Denník N

Prístup režimu v Pekingu nás nateraz ohrozuje viac ako samotný koronavírus

To, ako vládnuce režimy pristupujú k riešeniu havárií či prírodných katakliziem a epidémií, odhalí ich pravú podstatu. Úmrtie čínskeho lekára, ktorý ako prvý odhalil nový koronavírus a ktorého polícia zavrela za to, že chcel pred ním varovať svet, by sme si mali zapamätať nielen pri ďalšom posudzovaní dôveryhodnosti správ z Pekingu.

Celý svet zasiahla správa, že zomrel čínsky lekár Li Wen-liang, ktorý už na konci decembra 2019 ako prvý diagnostikoval nový koronavírus a presne odhadol jeho nebezpečenstvo. Tento oftalmológ sa však nestal len obeťou zákerného vírusu, ale aj prístupu režimu, ktorý sa všemožne snaží zabrániť objektívnym informáciám o skutočnej situácii. Pekingskí komunisti tak opakujú staré osvedčené metódy našich a sovietskych komunistov. Diktátorské a centralizované režimy pri riešení problémov a rôznych havárií a katastrof pred záchranou života ľudí vždy uprednostňovali ako hlavnú prioritu kontrolu informácií a zachovanie pomyselného tajomstva, ktoré by mohlo odhaliť nielen rozsah kataklizmy, ale hlavne zodpovednosť režimu za ich vznik a rozsah.

Osud lekára Li Wen-lianga je preto nielen symbolom aktuálnej situácie v Číne, ale aj obrovským varovným výkričníkom pre nás všetkých, že nemôžeme dôverovať informáciám z Pekingu. Až nápadne sa podobá na príbeh sovietskeho profesora Valerija Legasova, ktorý sa tiež stal obeťou komunistickej politiky zapierania a opovrhovania životmi nielen svojich ľudí, ale celého ľudstva. Profesor v druhej polovici 80. rokov upozornil na skutočný rozsah a príčiny havárie jadrovej elektrárne v Černobyli. A tiež ho zabili nielen následky nemoci z ožiarenia, ale aj štvanica komunistickej moci a jej represívnych orgánov voči nemu.

Vyše 30 rokov neskôr čínsky lekár tiež umiera po tom, čo ako prvý odhalil a zverejnil reálne nebezpečenstvo, avšak namiesto podpory si vyslúžil prenasledovanie od štátnych orgánov. Li Wen-liang už 30. decembra u svojich pacientov v mnohomiliónovom megapolise Wu-chan identifikuje nový nebezpečný vírus horší ako SARS a prostredníctvom sociálnych sietí konzultuje o tomto náleze so siedmimi kolegami. O dva dni, 1. januára 2020, ho spolu s ďalšími lekármi zadržiava čínska polícia, ktorá na príkaz a ochranu režimu monitoruje prakticky celú komunikáciu medzi občanmi. Lekárov obviňuje zo šírenia poplašných a protištátnych správ a samotného 34-ročného Li Wen-lianga prinúti v zadržovacej cele podpísať vyhlásenie, v ktorom sa k tomuto skutku priznáva. Ústredná vládna čínska televízia CCTV sa 2. januára vo svojom vysielaní zmieni krátkou správou o zadržaní ôsmich lekárov vo Wu-chane za „protištátnu“ činnosť. Samotný Li Wen-liang o pár dní, 10. januára, spozoruje na sebe príznaky nakazenia vírusom, nasledujúci deň dostáva už vysoké horúčky, 12. januára je hospitalizovaný v miestnej nemocnici, kde v noci zo 6. na 7. februára umiera.

Režim v Pekingu po celý ten čas vyzýva na objektívne a zdržanlivé informovanie o rozsahu nákazy a obviňuje zahraničie na čele so Spojenými štátmi, že úmyselne so svojimi opatreniami a varovaniami preháňajú, čím chcú poškodiť obraz Číny. Tamojšie špičky opakovane zdôrazňujú, že majú situáciu pod kontrolou a nie je dôvod na kritiku a tobôž paniku. Svet ohurujú informáciami o expresne vybudovanej obrovskej nemocnici pre nakazených. Šéf svetovej zdravotníckej organizácie WHO Tedros Adhan 28. januára počas návštevy Pekingu pochváli Čínu za otvorenosť a rýchlu reakciu pri riešení krízy s koronavírusom.  O pár dní neskôr, 5. februára, teda doslova pár hodín pred úmrtím lekára Li Wen-lianga, ústredný čínsky úrad na kontrolu bezpečnosti kyberpriestoru na internete oznamuje o zásadnom sprísnení kontroly informácií o epidémii. Opatrenia kontroly a následného postihu sú zamerané nielen proti médiám, ale pod ešte prísnejšiu kontrolu a sledovanie sa dostáva aj komunikácia medzi bežnými ľuďmi na sociálnych sieťach.

Na základe týchto skutočností je veľmi veľká pochybnosť, či sa dá dôverovať oficiálnym údajom a informáciám o skutočnej situácii a rozsahu nákazy v Číne. Potvrdzujú to aj necenzurované informácie, ktoré sa podarí z Číny dostať do sveta. Čo je ešte horšie, doterajší prístup vedenia WHO k Pekingu tiež nevzbudzuje veľkú dôveru a rešpekt. Preto aj aktuálne údaje o počte nakazených a úmrtí by sme mali brať, bohužiaľ, s veľkou rezervou. Ak nič iné, tak pochybnosti vyvoláva už len obyčajný nepomer medzi počtom desiatok nakazených z tých pár stovák, čo sa dostali či už samostatne, alebo medzi evakuovanými do Európy či inde do sveta, a počtom mierne presahujúcim 30-tisíc ľudí, ktorý medzi stá miliónmi svojich obyvateľov nateraz oficiálne hlási Peking. Ak sa v takom rozsahu nakazilo tých pár stovák Európanov a Číňanov, ktorí odtiaľ prišli do Európy a ktorí v samotnej Číne svojím počtom boli menej ako povestná kvapka v mori, potom aký musí byť skutočný rozsah nákazy medzi Číňanmi?

Spomínaná katastrofa v Černobyli v apríli 1986 a hlavne následné okolnosti jej utajovania a vyšetrovania a prístupu k postihnutým vlastným občanom, ako aj ostatným európskym susedom, bola vážnym príznakom rozkladu samotného režimu v moskovskom Kremli. Dnes ešte nevieme, koľko obetí si vyžiada nový koronavírus, kedy bude epidémia potlačená, ako postihne nielen Čínu, ale nás všetkých a aký bude mať dosah na vládu v Pekingu. Technologická havária alebo prírodná katastrofa si nevyberá podľa vlády alebo režimu a môže kedykoľvek postihnúť ktorýkoľvek národ a štát. Za toto vládnuce režimy často naozaj nemôžu. Avšak to, ako pristupujú k ich riešeniu, informovaniu doma, ako aj svojich partnerov, odhaľovaniu ich príčin a hlavne ochrane životov bežných obetí a občanov, podľa toho už ich skutočnú podstatu môžeme uvidieť. Preto pri ich posudzovaní a spolupráci s nimi si dobre zapamätajme osud doktora Li Wen-lianga – rovnako, ako by sme si stále mali pamätať aj osud profesora Legasova.

Teraz najčítanejšie

Karel Hirman

  • Vyštudoval ťažbu ropy a plynu.
  • Pôsobil ako manažér a člen riadiacich orgánov niekoľkých slovenských energetických spoločností a v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre.
  • Riadil projektový tím projektu energetickej efektívnosti ELENA financovaného EIB na VÚC v Prešove.
  • Bol externým poradcom pre energetiku ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a premiérky Ivety Radičovej a ako expert pre energetiku členom tímu poradcov ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana.
  • Pôsobil v týždenníku Trend a pravidelne publikuje o energetike a otázkach medzinárodnej bezpečnosti.
  • Je členom Správnej rady SFPA.
  • Podniká v oblasti energetiky a medzinárodného obchodu a je odborným gestorom energetickej časti pripravovaného predvolebného programu koalície PS/Spolu.