko minút to činí do dnešného dňa, som nerátala. V aktivite som sa však nezastavila ani v druhej polovici volebného obdobia. Samozrejme, za ľudí nehovoria len slová, ale aj konkrétne skutky. A ani o tie nebola núdza. Za všetky vyberám tri konkrétne.

„Už nedymí.“ Ako sme stopli pokusy na hornej Nitre

Ešte v roku 2016 sa začali sťažovať obyvatelia hornej Nitry, že sa mi horšie dýcha a na autách majú ráno napadaný zvláštny popolček. S kolegom Karolom Galekom nám to nedalo a pozreli sme sa veci bližšie na vec. Zistili sme, že v elektrárni Nováky spustili Hornonitrianske bane pod vedením Petra Čičmanca prevádzku tretieho bloku elektrárne, ktorý bol dlhodobo odstavený, pretože nespĺňal emisné limity. Jeho prevádzka nebola bezpečná ani pre vek a technické chyby. Potom, čo sme podali trestné oznámenie pre negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie ľudí, Slovenské elektrárne vo februári 2017 prevádzku tohto bloku ukončili.

S Karolom Galekom sme tiež vytrvalo upozorňovali, že dotovaná výroba elektriny z hnedého uhlia nie je ekonomická ani ekologická. Bojovali sme proti plánom otvárať 12. ťažobné pole, ktoré by bolo klincom do rakvy zdravia a bezpečnosti obyvateľov regiónu. V roku 2019 naveľa minister hospodárstva Žiga sľúbil, že dotovanie výroby elektriny z hnedého uhlia sa ukončí v roku 2023. Preventívne máme toto opatrenie aj v programe SaS.

Aj vďaka nám skončil biomasaker

Zelené zdroje energie znejú lákavo, niekedy sa to však zvrhne na drzý biznis niektorých vyvolených. Tak to bolo aj v prípade výroby elektriny z biomasy / drevnej štiepky, na ktorú sa dali poberať dotácie. Zvrhlo sa to do takej miery, že sa rúbali slovenské zdravé lesy a porasty, aby sa následne zoštiepkovali. Z tejto biomasy sa vyrobila elektrina, za ktorú sa vyplácali tučné dotácie. Nitky zisku sa ťahali až k ministrovi hospodárstva Petrovi Žigovi, najvyššie postavenému obchodníkovi s drevom na Slovensku.

Spoločne s ochranármi sme dlhodobo a nahlas upozorňovali, že toto znenie zákona treba nutne zmeniť a elektrina z drevnej štiepky by sa mala vyrábať z odpadu z drevospracujúceho priemyslu alebo z energetických porastov, čo sú špeciálne dreviny, ktoré rýchlo rastú a na takéto spaľovanie sú určené. Petíciu proti biomasakru podpísalo viac ako 40-tisíc ľudí. V decembri 2018 sme napokon v parlamente slávili obrovský úspech, keď sme obchodníkov s drevom prehlasovali a biomasaker sme zastavili.

S Karolom Galekom sme pomohli zastaviť aj pokútne pokusy túto vyhlášku obísť. Dokonca sme protestovali so združením VLK pred Ministerstvom hospodárstva.

Voda je nad zlato, opakovala som

Ako vyštudovanú hydrogeologičku ma už roky ide rozhodiť z toho, ako štát ignoruje riziko znečistenia vôd. Od východu po západ máme po celom Slovensku halabala umiestnené staré toxické skládky, z ktorých do podzemných vôd unikajú jedy. V čase meniacej sa klímy a období sucha sú zásoby pitnej vody zdrojom národného bohatstva a ich ochrana by mala byť národnou prioritou.

Aktívne som štyri roky v parlamente upozorňovala napríklad na riziko skládky vo Vrakuni, z ktorej unikajú toxické látky do Žitného ostrova. Vyzývala som príslušné orgány, aby okamžite konali a podporila som aj občanov dotknutého územia, ktorí proti nečinnosti ministerstva protestovali. Upozorňovala som tiež, že systém informovania dotknutých ľudí o tom, akú vodu pijú, je nedostatočný. To sa ukázalo aj pri otrave vôd atrazínom v roku 2018 a aj pred pár dňami, keď vyšli najavo merania vody na Žabom Majeri v Bratislave.

Riešenia pre zlepšenie informovanosti ľudí prinášam v programe SaS pre životné prostredie. Zároveň tvrdím, že štát musí za staré záťaže prevziať zodpovednosť, investovať do prevencie a ich odstránenia. Pretože znečistenie vzácnych zásob vôd nás môže vyjsť v budúcnosti oveľa drahšie.

Okrem tohto som sa venovala kauze ťažby uránu na východom Slovensku; nezákonným výrubom; pomohla som pretlačiť zákon zviera nie je vec; upozorňovala som na riziká megalomanských stavieb pre životné prostredie aj na nespravodlivé obchádzanie vlastných zákonov štátom.

Čo s tým, keď Sulík aj tak nehlasoval za Parížsku dohodu?

Samozrejme, mohli by ste mi vyčítať, že to je málo alebo že ste moje aktivity doteraz nezachytili. Priznávam, mám už svoj vek na to, aby som liezla na ťažobnú vežu v Novákoch kvôli zviditeľneniu. Predsa, mám už dve vnučky. Rozumiem aj vašim výčitkám, že môj stranícky šéf Sulík ako europoslanec nehlasoval za Parížsku dohodu. Ako mi máte veriť, že to so životným prostredím myslím vážne?

V SaS sme známi tým, že sa riadime zdravým rozumom, nejdeme do vecí hŕŕŕ a nekričíme populistické heslá. Nie vždy máme za to body, uznávam. No sme známi aj tým, že si ctíme záväzky. Parížska dohoda sa prijala a chceme, aby sa naplnila. Máme aj zelený program s viac ako 130 konkrétnymi riešeniami, ktoré schválil práve Richard Sulík.

Životnému prostrediu sa venujem vyše 30 rokov. Za posledné štyri som si niekoľkokrát obišla Slovensko. Viem presne, aké enviro problémy Slovensko má aj ako ich riešiť. Mám za sebou aj konkrétne skutky, ktoré to dokazujú. Ako štvornásobná  a dvojnásobná stará mama chcem našim deťom úprimne dožičiť, aby žili v zelenej a zdravej krajine. 29. februára k tomu môžete vo volebnej miestnosti prispieť aj vy.

Anna Zemanová, kandidátka č. 12 strany Sloboda a Solidarita

Teraz najčítanejšie