Prinesú voľby zmenu pre slovenskú vedu?

Položili sme im dve – pre slovenskú vedu kľúčové – otázky:

Spoločnou ambíciou najlepších slovenských univerzít a SAV je väčšia internacionalizácia vedy a výskumu a lepšie presadenie sa v európskom výskumnom priestore. Ako im v tom vaša politika a program dokáže pomôcť?

Za posledných 10 rokov došlo na slovenských vysokých školách k obrovskému prepadu v počte študentov o takmer 40 %. Tento faktor v kombinácii s odlivom študentov (ale aj vedcov) zo Slovenska, keď dnes máme až  20 % našich vysokoškolákov v zahraničí, dramaticky znižuje intelektuálny aj výskumný potenciál krajiny do budúcnosti. Aké opatrenia navrhujete na zvrátenie týchto negatívnych trendov?

Požiadali sme oslovených o stručné vyjadrenia, nakoniec sme sa rozhodli všetky (aj rozsiahle) odpovede zverejniť v úplnom znení.

Odpovede 11 oslovených politických strán uvádzame nižšie v abecednom poradí podľa názvu strán, zároveň uvádzame aj meno osoby, ktorá s nami obsah komunikovala (nemusí teda ísť o kandidáta/kandidátku danej strany na pozíciu ministra/ministerky školstva).

SNS a Sme rodina ani po opätovnom oslovení svoje odpovede nedoručili.

Dobrá voľba: Tomáš Drucker

1.

Dobrá voľba presadzuje zriadenie jednej špičkovej verejnoprávnej organizácie (vrátane integrácie kompetencií súčasných viacerých kompetencií ústredných orgánov štátnej správy) na prerozdeľovanie všetkých financií na základný aj aplikovaný výskum, ktorá bude kontrolovať merateľné výstupy grantov a stimulov, manažovať propagáciu vedy a výskumu na Slovensku, tech-transfer, vznik nových startupov, novovytvorených klastrov, manažovať systém efektívneho získavania ERC grantov a iných grantov EÚ zo schém ako napríklad Horizon 2020 a ktorá zefektívni využívanie a čerpanie fondov EÚ pre vedu, výskum a inovácie.

Tento centrálny národný orgán s vysoko kvalifikovanými pracovníkmi bude investovať do oblastí výskumu v súlade s hlavnými prioritami slovenskej vedy a výskumu, ktoré sú viazané na naše hlavné spoločenské problémy a potrebné finančné objemy.

2.

Navrhujeme, aby štát finančne podporil študijné a postdoktorandské pobyty na prestížnych univerzitách, aby prácou v zahraničných excelentných tímoch nadobudli ďalšie cenné skúsenosti a vedomosti. Vedecké talenty sa zaviažu, že sa s nadobudnutými vedomosťami vrátia na Slovensko a budú pokračovať vo svojom výskume v našich vedeckých zariadeniach. Takéto programy pre najlepších mladých vedcov by štát stáli podstatne menej ako pokračovanie odlivu mozgov zo Slovenska.

Zároveň podporíme programy zamerané na dočasné prilákanie špičkových vedeckých kapacít zo zahraničia, ktoré pomôžu na domácich univerzitách a výskumných centrách vybudovať excelentné tímy so zapojením domácich vedeckých kapacít, postdoktorandov a mladých vedcov, a prispejú tak k efektu prelievania znalostí, výskumných metód a praktík a pomôžu zapísať slovenské inštitúcie na vedecko-výskumnú mapu Európy.

Keďže kvalita študentov vysokých škôl na Slovensku je pomerne nízka už na vstupe, je potrebné vytvárať aj lepšie kvalitatívne predpoklady na nižších stupňoch vzdelávania. Budeme presadzovať dorovnanie miezd učiteľov základných a stredných škôl v roku 2022/23 s priemernými mzdami vysokoškolsky vzdelaných pracujúcich na Slovensku, aby sme eliminovali dôvody odchodu kvalitných pedagógov, ktorí si dokážu nájsť lepšie uplatnenie mimo sektoru školstva.

Chceme začať merať pridanú hodnotu škôl – rozdiel medzi výsledkami pri vstupe do školy a pri jej absolvovaní – aby sme vedeli pomôcť slabým školám zlepšiť ich úroveň, pomohli odbremeniť rodičov a znížili závislosť výsledkov od sociálneho zázemia žiaka. V budúcnosti by práve výsledky škôl mali byť jedným z faktorov hybridného financovania škôl.

Zásadná zmena financovania sa týka teda aj vysokých škôl, ktorá má byť ešte významnejšia v orientácii na výsledky. Výsledkom nemôže byť počet študentov ani absolventov, ale ich následné uplatnenie (stupne podľa primeranosti dosiahnutému vzdelaniu v odbore), výsledky vo vedeckej publikačnej činnosti v relevantných časopisoch, výsledky z APV a spolupráce so súkromným sektorom. Podporujeme porovnávanie vysokých škôl a fakúlt, ako aj prirodzenú integráciu vo väčšie a kvalitnejšie celky.

Osobitným problémom je podkapitalizácia verejných vysokých škôl a nízke mzdy vysokoškolských učiteľov. V tejto oblasti je potrebné selektívne odmeňovať za výsledky.

Prípadná stratifikácia vysokých škôl by mala byť práve podporená financovaním cez výsledky a z menšej časti podľa požiadaviek hospodárskych priorít štátu s prepojením na hospodárske klastre.

KDH: Marek Šmid a Caroline Líšková

1.

Internacionalizácia vedy a výskumu a jej presadenie sa v európskom výskumnom priestore je správnou ambíciou vysokých škôl, ktoré idú po ceste kvality v každom regióne Slovenska. KDH sa zaoberá vývojom na každej vysokej škole s týmito ambíciami. Presadzuje prijatie štátnej vednej koncepcie, ktorá určí priority a financovanie vedy zo štátnych prostriedkov. Tento proces musí sprevádzať lepšie čerpanie eurofondov, prijatie dokumentu o štátnej podpore vedy a navýšenie a spravodlivé čerpanie financií z vedeckých agentúr súťažným spôsobom. Domáca podpora vedy vo všetkých vedných odboroch musí byť vyrovnaná a musí byť reálnou prioritou. Výdavky na vedu a rozvoj sú v Európskej únii 3 % HDP, Slovenská republika sa zaviazala zatiaľ k 1,2 % HDP. Treba využívať najmä programy Horizon 2020 a Erazmus +, a to s účinnou podporou štátu, napríklad cez agentúru APVV.

2.

Voľný pohyb študentov a kreditové možnosti v rôznych krajinách sú prirodzeným javom súčasnosti v študentskom živote. Problémom je skôr rozhodnutie absolventov vysokých škôl študujúcich v zahraničí zotrvať v inej krajine než na Slovensku. To súvisí s možnosťami, ktoré tvorí pre absolventov prijímajúca krajina. Pokiaľ ide o slovenské vysoké školstvo, celý program KDH je postavený na kvalite vzdelávania smerujúcej k uplatneniu absolventov v práci prioritne na slovenskom pracovnom trhu.

Kotlebovci-ĽSNS: Ondrej Ďurica*

(*Pozn: S tímom Žijem vedu sme zvažovali, či osloviť aj túto stranu. Ale keďže ako vedci nemôžeme ignorovať fakty a prítomnosť ĽSNS v popredných priečkach prieskumov je faktom, pokladáme za dôležité, aby si členovia našej skupiny mohli urobiť názor na ich riešenia týchto otázok. Zverejnenie ich odpovedí však neznamená, že s týmito riešeniami súhlasíme).

ĽS Naše Slovensko má za cieľ optimalizáciu siete verejných vysokých škôl s dôrazom na redukciu humanitných odborov a podporou technických smerov. Takým spôsobom chceme priniesť do školstva väčšiu kvalitu a pripravenosť na pracovný trh. Dotačné a grantové schémy prispôsobíme týmto cieľom a stransparentníme proces ich prerozdeľovania. Týmto spôsobom zabezpečíme pre školy aj dostatočný počet študentov.

Most-Híd: Peter Krajňák

1.

V reVízii 2020 sa strana Most-Híd zaviazala, že bude presadzovať navýšenie finančných prostriedkov na vedu a výskum tak, aby sme sa priblížili k priemeru krajín Európskej únie.

Naším cieľom je prijatie dlhodobej stratégie vedy a výskumu, ktorou by sme chceli usmerniť štátnu politiku na najbližších 10 rokov.

Ďalej chceme vytvoriť schému podpory výskumných projektov a spustiť registráciu a finančnú podporu verejných výskumných inštitúcií (pracovne „vvi“).

Zároveň budeme presadzovať posilnenie súťaživého financovania Agentúry na podporu výskumu a vývoja a zasadíme sa o nové štátne programy na podporu mladých výskumníkov.

Presadzujeme posilnenie jestvujúcich vedeckých parkov a výskumných centier, ktoré by sme nastavili viac na transfer výsledkov výskumu do praxe, ale aj vo vzťahu k odbornej verejnosti a stredným školám.

2.

Domáca mobilita medzi slovenskými vysokými školami je v súčasnosti nemožná. Vidíme to ako problém a jeden z dôvodov odlivu študentov do zahraničia.

Sme za optimalizáciu siete vysokých škôl systémovou kategorizáciou vysokých škôl a vytváraním univerzitných centier, tzv. „laboratórií výskumu a vedy“; sú podľa nás cestou, ako si študentov udržať doma.

Starostlivosťou o ľudské zdroje, t. j. aby mladí ľudia chceli zostať pôsobiť v akademickej sfére, by sme chceli dosiahnuť kvalitu a systematickým zvyšovaním platov učiteľov a vedeckých pracovníkov chceme, aby plat motivoval najlepších zostať pôsobiť v SR.

Sme za zavedenie osobitných finančných stimulov pre úspešných vysokoškolských pedagógov a vedcov.

OĽaNO: Miroslav Sopko 

1.

Predovšetkým musíme posilniť financovania vedy zo súčasných 0,79 % HDP na minimálne 1,5 % HDP do roku 2024. Navrhujeme zjednotiť vedecké politiky a stratégie s európskym akčným plánom Horizon Europe a jeho prioritami.

Rovnako aj vznik novej centrálnej grantovej agentúry, ktoré bude prerozdeľovať granty a stimuly pre základný a aplikovaný výskum na Slovensku. Zlepší sa tým financovanie, manažment i kontrola. Jednotlivé granty budú hodnotiť zahraniční hodnotitelia alebo domáci bez konfliktu záujmov. Musíme zároveň identifikovať najlepších, ktorým cielene zvýšime podporu so zameraním na excelentný výskum. Čo najviac otvoriť celý systém, zabezpečiť technologický transfer, striktne trvať na vysokej úrovni ovládania cudzích jazykov, orientáciu na konkrétne výsledky, zjednodušenie komplikovaného verejného obstarávania. Prilákame kvalitných vedcov zo zahraničia, ktorí by časť svojho know-how mohli odovzdať tímom vedcov u nás cez štipendiá, ktoré im poskytnú atraktívne podmienky na dlhodobú vedeckú prácu. Zároveň zatraktívnime návratové štipendiá, na ktoré bude nadväzovať cielená a rýchla grantová schéma, ktorá umožní navrátilcom získať vedecký projekt na prvé roky ich pôsobenia.

2.

Musíme len od verbálnych prejavov o skvalitnení našich vysokých škôl prejsť ku konkrétnym krokom na zvýšenie atraktivity štúdia na Slovensku. Zvýhodníme renomované univerzity, ktoré produkujú kvalitných absolventov do praxe a majú špičkový výskum, oproti tým, ktoré nedosahujú potrebnú kvalitu. Navrhneme schému postdoktorandských štipendií, ktoré umožnia našim najlepším absolventom PhD. štúdia absolvovať kvalitnú vedeckú stáž v špičkových vedeckých tímoch na prestížnych univerzitách. Budeme riešiť aj sociálne zabezpečenie doktorandov a dostupnosť sociálnych štipendií pre študentov. Mimoriadne dôležité je spustiť masívnu kampaň zo strany našich vysokých škôl vo veci popularizácie vedy už na stredných školách, aby sme k nej priviedli čo najviac dievčat a chlapcov. Rovnako cez atraktívne odmeňovanie víťazov predmetových olympiád a korešpondenčných seminárov aj v podobe stáží na vysokých školách ich motivovať rozhodnúť sa pre štúdium na Slovensku.

Koalícia PS/SPOLU: Vladimír Šucha a Juraj Hipš

1.

Je všeobecne známe, že Slovensko dlhodobo zaostáva za okolitými krajinami v integrácii do európskeho výskumného priestoru, čo sa prejavuje v malej prepojenosti univerzít a výskumných tímov s medzinárodnými partnermi. Naša úspešnosť v európskych programoch pre výskum a inovácie sa pohybuje pod 30 centov získaných z každého vloženého eura.

V našom programe venujeme tomuto problému veľkú pozornosť, lebo naša veda a univerzity nemôžu byť úspešné bez medzinárodnej spolupráce na každej úrovni. Navrhujeme kombináciu viacerých opatrení.

• Vypracovať jasnú koncepciu medzinárodnej spolupráce vrátane členstva Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciach a účasti Slovenskej republiky vo veľkých medzinárodných infraštruktúrnych projektoch (ESFRI).
• Úspešnosť v internacionalizácii (napr. spoločné diplomy so zahraničnými univerzitami, počet zahraničných profesorov, počet zahraničných študentov, projekty z medzinárodných výskumných programov atď.) zaradiť ako dôležitý hodnotiaci parameter pre inštitucionálne financovanie univerzít a výskumných ústavov z verejných zdrojov.
• Vybudovať, v spolupráci s európskymi partnermi, nadnárodnú vedeckú infraštruktúru, ktorá by bola schopná prilákať medzinárodnú komunitu.
• Pravidelné hodnotenie kvality inštitúcií prostredníctvom medzinárodných panelov expertov.
• Hodnotenie projektov financovaných z verejných zdrojov medzinárodnými expertmi.
• Významne stimulovať projekty, ktoré získajú zahraničné granty.
• Stimulovať zapojenie slovenských subjektov do európskej mobilitnej schémy v rámci programov Erazmus a Marie Curie. Vysielanie na stáže, ale aj prijímanie zahraničných študentov a expertov.
• Dohodnúť s Európskou výskumnou radou (ERC) dofinancovanie slovenských projektov, ktoré boli hodnotené ako excelentné, ale neboli financované pre nedostatok peňazí vo výzve.
• Dohodnúť s Európskou komisiou financovanie kvalitných projektov v rámci Horizont 2020 a Horizont Európa so slovenskou účasťou nad rámec finančných prostriedkov výzvy. Išlo by o vytvorenie osobitnej „slovenskej finančnej obálky“ z použitím európskych fondov vyčlenených pre SR.
• Využiť flexibilitu európskych fondov umožňujúcu použitie istej časti prostriedkov pre zahraničných partnerov a požadovať v dopytových aj národných projektoch medzinárodnú spoluprácu.
• Stimulovať aktívnejšiu účasť slovenských  vedeckých subjektov v iniciatíve COST, ktorej hlavnou úlohou je prepájanie vedeckých tímov.

2.

Je to jeden z najpálčivejších problémov Slovenska ohrozujúci priamo jeho schopnosť zvládnuť zásadné transformácie, ktoré stoja pred Európou. Riešenie bude vyžadovať dlhodobé opatrenia praktického charakteru, ale aj zmenu klímy v štáte, ktorá je pre systémové zlyhania negatívna a tým stimuluje mnohých k odchodu.

Myslíme si, že niektoré opatrenia spomenuté v odpovedi na predchádzajúcu otázku môžu pozitívne ovplyvniť aj atraktivitu Slovenska pre vlastných talentovaných ľudí.

Kroky, ktoré budú viesť k zlepšeniu situácie, sa musia riadiť nasledovnými dvomi princípmi:

1. Zvyšovanie kvality inštitúcií cez podporu najlepších a tých, ktorí sa chcú meniť.
2. Systémová podpora jednotlivcov a tímov. Aby hlavným kritériom kariérneho postupu a financovania bola excelentnosť a nie známosti.

Konkrétne kroky, ktoré by sme spravili, sa dajú zhrnúť nasledovne:

• Pravidelný medzinárodný audit a hodnotenie univerzít a výskumných inštitúcií.
• Rozdelenie univerzít na výskumné a nevýskumné podľa jasných medzinárodných kritérií spojené s inštitucionálnym financovaním.
• Vyžadovať náročný a kvantifikovateľný plán strednodobého rozvoja univerzít a SAV.
• Legislatívne a metodicky zakotviť pravidlá etiky a morálky do činnosti akademických pracovníkov a pracovísk.
• Podporiť väčšie prepojenie akademických pracovísk s praxou (priemysel, kultúra, stredné školy, ale aj štátna a verejná správa) a podporiť zvyšovanie kvality pedagogickej práce učiteľov vysokých škôl.
• Zlepšiť a zatraktívniť v spolupráci s univerzitami a mestami sociálne zázemie študentov – internáty, študovne, spoločné priestory.
• Univerzity musia mať viac proaktívny a dynamický spôsob vlastnej propagácie, pracovať so študentmi stredných škôl dávno predtým, ako si podávajú žiadosť na vysokú školu.
• Vytvoriť nové príležitosti pre vedcov a inovátorov v novozriadenej inštitúcii – Slovenskom inštitúte technológií a inovácií. Malo by ísť o verejno-súkromné partnerstvá akademických a súkromných organizácií vznikajúcich postupne vo všetkých regiónoch Slovenska. Vytvoria sa tým nové príležitosti na excelentný výskum a inovácie nezaťažené starými inštitucionálnymi vzťahmi.
• Inšpirovaní úspešnými príkladmi z okolitých krajín by sme vytvorili finančnú schému na prilákanie najtalentovanejších odborníkov zo zahraničia.
• Podporíme sieťovanie a systémovú spoluprácu so všetkými študentmi, vedcami a inovátormi pôsobiacimi v zahraničí. Pre Slovensko je užitočný nielen fyzický návrat ľudí na Slovensko, ale aj ich pomoc pri medzinárodnom prepojení našich vedeckých pracovísk

SaS: Branislav Gröhling a Ľudovít Paulis 

1.

K väčšej internacionalizácii vedy a výskumu (VaV) smeruje viacero opatrení nášho programu. Špecificky k tomuto cieľu smeruje opatrenie VaV 10, v rámci ktorého chceme zlepšiť medzinárodnú konkurencieschopnosť v oblasti ľudských zdrojov: jednak budú mať organizácie financované zo štátneho rozpočtu povinnosť vypisovať konkurzy na miesta učiteľov vysokých škôl a vedecko-výskumných pracovníkov v medzinárodnom priestore, jednak budú môcť ponúkať platové podmienky prispôsobené vedeckej výkonnosti, t. j. tabuľkový plat bude možné modifikovať v závislosti od H-indexu (vo vzťahu k hraničnému H-indexu pre daný odbor – podľa metodiky, ako ho určovala svojho času ARRA). K internacionalizácii však prispejú aj ďalšie opatrenia. Zavedenie nárokovateľnej formy financovania (opatrenia VaV 2 a 3) priamočiaro smeruje k podpore zvýšenej produktivity medzinárodne uznaných výstupov, a tak aj zlepšeniu rankingu výskumných tímov a ústavov. Transformácia SAV na VVI má tiež zjednodušiť možnosti ústavov SAV vstupovať do súkromno-verejného partnerstva, a to aj (a možno najmä) v medzinárodnom priestore.

2.

V oblasti vysokého školstva navrhujeme sledovať uplatnenie absolventov (opatrenia školstvo 68 až 70), zverejňovať tieto informácie pre potreby študentov a verejnosti a motivovať ich k tak k výberu perspektívnych škôl a odborov, čím sa zvýši povedomie o kvalitných vysokoškolských odboroch a rozlíši sa medzi kvalitou a nekvalitou. Toto podporí aj vytváranie komplexného rankingu vysokých škôl (opatrenie školstvo 52). Vo financovaní vysokých škôl chceme finančne podporovať odbory s vysokým uplatnením absolventov (opatrenie školstvo 40) a s kvalitnou, medzinárodne publikovanou a citovanou vedecko-výskumnou činnosťou (opatrenie školstvo 49).

Odliv mozgov z oblasti vedy a výskumu môžu spomaliť jedine lepšie podmienky na vedu a výskum v Slovenskej republike ako finančné, tak aj platové. K tomuto smeruje garantovanie výdavkov na vedu a výskum (opatrenie VaV 1), ďalej nárokovateľné financovanie (opatrenia VaV 2 a 3) vytvára veľmi atraktívne podmienky najmä pre vedcov a tímy s vysokou produktivitou, pretože s minimálnou administratívnou náročnosťou budú financie smerované priamo k tým najvýkonnejším tímom. V týchto tímoch bude tak možné oveľa lepšie platové ohodnotenie (pritom umožňujeme modifikovať tabuľkový plat podľa H-faktoru – opatrenie VaV 10). Pre tých najlepších vedcov vznikne nielen motivácia zostať na Slovensku pracovať, ale dokonca aj prísť na Slovensko zo zahraničia.

Smer-SD: Ľubomír Petrák

1.

Koncentrácia kapacít

Už v súčasnom volebnom období sme prijali novelu zákona o vysokých školách, ktorá vytvára legislatívny priestor na vznik konzorcií vysokých škôl. Vo vysokoškolskej vede podporíme (aj finančne) vytvorenie niekoľkých väčších konzorcií vysokých škôl na Slovensku, čím sa skoncentrujú materiálne aj personálne kapacity aj vo vedeckej oblasti a súčasne sa zefektívni využívanie existujúcich kapacít odbúraním budovania duplicít. Uvedený krok vytvorí predpoklady aj na adekvátny podiel súkromného sektora na financovaní slovenskej vedy a výskumu, keďže súkromný sektor doteraz vidí ako jeden z problémov aj rozdrobenosť kapacít, ako materiálnych, tak aj personálnych, čo spôsobuje neschopnosť akademickej sféry riešiť problémy praxe hlavne v aplikovanom výskume.

V SAV dokončíme jej transformáciu na verejnú výskumnú inštitúciu a vytvoríme podmienky na optimalizáciu počtu ústavov SAV.

Financovanie

Nevyhnutnou podmienkou na rozvoj vedy a výskumu je zvýšenie ich financovania na 2 % HDP. Prioritou bude podpora excelentných pracovísk, excelentných tímov, nositeľov ERC grantov, úspešných riešiteľov v programe Horizont 2020 a v iných kvalitatívne podobných schémach.

Vláda SR v úzkej spolupráci s vedeckou komunitou a hospodárskou praxou zadefinuje priority rozvoja vedy a výskumu do roku 2030 nadväzujúc na Víziu a stratégiu Slovenska do roku 2030, potreby hospodárskej praxe (Priemysel 4.0, Priemysel 5.0) a svetové megatrendy, ktoré budú strategicky finančne podporované.

Administratívne zaťaženie

V novom programovacom období znížime administratívnu náročnosť pri žiadostiach o granty. Upravíme zákon o verejnom obstarávaní tak, aby reflektoval špecifické podmienky na obstarávanie unikátnych materiálov a zariadení vo vedeckom prostredí.

2.

Kvalita vysokoškolského vzdelávania

Do konca roku 2024 budú všetky vysoké školy akreditované podľa nových kritérií. Minimálne kritériá, ktoré budú musieť vysoké školy splniť, sú priemerné kritériá platné pre jednotlivé študijné odbory a programy v súčasnosti a tieto sa budú v päťročných cykloch zvyšovať až do dosiahnutia európskeho priemeru.

Scientometrické kritériá budú základným predpokladom na udelenie akreditácie, ale len jedným z kritérií na financovanie vysokej školy.

Podporíme (aj finančne) vytvorenie niekoľkých väčších konzorcií vysokých škôl na Slovensku, čím sa skoncentrujú materiálne aj personálne kapacity a vytvoria predpoklady na zvýšenie kvality výučby na vysokých školách.

Vysoké školy musia intenzívne využívať existujúce materiálno-technické a prístrojové vybavenie tak, aby morálne zastaranie a fyzické opotrebenie boli v časovej zhode.

Financovanie

Nevyhnutnou podmienkou na zvrátenie negatívnych trendov je zvýšenie financovania vysokých škôl minimálne na priemer výdavkov krajín Európskej únie. Financovanie vysokých škôl bude zohľadňovať kvalitu poskytovaného vzdelávania, uplatniteľnosť na trhu práce, scientometrické kritériá a reflektovanie vývoja vedných odborov vo svete.

Posilníme rozvoj študijných odborov na bakalárskom stupni, ktoré budú orientované na profesijných bakalárov reflektujúcich potreby praxe.

Finančne zabezpečíme rekonštrukcie ubytovacích kapacít na vysokoškolských internátoch tak, aby všetky zodpovedali požiadavkám 21. storočia.

Personálne zabezpečenie

Zvýšením financovania vysokého školstva vytvoríme finančné podmienky na post doktorandov a začínajúcich pedagógov minimálne na úrovni priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

Posilníme Fond na podporu vzdelávania, ktorý pôžičkovými schémami vytvorí podmienky na personálnu stabilitu v rezorte, napríklad zadefinovaním podmienok na odpustenie úrokov po odpracovaní 10 rokov vo vedecko-pedagogickej činnosti, odpustenie časti istiny v nedostatkových odboroch a pod.

Administratívne zaťaženie

V novom programovacom období znížime administratívnu náročnosť pri žiadostiach o granty. Upravíme zákon o verejnom obstarávaní tak, aby reflektoval špecifické podmienky na obstarávanie unikátnych materiálov a zariadení vo vysokoškolskom vzdelávaní.

MKO-MKS: Králik Róbert

Internacionalizácia vedy a výskumu je dôležitá oblasť vzdelávania. Náš volebný program v článku školstvo sa zaoberá aj témou reformy obsahu vzdelávania. Ide o výrazné zvýšenie kvality vyučovania, zvýšenie prestíže prírodovedných predmetov. Snažíme sa prispieť k tomu, aby vyučovanie cudzích jazykov bolo posilnené nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne, aby študenti boli schopní a mali záujem zúčastniť sa rôznych medzinárodných programov a projektov. Naším cieľom je aj diferenciácia financovania istých procesov vo vzdelávaní, čo môže prispieť k zvýšeniu počtov študijných pobytov v zahraničí a k zlepšeniu možnosti prijímania vyučujúcich zo zahraničia – lektorov – na našich vysokých školách. Naša strana oslovuje väčšinou voličov maďarskej národnosti. Máme bohaté skúsenosti týkajúce sa hlavne spolupráce stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským a vysokých škôl z Maďarska. Pomôcť školstvu sa snažíme aj politikou týkajúcou sa regionálneho rozvoja a sociálnej oblasti, politikou podpory mladých rodín (napríklad daňovými výhodami atď.) aby naši študenti, absolventi, pracovníci s diplomom vysokoškolského štúdia druhého alebo tretieho stupňa našli motiváciu vrátiť sa na Slovensko, aby sa vedeli uplatniť a boli patrične finančne a spoločensky docenení. Tieto procesy treba riešiť komplexne a my túto úlohu týmto spôsobom aj vnímame.

Vlasť: Miroslava Cisárová

1.

Naši vysokoškolskí učitelia, vedci a vedecko-výskumní pracovníci sa na spoločnom európskom trhu dokážu presadiť veľmi ľahko, pretože sú vysoko kvalifikovaní, čo už vieme z doterajších výsledkov. V prvom rade nie je možné, aby sa peniaze poskytnuté z európskych fondov rozkradli hneď na začiatku a do vedy a výskumu na Slovensku išla ani nie polovica. Je potrebné všetky investície určené na vedu a výskum aj do vedy a výskumu vložiť. Je neprípustné, aby vznikali firmy deň pred financovaním projektu a zoberú väčšinu finančných prostriedkov za nič. Ak budú všetky finančné prostriedky určené pre vedu a výskum vynaložené iba na vedu a výskum, bude presadzovanie sa v európskom priestore jednoduché. Prideľovanie projektov pre vedecko-výskumných pracovníkov a vysokoškolských učiteľov, ktorí pracujú vo vede a výskume, musí byť zároveň férové a objektívne. Projekty sa musia hodnotiť na základe ich kvality a nie na základe známostí na vyšších miestach. Na vedu a výskum musí byť vynaložených viac finančných prostriedkov, aby nedochádzalo k selektívnemu výberu po známosti, pretože veda výskum v každej krajine je dôležitým pilierom budovania modernej spoločnosti.

2.

Odpoveď na druhú otázku úzko súvisí s prvou. Je to v  prvom rade opäť otázka financovania vedy a výskumu. Odliv študentov a slovenských vedcov do zahraničia spôsobuje finančné poddimenzovanie tohto sektoru. To znamená, že zvýšením finančných prostriedkov sa skvalitní vedecko-výskumný priestor a tak sa zastaví odliv študentov a vedeckých pracovníkov. Ďalším dôležitým faktorom je systém financovania vysokých škôl, kde je každá vysoká škola alebo univerzita financovaná na základe počtu študentov. Takýto systém núti vysoké školy prijímať a vzdelávať všetkých, teda nie na základe kvality samotných študentov, ale iba na základe kvantity. Práve z tohto dôvodu sú potom vysoké školy nútené znižovať kritériá potrebné na ukončenie štúdia. Ak sa tieto problémy vyriešia, zvýši sa úroveň a kvalita vzdelávania, zlepší sa úroveň verejnej mienky a jej pohľadu na univerzity, vysoké školy a školstvo a zvýši sa tak záujem študentov opäť študovať na Slovensku.

Za ľudí: Michal Kovács 

1.

Plánujeme výrazne navýšiť financovanie kvalitnej vedy, najmä prostredníctvom súťažného financovania a nárastom inštitucionálneho financovania pre výskumné univerzity. Sme pripravení na výrazné navýšenie financovania školstva a vedy, pretože ich považujeme za kľúčové pre budúcnosť Slovenska. Zdroje zabezpečíme nielen úsporami vo výdavkoch rozpočtových kapitol, na ktoré dávame v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ nadpriemerne veľa, ale aj výrazným zlepšením čerpania eurofondov a úspornými opatreniami, z ktorých viaceré sú už dnes identifikované v materiáli Národnej banky Slovenska, Inštitútu finančnej politiky a Útvaru hodnoty za peniaze pod názvom Rozpočet 2.0.

Mobilitu vedcov a PhD. študentov podporíme adekvátnymi grantmi. Umožníme univerzitám lepšie obsadzovať vedecké pozície vedcami a akademikmi zo zahraničia (prípadne slovenskými vedcami zo zahraničia) tak, aby formálne kritériá ani tabuľkové mzdy neboli problémom pri zostavovaní excelentných tímov. Motivujeme ďalšiu integráciu existujúcich výskumných kapacít a inštitúcií do väčších celkov s cieľom koncentrovať kvalitu a podporiť medzinárodnú konkurencieschopnosť našej vedy s najvyššími ambíciami.

2.

Musíme začať konečne podporovať kvalitu a internacionalizáciu našich univerzít a výskumných inštitúcií. Nutnosťou je dotiahnutie rozdelenia univerzít na vzdelávacie a výskumné. V oboch kategóriách finančne podporíme kvalitu výučby (resp. vedy) na úkor financovania na počet študentov. Dofinancujeme tiež univerzitnú infraštruktúru vrátane internátov, aby slovenské univerzity mohli súťažiť so zahraničnými aj v kvalite študentského života a života mladých vedcov. Zachováme všetky akademické slobody, podporíme však vysoké školy pri voľbe kvalitného manažmentu zameraného na rozvoj. Zavedieme verejné vypočutie kandidátov na rektorov na najvyššej úrovni a posilníme hlas kvalitnejších pracovísk na úkor menej kvalitných vo voľbe vysokoškolských funkcionárov. Nie nefunkčnými grantovými schémami, ale systematickou politikou podporíme tiež návrat Slovákov zo zahraničia.

Dominika Fričová a Pavol Čekan za tím Žijem vedu oslovili uvedené politické strany v pondelok 27. januára 2020 a termín na dodanie odpovedí bol z pôvodného termínu 3. februára 2020 predĺžený do 5. februára 2020.

Tím Žijem vedu

Viac informácií  o Žijem vedu nájdete tu, na Facebooku na stránke Žijem vedu, na Twitteri, LinkedIne alebo Instagrame.