Bude Slovensko lídrom v elektromobilite? Alebo náš nosný priemysel čaká prepad?

Napriek tomu, že slovenské závody automobiliek patria medzi najefektívnejšie v svojich koncernoch, pri zavádzaní elektro-inovácií v slovenských fabrikách sa ich materské firmy nepredbiehajú. Európska únia, prostredníctvom Európskej komisie sprísňuje pravidlá pre emisie automobilov, ktorými doslova vynucuje nástup áut na elektrinu, všemožne znevýhodňuje spaľovacie motory, predovšetkým dieselové. V odborných kruhoch pritom nepanuje zhoda, že elektromobilite patrí budúcnosť. Iné alternatívy pohonu – napríklad na stlačený zemný plyn, či vodíkový pohon sa dostávajú do úzadia. Pri elektrine je najväčším problémom infraštruktúra. Nejde len o dostatok dobíjacích staníc, ale aj o nedostatočnú výrobu elektriny, v prípade ak by všetci zo dňa na deň presadli do e-áut, a tiež to, z akých zdrojov energiu vyrábať. Únia sa snaží podporiť výstavbu dobíjacích staníc, tá však napreduje pomaly. Predaj elektromobilov/hybridov výrazne ťahajú rôzne dotácie a subvencie, bez nich je predaj padá k nule – ako ukázal čerstvý holandský príklad. Tomuto segmentu navyše kraľuje americká Tesla, európske a ostatné automobilky zatiaľ majú len veľké reči. Spotrebitelia nebudú e-autá kupovať len preto, že to chce Európska komisia, keď budú drahé a nepoužiteľné, aj keby vozidlá so spaľovacími motormi maximálne zdanili a znevýhodnili. Ani vtedy, keď zakážu predaj klasických áut ako to najnovšie plánuje Británia. V tejto situácií hrozí, že dôjde k spomaleniu ekonomického rastu celej EÚ, na čo najviac doplatí východná Európa a Slovensko.

Členské štáty EÚ sú zatiaľ pokojné a absurdnosť  a rýchlosť smeru, ktorým sa EÚ vybrala ich neznepokojuje. Varovania odborníkov z priemyslu, či vedeckých kruhov, ktorí pochybujú o nastolenom kurze zostávajú zatiaľ nevypočuté. S blížiacim sa spomalením ekonomiky, ktoré môže byť silnejšie ako sa pôvodne čakalo, v dôsledku epidémie koronavírusu, je táto otázka ešte aktuálnejšia. Naše automobilky už teraz obmedzujú výrobu a znižujú počty zamestnancov. Po odchode Veľkej Británie zo spoločenstva sa nanovo rozdávajú karty a začínajú formovať nové zoskupenia a účelové koalície členských štátov v jednotlivých otázkach. Najviditeľnejším je Macronov návrh na summit Weimarského trojuholníka, teda Nemecka, Francúzska a Poľska, čo sa v našich zemepisných šírkach interpretuje ako pokus o rozbitie zoskupenia V4.

Práve teraz je ten správny čas, ozvať sa v rámci EÚ, nájsť v tejto téme silných spojencov (Nemecko a okolité štáty) a zmeniť kurz, pokiaľ je ešte čas. Slovensko nemá veľa skúseností s líderstvom v podobných iniciatívach, ale raz treba začať. Alebo budeme držať hubu a krok a necháme náš priemysel padnúť?