Denník N

Starnutie populácie si vynucuje zmeny v dlhodobej starostlivosti

Silné povojnové populačné ročníky budú využívať služby dlhodobej starostlivosti o pár rokov. Pálčivú otázku o financovaní zdravotného systému v budúcnosti však budeme musieť začať riešiť už dnes.

Ministerstvo zdravotníctva iniciovalo diskusiu o dlhodobej starostlivosti, ktorá začína byť v našej spoločnosti pálčivým problém. Avšak otázky súvisiace s touto problematikou spadajú nielen do rezortu ministerstva zdravotníctva, ale aj do rezortu práce a sociálnych vecí.

Vláda SR mala legislatívny zámer zlúčiť riešenie problematiky dlhodobej starostlivosti pod hlavičku iba jedného ministerstva, lenže rezort práce si dokázal udržať pozíciu a aj naďalej bude riešiť otázky dlhodobej starostlivosti v rámci svojich kompetencií.

Nový návrh pojednáva o možnosti, aby pacienti mohli byť doliečovaní v nemocnici tri mesiace a v prípade, že sa budú o chorých starať doma ich rodinní príslušníci, budú môcť požiadať o tzv. dlhodobé ošetrovné. Doliečovanie v nemocnici zákon zadefinuje ako následnú ústavnú starostlivosť so symbolickým poplatkom 5 €. Na lôžku bude pacientovi poskytnutá starostlivosť, lieky, ošetrenie a opatera. Samotná ústavná starostlivosť bude menej zameraná na zdravotné úkony a pribudne tu viacej ošetrovateľskej práce, ktorú vykonajú ošetrovateľky. Celá táto starostlivosť bude hradená zo zdravotného poistenia na rozdiel od stavu pred schválením novely, kedy sa ošetrovateľské úkony buď nedali financovať zo zdravotného poistenia, alebo len vo veľmi obmedzenej miere.

Doteraz boli dlhodobo chorí v nemocniciach podľa zákona jeden mesiac, avšak títo pacienti boli presúvaní z oddelenia do oddelenia, len aby nemocnica dodržala literu zákona. Pričom reálne boli títo pacienti v nemocnici dlhšie. Podľa novej úpravy rodina pacienta získa tri mesiace a počas tohto času môžu blízki pacienta vybaviť sociálne zariadenie, domáceho opatrovateľa, prípadne vykonať stavebné úpravy doma.

Novela zákona sa rovnako zaoberá príspevkom od štátu, ktorý si môže uplatniť člen rodiny starajúci sa o pacienta doma. Výška príspevku závisí od jeho predošlej mzdy na úrovni 55 percent pôvodnej mzdy. Samozrejme, je potrebná definícia, akí to budú presne rodinní príslušníci, pretože v prípade cudzej osoby má ošetrovateľ nárok na plnú mzdu. Príspevok od štátu je časovo limitovaný do doby, kým si pacient nenájde stabilné ošetrenie.

Finančné dopady zákona pocítia hlavne zdravotné poisťovne a sčasti aj Sociálna poisťovňa. Platnosť zákona začala byť až od jesene roka 2019, čo znamená pre poisťovne nízke výdavky. Avšak v roku 2020 sa suma vyšplhá v prípade Sociálnej poisťovne na 7 miliónov eur. Táto suma nie je likvidačná a poisťovňa ju dokáže vykryť buď to zo svojich rezerv, alebo za pomoci štátneho rozpočtu, ktorý každoročne dorovnáva stratový rozpočet poisťovne. Zdravotné poisťovne pocítia vyššie náklady, a to na úrovni približne 50 miliónov eur. Zdravotné poisťovne sú v inom postavení než Sociálna poisťovňa, keďže ich štát nedotuje. Budú musieť buď škrtať a šetriť v inej oblasti, alebo túto starostlivosť neuznajú každému poistencovi. Pri týchto zdravotných poisťovniach máme jasne napísané, že nie sú zdroje pre financovanie ústavnej starostlivosti.

Vzhľadom na kvalitne spracovaný zákon je veľmi zlým signálom jeho nedostatočné finančné zabezpečenie. Najväčšou položkou zákona je samotná ústavná starostlivosť vo výške 30 miliónov eur, nasledujú agentúry domácej ošetrovateľskej služby, a to cca 10 miliónov eur. Zákon zakotvuje skríning rakoviny hrubého čreva, rakoviny prsníka, rakoviny krčka maternice. Vďaka tejto starostlivosti sa môže zabrániť mnohým úmrtiam, a to aj o desiatky percent, pričom na skríningy taktiež nie sú peniaze.

Počet 65-ročných ľudí na Slovensku sa má do roku 2030 zdvojnásobiť. Obyvatelia vo veku 80 a viac rokov sú práve tá veková kategória, ktorá bude využívať ústavnú starostlivosť a následnú opateru doma najviac. Silné povojnové populačné ročníky prídu na rad až o pár rokov. Pálčivú otázku o financovaní zdravotného systému v budúcnosti však budeme musieť začať riešiť už dnes.

logo evs

Tento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.

Teraz najčítanejšie

Inštitút zamestnanosti

Cieľom Inštitútu zamestnanosti je prezentovať odborné poznatky a ponúkať riešenia z oblasti trhu práce širokej verejnosti a zainteresovaným odborníkom. Inštitút zamestnanosti sa snaží byť nápomocný osobám pôsobiacim v ekonomickom výskume, vzdelávaní a praxi. Pracuje v oblasti výchovno-vzdelávacej, výskumnej, osvetovej, sociálnej a poradenskej, najmä na poli trhu práce a zamestnanosti.