Denník N

NFŠ dodatok č.2 k zmluve – abonentka do NVÚ?

O návratnosti investovaných štátnych peňazí všetci mlčia

Pôvodne mal štát na „národný futbalový štadión“ („NFŠ“), ktorý potrebujeme rovnako ako „národnú futbalovú loptu“ prispieť len sumou, dotáciou vo výške 27,2 mil. €, s tým že Mr.Kmotrík Sr.  si štadión ponechá vo svojom súkromnom vlastníctve. Druhá možnosť bola, že štát „môže“ kúpiť NFŠ do svojho vlastníctva za maximálnu cenu 75,2 mil.€. Dnes, už aj zásluhou bábkového premiéra s večným úsmevom na tvári, poslušne plniaceho príkazy chronicky namosúreného „predcedu“ za SMER-SD a nášho národného kapitána zo SNS, neplatí už skoro nič.

Múdry sa pritom poučí na hlúposti druhých. Hlúpy… ? Preto nezaškodí malá historická rekapitulácia z našej nedávnej minulosti výhradne pre pani ministerku Lubyovú. Trochu faktov pred jej podpisom na dodatku č.2 k zmluve o NFŠ, čím by sa cena zaplatená štátom z daní nás, občanov SR vyšplhala do závratnej a nenávratnej výšky 98,447 mil. €.

Ex-ministri za SNS Janušek a Štefanov mali koniec koncov svojim spôsobom smolu. Ostal im v rukách „ čierny Peter“. Len oni dvaja zostali hlavnými mediálnymi protagonistami kauzy tzv. „nástenkového tendra“. Pritom žiaden svojprávny občan SR nepochybuje o tom, že títo dvaja dabléri len konali, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, na príkaz hlavného herca, výmyselníka s motorovou pílou. Ten, ktorý celý pre štát stratový obchod niekde (voľne parafrázujúc klasika Mr.Počiatka) vysmrdel, vyňúral. Oni však ani trochu nezaváhali. Prvý z nich podpísal v r.2007 s jediným účastníkom (a tým pádom čuduj sa svete) aj prekvapivým „víťazom“ tendra Zmluvu na realizáciu objednaných prác. Druhý z nich až do svojho odvolania z pozície ministra v r.2010 vytrvalo administratívne „sabotoval“ všetky aj opakované zistenia NKÚ a EK, ktorými bolo ešte možné zastaviť a zvrátiť pre štát nevýhodný obchod. Obaja páni za svoje „protištátne“ konanie, za svoje podpisy čerpajú už zaslúženú odmenu. Jeden bol odsúdený na 12-ročný a druhý na 9-ročný trest v base. Za machinácie a zneužívanie právomocí verejného činiteľa. Na svoj spravodlivý trest čakali dlhých 10 rokov.

Prvým adeptom za SNS na abonentku do nápravno-výchovného ústavu („NVÚ“) je Mr. Plavčan. On úslužne už v r.2017 podpísal dodatok č.1 k zmluve o NFŠ, hoci na to nemal žiadne právomoci. Dodatok, o ktorom mala podľa viacerých právnych analýz v zmysle zákona o športe č. 440/2015 Z.z. rozhodovať najprv samotná vláda a nielen „nejaký“ splašený minister. Hoci aj z národnej SNS. Súčasne tento snaživý ministerský úradníček zásadne a svojvoľne aj zmenou jedného slova, slovíčka zmenil záväzok štátu. Z možnosti, že štát „môže“ kúpiť NFŠ, tento nepodarený nominant SNS svojim nezákonným rozhodnutím, svojim podpisom splodil povinnosť, že štát „musí“ kúpiť NFŠ.

Mrs. Lubyová na rozdiel od svojho predchodcu v ministerskom kresle má ešte možnosť zvážiť svoj podpis. Podpis, ktorý sa veľmi ľahko a ešte rýchlejšie môže zmeniť na podpis nezvratnej abonentky. Abonentky zabezpečujúcej bezplatnú stravu a ubytovanie na štátne trovy v NVÚ. V spoločnosti jej bývalých straníckych kolegov, emeritných ministrov za SNS. Je viac ako isté, že dosluhujúca ministerka opustí svoj úrad, svoje ministerstvo navždy. Je však otázne, či pribudne jej podpis na dodatku č.2. V takom prípade je veľmi, veľmi reálne, že sa jej podpis môže stať jej doživotnou, nočnou morou aj po jej odchode z ministerstva. Paradoxne tak má svoj budúci osud i osud jej predchodcu v ministerskom kresle ešte vo svojich rukách. Závisí od jedného jej podpisu. Od jej podpisu na dodatku č.2. Vytiahne si Mrs. Lubyová svojho „čierneho Petra“?

Dôvodov na odloženie podpisu pritom existuje strašne veľa. Napríklad aj to, že doteraz nebola predložená žiadna analýza o návratnosti investovaných štátnych prostriedkov do kúpy pre štát zbytočného štadióna za skoro 100 mil. € (t.j. za vyše 3 miliardy starých dobrých slovenských korún). Nie je to vari preto, že v prípade kúpy tohto štadióna je úplne zbytočné robiť akúkoľvek analýzu návratnosti. Každému, kto seno nežerie, musí byť absolútne jasné, že hovoriť o návratnosti vložených peňazí, je rovnako iluzórne ako očakávať od Mr. Pellegriniho, že bude konať samostatne a nezávisle od vôle svojho straníckeho šéfa, dona Fica. Rovnako absurdné ako žiadať od zástupcov SNS na ministerstve obrany SR, aby robili transparentné výberové konania a aby kpt. Danko netáral.

V prípade, že by kúpa resp. najmä prevádzka NFŠ bola zisková, tak by ho asi taký dobrý obchodník a tvrdý biznismen ako Mr. Kmotrík Sr. bezpochyby je, nikdy, ale skutočne nikdy nepredal. Dokonca by ho jakživ, ani nikomu na predaj neponúkol.

Teraz najčítanejšie

Miroslav Janis

Optimisticky a vytrvalo sa pokúšať o to, aby politici a verejne činní ľudia rešpektovali práva občanov, aby niesli "doživotnú" zodpovednosť za svoje činy pri výkone verejných funkcií...