Džender ideológia – blúznenie ‚správneho‘ demagóga.

To sa samozrejme u nás na Slovensku stať nemôže, to je možné len v nejakej zaostalejšej krajine ako sme my. Ale ako príklad je to dobré. Ono totižto, keď už daný produkt takpovediac čpie na kilometer ďaleko a nič lepšieho sa nenájde, tak čo sa dá robiť? Priemernému demagógovi musí postačiť aj toto..

Takto nejako chápem ja to neustále zunenie na strunu ‚Džender‘ ideológie. Výraz si samozrejme môžete zameniť za LGBTI ideológiu, lebo ako hovorí náš najvyšší predstaviteľ parlamentu: „Padni, kam padni!“ Že tomu výrazu nerozumiete? No vlastne ani ja. Ale dobre to znie, však?

A funguje to. Žijú na tom organizácie ako Aliancia za rodinu, rôzne náboženské inštitúcie, slovutní poslanci parlamentu, extrémisti či už náboženskí, alebo takmer náboženskí, no proste prelepovanie dátumu spotreby neberie konca kraja. Ostatne, keď nič iného nie je…?

Nedávno posunula hranicu trápnosti pani poslankyňa Šimkovičová, ktorá dala na FB text, kde bola LGBTI ideológia označená ako to najzvrátenešie čo existuje a ONA ako matka, ktorej záleží na výchove našich detí šupla do jedného vreca LGBTI ideológiu s Džender ideológiou a Istanbulským dohovorom. Čo tam po tom, že špeciálne Istanbulský dohovor je o niečom úplne inom a pohlavie a rod sú tam spomenuté len ako terminológia, pričom pohlavie v zmysle biologického a rod v zmysle sociálneho dopadu. Čiže pod pojmom „rod“ sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov. Ostatne nechápe to väčšina parlamentu, tak prečo by akurát pani Šimkovičová mala byť výnimkou…? A niekde úplne v inej časti dokumentu si dovolili tie neoliberálne živly spomenúť aj nešpecifické rodové úlohy. To úplne stačí na Slovensku, aby mal parlament a ďalší ochrancovia detí čo robiť dlhé mesiace i roky, aby mali svoju agendu.

V sobotnom ‚O päť minút 12‘ sa súčasný predseda parlamentu Andrej Danko nad Istanbulským dohovorom ‚zavzdušnil‘ minimálne trikrát. A vždy rovnako. No veď ako by to bolo, keby si mohli deti meniť pohlavie ako si zmyslia. Tento ukrutný nezmysel pokojne povie verejne druhý najvyšší ústavný činiteľ. Takže na ozrejmenie pár faktov:

Gender [vyslov: džender] (iné názvy: rod, psych(olog)ické pohlavie v širšom zmysle, sociálne pohlavie⁾ sú vlastnosti a správanie človeka spojené s obrazom muža, resp. ženy zo spoločenského a kultúrneho hľadiska. Je to teda akási obdoba (resp. opak) pojmu biologické pohlavie v oblasti kultúry, sociológie a psychológie. Jednoducho povedané rod je sociálny konštrukt a pohlavie je biologická záležitosť. K rozšíreniu terminológie došlo dôsledkom výskumu Dr. Johna Moneyho, ktorý bol kontroverzný americký psychológ a sexuológ novozélandského pôvodu. Viaceré jeho výskumy sú z dnešného pohľadu problematické, podobne i teórie, ktoré vytvoril. To sa však pri výskume stáva. Money sa vo svojich výskumoch venoval hlavne intersex ľuďom. Ľudia Intersexu sú jednotlivci narodení s niektorou z niekoľkých variácií pohlavných charakteristík vrátane chromozómov pohlavných žliaz, pohlavných hormónov alebo genitálií,  ktoré nevyhovujú typickým charakteristikám pre mužské či ženské biologické pohlavie. Intersex človek je človek, ktorého vnútorné či vonkajšie pohlavné organy a znaky nevyhovujú typickej špecifikácii pre mužské, alebo ženské. Pri nich, ako aj pri transrodových ľuďoch sa jedná sa o osoby, ktorých identita nie je jednoznačne v zhode s konvenčnými pojmami/predstavami mužského a ženského rodu [gender], ale naopak tieto kombinuje alebo sa medzi nimi pohybuje“. Wikipedia vďaka!

Milí LGBTI, ospravedlňte prosím toto malé neodborné okienko. Ja viem, aké to je, keď nás niekto rozoberá a pritom o problematike toho veľa nevie. A ja nie som výnimkou. Chcem však týmto ukázať jedno. V sofistikovanejších štátoch prebiehajú v oblasti ‚gender‘ problematiky výskumy. Tie výskumy sú zamerané nato, aby primárne pomohli transrodovým a intersexuálnym občanom, ktorí sú súčasťou spoločnosti. Výskumy sú práve v oblasti rodu, teda ako sociálneho konštruktu. Hľadajú sa najoptimálnejšie modely pre čo najmenej bolestné začlenenie sa TI občanov do našej spoločnosti. Aby rozdiely medzi rodovou a biologickou špecifikáciou daného jedinca boli podchytené čo najskôr a on si nevytváral negatívne modely, ktorých dôsledkom sú potom psychické problémy. Vážne a bolestivé…

To je jedna stranka gender problematiky a tá druhá súvisí s rodovou rovnosťou. Tam by Vám Oľga Pietruchová urobila vyčerpávajúcu prednášku. Ja budem radšej ticho ostatne aj toto doteraz napísané by mi každý odborník zniesol zo sveta.

Vráťme sa však k výskumom LGBTI. Čo je najvýpovednejšie,  tieto výskumy sa týkajú štatisticky 0,9 – 1% populácie transrodových a intersex jedincov. A čo urobia naši demagógovia? Z tohto a rodovej rovnosti vytvoria Gender ideologiu. Začnú tvrdiť, že táto pre spoločnosť zhubná ideológia rozvráti tradičné hodnoty. Že si ktokoľvek a kedykoľvek bude môcť zmeniť pohlavie. Hlúposť! Zmena pohlavia teda tranzícia je skutočne veľmi komplikovaný proces. Tranzícia je obdobie spoločenských, telesných a nezriedka i právnych zmien, ktoré vedú k vyjadreniu zvolenej rodovej identity. Osoba, ktorá sa rozhodne podstúpiť tranzíciu, musí podstúpiť náročnú terapiu psychologickú, hormonálnu aj chirurgickú, ak sa tak rozhodne. Teda žiadny módny výstrelok, ako sa snažia podsúvať rôzni konzervatívci väčšinou ovplyvnení náboženským dogmatizmom. A rozhodne sa to netýka celej spoločnosti. Od spoločnosti sa očakáva jediné. A to je to, čoho je u nás ako šafránu. Pochopenie a trochu rešpektu.

Gender ideologiu vniesli do spoločnosti väčšinou nábožensky orientovaní ideológovia, termín násilne vytrhli z akademického prostredia, kde prebiehajú príslušné výskumy, ku ktorým sa veľmi radi vyjadrujú negatívne, nekompetentne a z hľadiska pôsobenia na spoločnosť nepriateľsky.  Namiesto toho, aby nechali ozajstných odborníkov skúmať a hľadať nové cesty a riešenia pre skutočne nízke percento dotknutých ľudí, problém zovšeobecňujú, démonizujú a vytvárajú ovzdušie blížiaceho sa rozkladu spoločnosti ultraliberálnymi agresormi. Vyhľadávajú rôzne častokrát z konceptu vytrhnuté kroky výskumov či terapií a nimi potom podporujú svoju deštruktívnu politiku.  Samozrejme každý taký výskum prebieha systémom zdar – neúspech. Nie všetko sa podarí na prvýkrát a môže prísť aj scestie. Ale to už je daň za akýkoľvek progres. A riešenie rozhodne nie je v marení snáh progresu a návrat do stredoveku!

Nuž a ja a so mnou mnohí ďalší liberálni agresori stále očakávame, kedy príde nejaký princ a našu zakliatu spoločnosť premení na spoločnosť otvorenú, rešpektujúcu inakosť a ak už nie vyslovene progresívnu, tak aspoň rešpektujúcu progres inde. Veď ktovie, možno sa ten progres raz zíde aj nám. Zatiaľ si skôr kladiem  chmúrnu otázkou, kam až ako spoločnosť v honbe na čarodejnice mienime zájsť a aká budúcnosť čaká tých, ktorí sa vymykajú z tradičných noriem…

Roman Dulgerov