Denník N

Kotlebovskí hrdinovia s plnými nohavicami

Chodia do posilňovní, dvíhajú činky ako najatí a tvária sa ako veľkí geroji. Pri chôdzi držia ruky od tela, ako keby mali pod každou pazuchou ježa. Na sociálnej sieti majú husté reči a pôsobia ako majstri sveta. Keď však narazia, je po hrdinoch. Vykrúcajú sa ako malé deti, ktoré mamka nachytala v špajzi s prstami a ústami od lekváru. Vraj oni nič, je predsa sloboda a výhovoriek majú ako päťkár, ktorý si nenapísal domácu úlohu.

Kotlebov mlčanlivý gunman Krupa, ktorý tak odvážne písal o „smradľavých židákoch“ a smelo citoval 14 slov Davida Lanea, si po tom ako mu šliapol na otlak policajný vyšetrovateľ z Trenčína, vymazal profil a tvrdil, že na Facebooku nikdy žiadny nemal.

Aj Mazurek sa po voľbách stratí z Facebooku a pokúša sa to dávať na Krupu. Keď to na Krupu nevydá, s úsmevom sa vykrúca, že vo svojom výroku: „o tretej ríši vieme iba lži a rozprávky o 6 miliónoch a mydlách zo židov,“ nepopieral holokaust. Vraj mohlo ísť aj o „6 miliónov stoličiek či motýľov.“ A keď na súde kvôli rasistickým výrokom v rádiu Frontinus, čelí hrozbe odsúdenia, začne zbabelo spochybňovať autentickosť záznamu vysielania, aby vzápätí ten istý záznam odporúčal svojim fanúšikom, vraj nech sa presvedčia, že hovoril iba pravdu. V rádiu Expres Mazurek zbabelo klame a zaprie svoje výroky na Faceboku napriek tomu, že ho redaktor Braňo Závodský usvedčuje z lží v priamom prenose.

Pán učiteľ Mizík, keď ho priškripnú za antisemitský status, odrazu nevie používať počítač, a keby išlo do tuhého, určite by odprisahal aj to, že nevie ani čítať a písať.

Pôvodne okresný, dnes už oblastný aj krajský predseda, Rastislav Jakubík z Levíc, o ktorom vysvitne, že má na hrudi vytetovaný hákový kríž, klame, že ide o vec starú desať rokov, hoci fotky z roku 2014 ho jasne usvedčujú z klamstva a zbabelo sa vyhovára, že si hákový kríž dal vytetovať z mladíckej nerozvážnosti, lebo chcel zapôsobiť na dievčatá a nechcel tým propagovať žiadnu ideológiu.

Po obvinení oblastného predsedu z Bánoviec, Antona Grňa, ktorý frajersky pozdravil prokurátora Tomáša Honza vo vestibule Najvyššieho súdu „Na stráž!“ sa dozvedáme, že tento pozdrav používali československí legionári a skauti. Takže kotlebovci, ktorých „jediným ozajstným prezidentom je pán prezident, doktor Jozef Tiso,“ a ktorých znak nápadne pripomínal znak Hlinkovej gardy, sú vlastne čechoslovakistickí republikáni, či na Foglarovkách odchovaní skauti.

Nuž a najnovšie dobehli staré hriechy aj samotného bývalého vodcu a terajšieho predsedu, milovníka nezletilých študentiek, Mariána Kotlebu. Konkrétne, ide o šeky s neonacistickou symbolikou, ktoré venoval trom spriazneným rodinám 14. marca 2017.

Kombinácia čísel 14/88 je totiž známym neonacistickým symbolom. Číslo 14 je odkazom na 14-slovný výrok v angličtine, ktorý radi opakujú neonacisti. Jeho autorom je americký rasista David Lane, ktorý zomrel v roku 2007. Lanova veta v preklade znie: „Musíme chrániť existenciu svojho ľudu a budúcnosť bielych detí.“ Číslo 88 zasa odkazuje na ôsme písmeno v abecede, teda písmeno „H“, a slúži ako symbolika pre nacistický pozdrav „Heil Hitler!“.

Na výhrady tých, ktorým neuniklo, že suma 1488 € na celkove troch šekoch nie je náhodná, odpovedal prvý podpredseda strany, Milan Uhrík. Ten výhrady verejnosti zľahčoval, priznal však, že išlo o zámer. Podľa neho by si médiá inak ich dobročinnosť nevšimli.

V podobnom duchu sa vyjadril aj vtedajší podpredseda strany a krajský predseda Nitrianskeho kraja, Ján Kecskés. Aj on priznal zámer, vraj „ryby sa chytajú do siete tak, ako sme to plánovali.“

Nakoniec sa však do siete chytila iná ryba, ako plánovali kotlebovci. Samotný predseda, Marián Kotleba, ktorý šeky rodinám slávnostne odvzdával bol obvinený za prečin  prejavu sympatií k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd. A kotlebovci, tak ako je ich zvykom, sa začali vykrúcať. Vraj ide iba o náhodné číslo.

Hoci každému mysliacemu človeku, ktorý je čo len okrajovo oboznámený s Kotlebovou minulosťou a notoricky známou neonacistickou symbolikou, je zrejmé, že Kotleba, ktorý nie tak dávno daroval detskému hokejového klubu rovnakú smu 1488 € a v obchode KKK – anglická móda, ktorý vlastnil spolu s bratmi, s obľubou používal pri ponúkaných zľavách práve spomínané čísla, tým chcel vyslať signál starým kamarátom, že je verný spoločným ideálom a zároveň sa vysmiať verejnosti do očí.

Kotlebovci následne začali spamovať políciu a hromadne podávať trestné oznámenia, prostredníctvom ktorých sa snažili odľahčiť a ironizovať situáciu. Hovorkyňa policajného prezídia sa vyjadrila, že „ide približne o 300 trestných oznámení, ktoré majú rovnakú formu a ktoré sa najčastejšie týkajú evidenčných čísiel motorových vozidiel, súpisných čísiel budov, rôznych letákov, cien v obchodoch a podobne.“

Vyvrcholilo to nedávno, keď Špecializovaný trestný súd v Pezinku na svojom zasadnutí 29. januára skutok prekvalifikoval a Kotlebovi hrozí vyššia trestná sadzba. To roztočilo kotlebovskú tvorivosť opäť naplné obrátky. A tentoraz prišla na rad abeceda. Ako môže číslo 88 znamenť HH, keď vraj nie je ôsmym písmenom ani v slovenskej, ani v nemeckej abecede. Počuť sa nechali Radovan Hynek či Ondrej Német.

A rovnakú sumu našli poniektorí na zmluve Milana Lasicu s RTVS spred piatich rokov.

Aj na transparentnom účte strany Andreja Kisku, Za ľudí. Okrem mnohých iných, tomu venoval status aj evanjelický farár, Stanislav Baloc.

Pridali sa vtipkári ako Marek Pivko.

Či pokleslí a poriadne popletení apologéti kotlebovskej zbabelosti, ako napríklad Edko Číž.

Zabralo aj Acidko.

Korunu všetkému nasadí „kresťanský filozof,“ Ján Šinský: „Ak vám to bude niekto hovoriť, tak 1488 nie je žiadne fašistické číslo! 14 bolo zastavení Ježiša na krížovej ceste. 88 je poradové číslo piesne Tichá noc v spevníku. Pán Kotleba nie je žiadny fašista, ale poctvivý kresťan!!!“  Iba na okraj, v Evanjelickom spevníku má Tichá noc číslo 60.

A do termínu pojednávania, ktoré je vytýčené na začiatok marca, sa s podobnými „duchaplnosťami“ určite ešte roztrhne vrece. Niesť zodpovednosť za svoje slová a skutky, kotlebovci očividne nedokážu. Chlapa totiž nerobia napuchnuté svaly a vyholená hlava, ale schopnosť stáť si za tým čo som povedal, alebo čo som urobil. Druhou možnosťou je chlapsky si priznať chybu či omyl, vyjadriť úprimne ľútosť a ospravedlniť sa. Lenže pochybujem, že u tohoto druhu ľudí, sa niekedy niečoho podobného dočkáme. Lebo takíto na to, aby sa dokázali správať ako chlapi, nedozreli. A vzhľadom na ich vek, očividne ani nikdy nedozrejú.

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Ján Benčík

Nakoľko mi nie sú ľahostajné pomery na Slovensku, píšem na webe Denníka N blogy o tom, čo považujem za nebezpečné. Píšem o konšpirátoroch, kremeľských trolloch, pravicových aj ľavicových antiliberálnych extrémistoch. Niektorí ľudia ma za to majú úprimne radi, iní ma rovnako úprimne nenávidia. A niektorí sa mi dokonca vyhrážajú. Beriem to ako niečo, čo súvisí s tým, čo robím.