Denník N

5 rokov od referenda. Kam sme sa posunuli?

Presne pred piatimi rokmi sa na Slovensku konalo referendum proti gejom a lesbám, oficiálne označované ako referendum o rodine. Počas predreferendovej kampane som na môj blog ako reakciu na rozhovor s Matovičom v Denníku N napísala, príspevok s názvom “Nechcem, aby o právach rozhodovala neodbornosť a predsudky”. Keď sa spätne pozriem na vývoj za posledných päť rokov, mám pocit, že sme sa odvtedy ďaleko neposunuli. A že nám stále na každom kroku vládne neodbornosť a predsudky.

Napriek masívnej kampani založenej na demagógii a šírení strachu voči LGBTI ľuďom sa referenda zúčastnilo iba 21,41 % ľudí. Referendum tak nedosiahlo potrebné kvórum a bolo našťastie neplatné. Čo však referendum dokázalo, je zníženie miery akceptácie gejov a lesieb v spoločnosti.

Kým po novembri 1989 miera netolerancie napríklad voči gejským párom postupne klesala, po neslávnom referende nastal opačný efekt. Roky intenzívnej práce ľudsko-právnych aktivistov sa Chromíkovi, človekovi so zlými úmyslami, podarilo sabotovať.

Pred piatimi rokmi som moju výzvu adresovala vtedajším politikom a političkám

Keď sa však pozriem, kam sme sa ako spoločnosť za toto obdobie pod ich vedením posunuli, cítim sklamanie, ktoré prispelo k môjmu rozhodnutiu kandidovať v parlamentných voľbách. Aby som mohla byť hlasom nás všetkých.

Hlasom tých, ktorých práva sú prehliadané.

Hlasom tých, ktorí nechcú, aby nám spoločnosť nenávratne zamorila nenávisť.

Hlasom tých, ktorí majú strach nahlas povedať, že patria do našej komunity.

Hlasom tých, ktorí majú svoju dúhovú rodinu a svoje deti chcú vychovávať v spoločnosti, ktorá je tolerantná a kde každý má rovnaké práva a povinnosti.

Od momentu, kedy som verejnosti oznámila moju kandidatúru, sa na mňa spustila aj očakávaná vlna hejtu a negatívnych emócií. Ale aj obrovská vlna podpory, ktorá ma uisťuje v tom, ako veľmi je potrebné zastúpenie LGBTI ľudí v parlamente. Chcem byť v parlamente hlasom ľudí, ktorí túžia po rovnoprávnosti a akceptácii v spoločnosti. Ale aj hlasom tých, ktorí nás chcú na ceste k rovnoprávnosti podporiť. Viem, že nás je spolu veľa.

Teraz najčítanejšie

Lucia Plaváková

Som advokátka, ľudskoprávna aktivistka a matka. Som členkou predsedníctva Progresívneho Slovenska. V Progresívnom Slovensku som našla ľudí, s ktorými zdieľam víziu Slovenska, ktoré je modernou krajinou férovou ku všetkým a v ktorej má každý šancu na dôstojný život. V takejto krajine chcem s mojou partnerkou vychovávať našu dcéru. V parlamentných voľbách 2020 som kandidovala pod č. 28 na kandidátke PS/Spolu.