Denník N

Kto by jazdil južnou trasou do Košíc, keby nebola zadarmo?

Elektrický rušeň 362, ktorý nás dostal juhom do Košíc, bol vyrobený v Škoda Plzeň v roku 1990. S maximálnou rýchlosťou 140 km/h je určený na osobnú dopravu. Vďaka dvojsystémovosti je použiteľný na všetkých elektrifikovaných tratiach. Na rušňoch, ktoré sú v bratislavskom depe, boli v rokoch 1999 až 2002 menené prevody so súkolím.
Elektrický rušeň 362, ktorý nás dostal juhom do Košíc, bol vyrobený v Škoda Plzeň v roku 1990. S maximálnou rýchlosťou 140 km/h je určený na osobnú dopravu. Vďaka dvojsystémovosti je použiteľný na všetkých elektrifikovaných tratiach. Na rušňoch, ktoré sú v bratislavskom depe, boli v rokoch 1999 až 2002 menené prevody so súkolím.

Slovenské koľajnice majú okrem veľkého množstva pozitív aj mnoho neduhov. Tým najčastejším nárekom v našich vlakoch a veľkým hejtom „na fejsbukoch“ je stav tzv. južnej trasy do Košíc, resp. situácia v úseku Banská Bystrica – Bratislava. Preto sme sa si ju v januári s kolegami Tomášom a Borisom znovu prešli.

Bezplatná preprava seniorov a študentov priniesla vlakom veľa nových cestujúcich. Vždy sme si hovorili, že študentom – zadarmistom ukážeme krásy cesty vlakom, a keď si nájdu prácu, už nám ostanú verní, hoci si za lístok budú musieť zaplatiť. Podarilo sa nám to a počet platiacich cestujúcich nám spolu s tržbami (cena lístkov sa nemenila od roku 2011) utešene rastie. Na dobrých tratiach. „Severom“ vieme dokonca jazdiť bez dotácií štátu a nie sme na tejto trati sami. Ten blog je však o trase, kde viac ako polovica cestujúcich zjavne jazdí len preto, lebo to má zadarmo.

Zrekapitulujme si najprv, aké prívlastky južnej vlakovej trase Bratislava – Zvolen – Košice dávajú naši cestujúci:

  1. Je pomalá!
  2. Stále sa na nej mešká!
  3. ZSSK na „juh“ nasadzuje len tie staršie stroje!
  4. Na južnej trase si nevieme ani len vodu kúpiť, nieto ešte jedlo!
  5. Vo „vlakoch juhu“ vládne špina a bezdomovci!

Komu sa nechce veľmi čítať, môže pokojne odísť na internet nadávať. Prvé dva, podľa mňa, kľúčové body sú totiž stopercentná pravda. Pre ostatných mám pripravený širší kontext.

 

Video z našej cesty, ktoré kolegovia pre Youtube nazvali: Na južnej trase s generálnym riaditeľom ZSSK

Južná trasa je pomalá!

Áno, a veľmi. Oproti severnej trase to tadiaľto trvá do Košíc (ak to porovnáme s našim top IC vlakom) cca o 2 hodiny dlhšie. Aktuálne tu registrujeme asi 20 úsekov s dočasnými pomalými jazdami, ktoré sú dôsledkom kritického stavu železničnej infraštruktúry. No i tam, kde nie sú, hlavne za Palárikovom, rýchlosť 100 km/ h nedosahujeme ani náhodou. Problémom je aj fakt, že v úseku Palárikovo – Košice je cca 80 % traťových úsekov jednokoľajných. To značne obmedzuje priepustnosť trate a v prípade meškania jedného vlaku logicky mešká aj vlak oproti. A potom tu vlaky jeden druhému nabaľujú meškania až do večera. Navyše, vo Zvolene musíme vždy 15 minút meniť elektrický rušeň za dieselový, keďže sa táto – pre južné Slovensko kľúčová – trasa ani za 30 rokov od príchodu kapitalizmu nestihla elektrifikovať. A pred rokom 2038 (!!! – koľko výkričníkov by bolo dosť?) o tom nikto ani neuvažuje.

Prečo je to tak? Lebo nekoordinované a nestrategické uvažovanie o železniciach v posledných desaťročiach odsúdilo južnú trasu do zabudnutia (medzi rokmi 2014 a 2017 sa ňou z Bratislavy do Košíc ani nejazdilo jedným spojom), aby sa potom bezplatným cestovaním spolu s celými železnicami opäť dostala do pozornosti. Za ten čas však stihla tak schátrať (a eurofondy sa na ňu, s výnimkou „medzinárodnej“ časti Bratislava – Palárikovo, nedajú čerpať ľahko), že jej komplexná oprava (Nie „ozajstné“ zrýchlenie. Len taká „normálna“ rekonštrukcia na aspoň 120 km/h a elektrifikácia, kde ešte nie sú „drôty“.) by stála miliardy a trvala aspoň 10 rokov – za podmienky, že začneme hneď teraz. Keby ste chceli obviniť z tejto degradácie Mečiara, Dzurindu, Radičovú, Fica alebo Pellegriniho, zabudnite! Môžu za to všetky vlády (a ich voliči) od roku 1989, pre ktoré boli jedinou mantrou diaľnice.

Čo s tým? Keďže dnes, v roku 2020, už vieme, že koľaje sú budúcnosťou hromadnej dopravy, treba si presne definovať, ako chceme rozvíjať železnice v nasledujúcich 20 rokoch a pripraviť na to štátne rozpočty. Inak si môžeme všetky naše vízie, tlačové správykonferencie strčiť do zásuvky.

Na južnej trase sa stále mešká!

Toto vybavíme rýchlo – áno, mešká sa tu denne a hrôzostrašne (pozrite si tabuľku). V drvivej väčšine sú meškania spôsobené infraštruktúrou (dočasné spomalenia, poruchy výhybky), mimoriadnymi udalosťami (stret s autom, samovrah – na tejto trase je viac priecestí ako na severe), no a potom sa nám to vďaka spomínaným jednokoľajkám už nabaľuje. Prečo teda nenastavíme grafikon tak, aby zodpovedal realite? Lebo to nevieme. Väčšina spomalení na trati má charakter dočasnosti (hoci viacero je dočasných asi ako pobyt sovietskych vojsk v ČSSR), a teda má trvať kratšie ako jeden rok. Mnoho z týchto opráv sa počas toho roka naozaj aj vykoná. Potom nám však vyskočí problém na tejto zastaranej trati inde. A tak to ide dookola. Samozrejme, teoreticky by sme si mohli natiahnuť časy jázd medzi stanicami o priemerných 20 minút meškania. Ale v praxi nevieme povedať, kde a ako ich máme naťahovať. Problémy sa vynárajú vždy inde. Nie, umelé predĺženie jazdného času meškania nevyrieši. Riešením je rekonštrukcia trate, resp. priznanie trvalého štatútu „dočasným“ spomaleniam tam, kde je reálny predpoklad, že potrvajú celý rok.

 

Na tretí riadok tejto tabuľky nie je hrdý ani jeden z našich 5832 zamestnancov

ZSSK na južnú trasu nasadzuje len tie staršie stroje!

Konečne niečo, za čo formálne naozaj môžeme my. Áno, na pomalú a zlú trať naozaj nasadzujeme najmä staršie rušne a vozne. Tie rýchle potrebujeme na severe. Samozrejme, sám by som bol najšťastnejší, keby 100 % vozidiel našej flotily pochádzalo z tohto storočia, resp. bolo v tomto storočí modernizovaných. No zakrývať sa vieme len takou perinou, na akú máme. Opakovane som na tomto blogu písal, že modernizujeme osobné vlaky najrýchlejšie v tomto storočí, no všetko má svoje pravidlá a postupnosti, nič nejde naraz. Aj na juhu sa postupne objavujú stále novšie vozne. No kým ich bude 100 %, ešte to chvíľu potrvá. Ale jednu vec si neodpustím, pomalosť tejto trasy nám významne spomaľuje obehy našich vozov. Pamätáte si z predchádzajúcich blogov? Keby boli všetky trate dobré, potrebovali by sme o 20 – 30 % menej rušňov a vozňov, teda tie najstaršie „šunky“ by šli hneď preč.

Toto sú naše nedávno realizované a najbližšie plány modernizácie vozňov, ktoré môžu byť (a aj sú) nasadzované na juhu (Bratislava – Zvolen – Košice a Bratislava – Zvolen – Banská Bystrica):

37 ks renovovaných diaľkových vozňov série Apeer (11 ks) a série Bpeer (26 ks) – financovanie: vlastné zdroje

  • celkový objem: 3,9 milióna eur
  • 35 ks renovovaných vozňov je už v prevádzke
  • nasadzovanie: diaľková doprava (Budapešť – Košice; Ostrava – Žilina – Banská Bystrica; Praha – Žilina; Bratislava – Zvolen – Košice; Bratislava – Žilina – Košice)

Poznámka: Na južnej trase sa v úseku Bratislava – Zvolen – Banská  Bystrica nasadzujú už dnes v každej súprave 1 – 2 renovované vozne.

Modernizovaný vagón druhej triedy Bpeer nájdete aj na juhu (foto Marek Bičan (2017))

51 ks modernizovaných osobných vozňov série Bmz – financovanie: vlastné zdroje

  • celkový objem: 37,8 milióna eur
  • predpokladané dodanie: 2018 – 2021 (24 ks modernizovaných vozňov je už v prevádzke)
  • nasadzovanie: diaľková doprava (Žilina – Praha; Bratislava – Košice)

Poznámka: Do konca tohto roka nasadíme do prevádzky na južnú trasu aj niektoré z vozňov Bmz – dátum a počet ešte nie sú stanovené.

Na južnej trase si nevieme ani len vodu kúpiť, nieto ešte jedlo!

Áno, priznávam, všetky naše pokusy nájsť sem predajcu občerstvenia zlyhali. Demografické zloženie a počet cestujúcich plus prevádzkové nároky (najmä mzdové náklady a dostupnosť pracovnej sily) na tejto trati nikoho nepresvedčili, že by sa mu tu oplatilo niečo predávať. A my so stratou reštauračné služby poskytovať nemôžeme. V prvej triede dostanete vodu zdarma a jedlo sme počas našej januárovej inšpekčnej cesty riešili „vybehnutím“ vo Zvolene počas 15 minútového prepriahania rušňov. Na krízové situácie sme, samozrejme, pripravení . Ak si ale trúfate prenajať celý reštauračný či bistro vozeň a garantovať na južnej trase stabilnú ponuku služieb, píšte, prosím, sem: zsskuo@slovakrail.sk.

Vo vlakoch juhu vládne špina a bezdomovci!

Problém s bezpečnosťou, najmä nočných vlakov, sme na juhu vnímali a minulý rok sme si vyskúšali ich sprevádzanie súkromnou bezpečnostnou službou. Osvedčilo sa nám to, incidenty ubudli a pred pár dňami som podpísal predĺženie tohto kontraktu.

Pokiaľ ide o špinu vo vnútri vlakov, vozne denne čistíme a o tom, ako sa správať vo vlaku, sme urobili i kampaň. No za šesť a pol hodiny sa vo vlaku stane všeličo: hocikto nastúpi, „niečo“ nepekné po sebe zanechá, vystúpi, a tí, čo pristúpili, si myslia, že „to“ tam bolo odjakživa. Preto prosím (hoci hrdinovia našich vlakových toaliet a alkoholových párty tento blog asi nenájdu):

Ad 1: Správajte sa vo vlaku tak, ako by ste boli doma vo svojej obývačke a na svojej toalete.

Ad 2: Neriešiteľné problémy hláste nášmu personálu, určite spolu nájdete riešenie. Ak sa vám zdá, že niekto je k vašej požiadavke ľahostajný, píšte na: zsskoik@slovakrail.sk.

Čo sa týka špinavých vozňov a rušňov, pracujeme na nových údržbárskych staniciach vo Zvolene, v Humennom a v Nových Zámkoch, no bez mučenia priznávam, v zime vlaky umývať nevieme. Podobne je to v celej Európe, kde sú v tomto ročnom období mínusové teploty. V mrazivom počasí umytá vlaková súprava, hoci aj z krytej, vykurovanej linky (aká na Slovensku nie je), nikdy neostane úplne bez vody na povrchu a v rôznych „zákutiach“. No a táto voda na vlaku okamžite mrzne, poškodzuje tesnenia a celkovo robí galibu.

Pamätáte si ešte našu kampaň Slušne vlakom? Vzájomný rešpekt pri cestovaní je neoceniteľný.

Na záver

Tento blog nie je kritikou kolegov zo ŽSR, ktorí denne riešia problémy infraštruktúry, ani vyvyšovaním sa, aký sme my v ZSSK ďalekozrakí a bezchybní, a ak niečo nie je v poriadku, my za to iste nemôžeme. ŽSR robí, čo môže a my sa v ZSSK podobne denne boríme s rovnakým nepochopením našich zámerov, s akútnym nedostatkom zdrojov i s naprávaním problémov a chýb, ktoré v minulosti vznikli i našim pričinením. Nikto južnú trasu významne nezrekonštruuje bez politického zadania a vyčlenenia dostatočných financií! Tento blog je preto skôr vysvetlením, prečo je južná trasa taká, aká je, a snáď aj apelom na tvorcov dopravných politík, aby konali strategicky, dlhodobo a okamžite. Bez ohľadu na to, či sa bude dať prestrihnúť nejaká páska pri otváracom ceremionáli ešte v aktuálnom volebnom období. Ideálom by bola (snáď až tak nefantazírujem) dohoda všetkých relevantných politických strán v opozícii i koalícii (podobne ako pri dôchodkovej reforme, či dlhovej brzde) na základných prioritách. Lebo, aj keby sa udial zázrak, a zhoda i peniaze sa našli, kým budú juh a jeho koľajnice zrekonštruované, pretečie v Dunaji veľa vody a v parlamente i vláde sa vymení viacero politických garnitúr.

Kvalitná železničná doprava nie je zadarmo (a teraz nehovorím o bezplatnej preprave študentov a seniorov – tu sme rádovo pri iných číslach). Dá sa na nej chvíľu šetriť, ale o to vyššie rozpočty a väčšie obmedzenia prídu s jej modernizáciou. Povedzme si pravdu, sme minimálne 10 rokov pozadu za Čechmi a Poliakmi. Maďari sa od nás čínskym projektom Budapešť – Belehrad práve odpájajú. Z tohoto pohľadu je jedno, kto vyhrá voľby. Každý bude postavený pre jasnú voľbu. Alebo nechá železnicu chátrať a, napriek dnešnému super rastu, z nej budú platiaci cestujúci odchádzať, alebo do nej okamžite musia koncepčne pritiecť stovky miliónov, a to nie len z eurofondov. A čo najskôr. Inak budeme len čiernou dierou na železničnej mape Európy v čase, keď všetci rozmýšľajú, ako uľaviť tejto planéte od pribúdania nových a nových emisií z našich SUV a dieselových autobusov či kamiónov. Nesmieme sa báť. Ľudia chcú chodiť vlakom a investície z kvalitnej koľajovej infraštruktúry sa vrátia viacerými spôsobmi – nielen v rýchlosti vlakov, ale tiež v rozvoji regiónov, ktoré sú v blízkosti kvalitnej trate. Je neodškriepiteľné, že železnica je v porovnaní s diaľnicami lacnejšia, nekonečne ekologickejšia a bezpečnejšia.

Preto, ak sme posledných 30 rokov žili diaľnicou do Košíc, prosím, dajme na ďalších 20 rokov prioritu železnici! Zelektrifikujme a zrýchlime hlavný okruh BA – ZV – KE – ZA – BA, nech to na ňom sviští elektricky aspoň 160-tkou! Posúrme rekonštrukciu a zrýchlenie medzinárodného koridoru Kúty – Bratislava – Štúrovo na 200 km/h! Rozhodnime sa už, čo s vlakovou dopravou v našom hlavnom meste! A pripojme už konečne posledné krajské mesto, Nitru, k normálnym koľajam!

 

Teraz najčítanejšie

Filip Hlubocký

V rokoch 2016 - 2021 som bol generálny riaditeľ a predseda predstavenstva slovenského národného dopravcu, Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK). Pôsobil som v advokácii, bankovníctve a v nákladnej železničnej doprave. Študoval som na Právnickej fakulte Univerzity Komenského a Faculty of Law, University of Cambridge.