Nevoliť nie je voľba. Koho volí nevolič? Hrá sa o všetko.

V roku 2016 nevolilo 40,18% oprávnených voličov. Svojim postojom prispeli k vláde, ktorú tu posledné roky žijeme. Ak ste si mysleli, že nevolenie je postoj, obávam sa, že sa škaredo mýlite. V parlamentných voľbách to veľmi neplatí.

Porovnajme si to s referendom. Na to, aby bolo platné, musí prísť k urnám aspoň 50 % oprávnených voličov. Ak sa tak nestane, referendum je neplatné a vaša neúčasť k tomu prispela. Vyjadrili ste svoj postoj nohami. Neprišli ste. Parlamentné voľby sú však platné, aj keby sa ich zúčastnil jediný človek. Ak sa ostatní nezúčastnia, zveria mu právo rozhodnúť o ich budúcnosti. Hlas nevoliča sa teda rozdelí podľa skutočného výsledku volieb. Ako biedne to dopadlo pred štyrmi rokmi a ešte horšie pred ôsmimi, všetci vieme.

Nevoliči pritom tvoria obrovskú masu. Sťažiť prístup k voľbám, napríklad neexistenciou elektronických volieb, vyhovuje tomu najsilnejšiemu. Ak by všetci presvedčení nevoliči prestali hľadať pána božského, dokonalého a prestali by sa tváriť, že ich sa to netýka, výsledok volieb by vyzeral úplne inak.

Hráme o všetko

Most dúfa v zázrak, Danko už zúfalstvo ani neskrýva a Fico tŕpne, aké videá sa ešte do volieb objavia. Vybavené, poviete si. No ani nie. Stačí len trochu smoly, aby vypadol ten kto nemá a dostali sa tí, čo by nemuseli a os zla má 75 mandátov. Účelové stranícke novotvary majú na kampaň neobmedzený rozpočet a ten kto to platí, to nerobí nezištne.

KDH tesne mimo, Vlasť a SNS tesne v parlamente. Usmievavý Drucker 6,5%, SaS 7%, Oľano 8,4%, Sme Rodina 8,5%, PS/Spolu 8,9%, Za Ľudí 9,5%, ĽSNS 12% a Smer 14%. Nič nereálne.

Niektorí si pomýlili politiku s cirkusom a strieľajú po všetkom čo sa hýbe, priateľ, nepriateľ. Sľubovať nesplniteľné, odkazovať ultimáta, či rovno tvoriť program ako reality show, to veru nevyzerá na zodpovednú zmenu. Strany pri zmysloch volí podľa preferencií sotva pätina voličov.

Boris, Igor, byť v jednej kategórii s Ha-ra-bi-nom, to je teda vizitka. Preferencie strán sú priemerom posledných prieskumov agentúr AKO a Focus prenásobené účasťou z minulých volieb.

Rozhodnete Vy

Čaká nás prekvapenie. Tak ako každé voľby. A len VY rozhodnete aké. Pozrime sa na výsledky volieb zo zahraničia. Ak by to bolo na zahraničných Slovákoch, SMER by sotva preliezol do parlamentu. Je možné, že zo zahraničia bude tento krát poštou voliť štyri až päť krát viac voličov ako v minulých voľbách. Ak by nevoliči volili podobne ako ľudia zo zahraničia, vládu by zložili aj štyri pravicové strany.

Divoký výpočet. Pomerom medzi volebnými výsledkami zo zahraničia a skutočnými výsledkami som prenásobil aktuálne preferencie a v danom pomere som medzi strany rozdelil hlasy nevoličov. Strane Sme Rodina ostal čierny Peter.

Nezabudnime na trpaslíkov. Ak by vaše hlasy neprepadli, mohli by pomôcť. Hlasy strán, ktoré sa do parlamentu nedostanú, sa rozdelia medzi víťazov rovnako ako hlasy nevoličov. A nie je to vôbec málo. Minulé voľby to bolo až 13,1 %, aj keď treba povedať, že veľkú časť z toho tvorili 4 percentné KDH a SMK.

Nepodliehajte emóciám a rozhodujte sa racionálne

Ak mám možnosti:

umožním vládu mafiánov, zlodejov a diletantov
hodím to niekomu, koho výroky alebo minulé skutky sa mi nepáčia, ale myslí to dobre

racionálny homo politicus by si mal vybrať celkom jednoznačne. Paradoxne to tak nie je. „Všetci sú rovnakí“ je argument, ktorý spoľahlivo zabije akúkoľvek diskusiu. Pritom jeho autor sa vôbec nezamýšľa nad tým, že všetky kauzy pravice sú hodné možno toľko, čo grófka Rošková zmestila do kabelky, keď nosila do Bratislavy provízie z agrodotácii. Aj o tom písal Ján Kuciak.

Voľby nie sú súťaž krásy, nevolíte si partnera na celý život a koniec koncov, keď sa na to naozaj nebudete vedieť pozerať, môžete si to za štyri roky skúsiť aj vy sami. Dovtedy si vyberte najlepšie ako viete.

Rozhodnete 29. februára.