Merz is coming.
Angela Merkel stiahla z obehu Annegret Kramp-Karrenbauer (AKK). Telefonicky z Južnej Afriky. Čo by bola v podstate celkom vtipná záležitosť, keby som nepoznal zákulisie voľby predsedu CDU v Hamburgu v decembri 2018 (z overených zdrojov).
Merkelovej domáca politika bola založená na poznaní, že nikdy nemôže vpravo stratiť toľko, ako môže naľavo získať. Ak sa zahustí stred a okrajové podmienky sa škrtajú, vláda veľkej koalície (GroKo) mala byť (mohla byť) modelom politického prežívania až do politického dôchodku. A mohlo to fungovať, ak by sa v bývalej NDR nestala najsilnejšou partajou Alternatíva pre Nemecko (AfD).
Ukazuje sa, že Angela Merkel bola ochotná ísť v politickom pragmatizme ďalej, ako jej stranícky sekretariát. Radšej tolerovať ľavicovú vládu na čele s nástupcami dederónskej SED, ako vládu pravice s podporou AfD. Musí byť frustrujúce odstaviť ľudí, ktorých si presadila na základe intenzívnej aktivity v zákulisí v predvečer posledného zjazdu … a ktorí jej myšlienkovo nestíhajú.
Situáciu sťažuje oslabená sociálna demokracia (SPD), ktorá si u Angely presadila najmä v poslednej dobe viac, ako by si vedela predstaviť. Dokonca aj hlasovanie proti koaličnej kandidátke na šéfku Únie prešlo bez významnejšej odozvy. Spoluprácou s CDU však strácala SPD svoju identitu a vládu GroKo držali nad vodou azda už len úspechy nemeckého hospodárstva.
Kľúčovou sa stáva odpoveď na otázku, či na ceste do stredu nestratila CDU viac, ako dnes vpravo dokáže získať. Najmä ak Friedrich Merz predstavuje jeden a poltú voľbu pre väčšinu voličov AfD. Príklad zo Saska, že by to mohlo fungovať je nákazlivý. Najmä ak zelený šéf vlády v Baden-Württemberg (Stuttgart) má k ekologickému podnikaniu priam vzorovo blízko …
P.S. Marec je po nemecky März (čítaj “merc“). Friedrich Merz (čítaj “merc“) bude zrejme jedným z kandidátov na uvoľnený post po AKK.
