Denník N

Ak sa blíži cunami, utekaj čo najvyššie

Môžete sa pýtať, ako dobre dokáže poľská reportérka písať o japonskom živote a kultúre, a ja vám odpoviem, že veľmi dobre. Základná téma je to, ako sa Japonci vyrovnávajú s extrémnymi situáciami: zemetraseniami či cunami, ktoré zmietli celé mestá.

Katarzyna Boni je absolventkou Poľskej školy reportáže, ktorú na Inštitúte reportáže vo Varšave založili Mariusz Szczygiel a Wojciech Tochman. Vo svojich textoch sa venuje najmä Ázii, bývala štyri roky v Japonsku, Číne, Kambodži, či Thajsku. Po marci 2011 bolo v Tóhoku, severozápadnej oblasti Japonska, ktoré zničila masívna cunami, často počuť slovo Ganbare! Daj do toho všetko! Drž sa! Bojuj!

V krajine, kde k zemetraseniam dochádza aj niekoľkokrát denne, sa o zemetraseniach učia deti v škole, ľudia si pravidelne nacvičujú evakuácie v prípade hroziacej prílivovej vlny, pamätajú si, kde sú evakuačné body. Katarzyna Boni píše o tom, ako vyzerá japonská realita po takejto katastrofe, ktorá zmietne zo sveta celé dediny, po ktorej ostane len blato a rozkladajúce sa mŕtvoly. O ľuďoch, ktorí prišli o domov a o blízkych, pijú, lebo nedokážu v noci spať a vidia duchov, lebo sa nestihli rozlúčiť. Všetci poznajú výraz cunami tendenko: ak je zemetrasenie, utekaj. Ak sa blíži cunami, neobzeraj sa utekaj čo najvyššie.

Tóhoku sa skladá zo šiestich provincií. Neveľké mestá, ktoré obklopujú ryžové políčka a kopce. Reštaurácie s čerstvým suši z makrely a tuniaka. Bambusové hájiky, rozoklané pobrežie. „Zdejší lid má ostře řezané rysy, kůži tmavou od slunce a popraskané dlaně. Rybáři a zemědělci. Silní muži, silné ženy. Tvrdý, drsný přízvuk, který je pro jižany nesrozumitelný. A kultura založená na setbě, žních, lovu a rybolovu. Nevidomé šamanky, vesnické léčitelky. Sušení hadi – bohové zavěšení na stropních trámech. Mrazivé zimy, větrné léto, chrámy vysoko v horách.“

V marci 2011 zasiahlo Tóhoku silné zemetrasenie a následné cunami udrelo najsilnejšie v prefektúrach Fukušima, Mijagi a Iwate. V meste Onagawa strhla voda viac než päťtisíc budov – cez 70% mesta. V Išinomaki zomrel každý desiaty obyvateľ. Prílivová voda mala niekde výšku až 40 metrov a vyliala sa 10 kilometrov do vnútrozemia. A vo Fukušime zaliala voda jadrovú elektráreň.

Celá časť, v ktorej sa venuje Fukušime, od toho, ako došlo k výbuchom jednotlivých reaktorov až po to, ako sa od rádioaktivity čistili okolité dediny, je ako čítať Černobyľ na japonský spôsob. „Pracovali potmě. Vedle reaktoru, kde se začalo tavit jádro. V troskách rozpadající se budovy. Na silnicích s popraskaným asfaltem, které tvořily hluboké průrvy, mezi cisternami, které převrátili vlny. Všechno bylo pokryté slizem, muži zakopávali o mrtvé ryby.“ V evakuovaných dedinách zomierali domáce zvieratá. A duchovia sa v Tóhoku začali objavovať päť mesiacov po cunami. Ľudia chodili za terapeutmi aj za mníchmi.

Nepíše len o tom, vracia sa aj do minulosti, píše o spomienkach ľudí na Nagasaki, ako aj na staršie cunami, napríklad obrovské cunami z roku 1896. To, čo je na tejto knihe fascinujúce, je však pohľad na japonské myslenie, zvyky, kultúru. Od japonských božstiev, strašidelných príbehov, duchov, ktorí žijú vedľa živých, itako – šamanky, ktoré v Japonsku ešte stále existujú, cez japonské pohrebné obrady, pri ktorých pozostalí vyberajú po spopolnení paličkami zvyšné kostičky zosnulého a ukladajú ich do urny k popolu, plánovanie smrti a večery plaču, japonskú legendu o majoiga – osamelom dome v lese, až po jedlá ako slaný vaječný puding s krevetami a hubami šiitake, dyňa marinovaná v paste miso, polievka s ikrami ježoviek, vysmážané riasy, tempura z kalmára, sójové výhonky…. A saké: ktorému sa v Japonsku nehovorí saké, ale nihonšu. Saké znamená proste alkohol.

Výborná absyntovka, veď ako všetky.

„Kenta doufá, že se i jeho dcera bude umět rozhodovat správně. Přestože Čiune dozajista nebude lovit iwany v řekách, sbírat bambusové výhonky ani chodit na macutake. Zato bude vědět, co to jsou mikrosieverty, becquerely a poločas rozpadu. A proč jí rok co rok prohlížejí štítnou žlázu.“ 

– – –

Katarzyna Boni – Ganbare! Workshopy smrti (Absynt 2017, do češtiny preložil Michael Alexa)

O ďalších absyntovkách: Ku-Klux-Klan. Tady bydlí láska, Všem sráčům navzdory aneb Válka, o které nechcete nic vědět, Dve absyntovky na zimné večeryBalkánske príbehy o vojne

Teraz najčítanejšie