Prečo neplatíme za elektrinu všetci rovnako?

Regionálne rozdiely v tvorbe HDP na hlavu rastú ostatných sedemnásť rokov. Rýchlejší rast v najbohatšom Bratislavskom regióne zväčšil rozdiel v tvorbe HDP medzi Východným Slovenskom na viac ako trojnásobok. Rozdiel medzi Stredoslovenským regiónom je 2,9 násobný. Celoslovenskú hodnotu prekračuje viac ako dvojnásobkom. Bratislavský región okrem toho, že je najproduktívnejším, má aj najrýchlejší rast produktivity medzi rokmi  2000 – 2016 a to na úrovni 3,7% za rok. Okrem toho 12% obyvateľstva žijúceho v Bratislavskom regióne sa podieľa na 28% tvorbe celonárodného HDP.

Od vzniku samostatného štátu nemá Slovensko jasnú regionálnu politiku. Významnou mierou k medziregionálnym rozdielom pridáva aj nerovnomernosť cien za dodávku elektriny, konkrétne cien distribúcie elektriny. Súčasné regulačné mechanizmy Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) sa ukazujú ako neefektívne a často v rozpore s verejným záujmom. Väčšia koncentrácia priemyslu a domácností na západe spôsobila pri dnešných vzorcoch neférové ceny energie v neprospech menej rozvinutých krajov.

Napríklad, bežná domácnosť na východe v sadzbe D2 a so spotrebou 2.600 kWh zaplatí viac ako 2o percent ako na západe Slovenska.

Malý podnikateľ s bežným 50 ampérovým ističom a spotrebou 11.000 kWh, teda so spotrebou porovnateľnou s veľkou domácnosťou, na Strednom Slovensku zaplatí skoro o 20 percent viac len preto, že sa rozhodol podnikať niekde v Žilinskom či Banskobystrickom regióne. Väčší odberatelia v priemysle, napríklad s výrobnou halou s výkonom 150kW a spotrebou 500 MWh, sú na tom najhoršie na východe, zaplatia zvyčajne o viac ako 21 percent väčšie poplatky na elektrickej energii.

Vidíme, že regionálnymi rozdielmi najviac trpia malé a stredné podniky, ktoré pritom na Slovensku tvoria 99,9 % z celkového počtu podnikateľských subjektov, poskytujú pracovné príležitosti takmer 75 % aktívnej pracovnej sily a podieľajú sa na viac ako 50 % tvorbe pridanej hodnoty štátu.

Na grafoch je porovnanie len cien distribúcie elektriny, lebo tá sa nemení podľa toho, kto predáva elektrinu domácnosti alebo podniku. Cena distribúcie tvorí asi tretinový podiel toho, čo sa platí na faktúre za elektrinu. Domácnosť alebo firma si môže dodávateľa vybrať podľa najvýhodnejšej ceny za elektrinu, ale distribútora zmeniť nemôžete.

Najchudobnejšia časť krajiny, s najväčším odlivom pracovnej sily a vo viacerých parametroch s najdrahšou distribúciou elektriny nemôže očakávať záujem veľkých investorov a nemôže podporovať rozvoj malého a stredného podnikania, ak sa parametre regulácie, ktoré určuje ÚRSO, nezmenia.  V konečnom dôsledku takáto politika menej rozvinuté regióny znevýhodňuje.

V programe politickej strany ZA ĽUDÍ presadíme nasledovné opatrenia:

• Upravíme regulačnú politiku tak, aby sa regulované ceny štruktúrou a výškou približovali okolitým krajinám a pozitívne ovplyvnili rozvoj podnikateľského prostredia. Je to jedna z podmienok pre zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky.
• Nezaťažovať podnikateľov dodatočnými nákladmi. Vyčíslená záťaž novej regulácie sa má rovnať záťaži, ktorá by sa mala zrušiť.
• Cieľom má byť okrem bezpečnosti dodávok energie aj zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, cez čo najnižšie ceny energií porovnateľné s okolitými krajinami a spravodlivé trhové prostredie.
• V záujme zachovania a ďalšej modernizácie energetickej infraštruktúry a ochrany spotrebiteľov na Slovensku budeme dbať na maximálnu mieru flexibility v určení energetického mixu na národnej úrovni v rámci plnenia záväzkov vyplývajúcich z Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a stratégiách EÚ pre energetiku.
• Nebudeme využívať energetiku ako rýchly a lacný zdroj peňazí na financovanie tzv. „sociálnych“ vládnych zámerov a na netransparentnú podporu vybraných záujmových podnikateľských skupín.
• Prehodnotíme nastavenie systému sieťových poplatkov v elektroenergetike, ktoré patria k najvyšším v Európskej únii.
• Zavedieme transparentný výber manažmentu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý bude založený na vysokých odborných a etických požiadavkách, s cieľom vybudovať modernú a všeobecne akceptovanú autoritu na Slovensku aj v EÚ. Kľúčovým poslaním takejto autority má byť konanie vo verejnom záujme, nezávislosť od populistických, politických a lobistických záujmov, ktoré deformujú trhové princípy prostredníctvom regulačnej a cenovej politiky. Za rozhodujúce bude považovaný nediskriminačný prístup ku všetkým účastníkom trhu, podporu inovácií a udržateľného rozvoja v sektore sieťových odvetví v súlade s cieľmi EÚ. Taktiež zaviesť mechanizmy proti zneužívaniu právomocí ÚRSO a na zníženie administratívnej záťaže pre účastníkov trhu
• Prijmeme účinné opatrenia (aj v spolupráci s mimovládnymi organizáciami) na zníženie „energetickej chudoby“, najmä v chudobnejších regiónoch a s vylúčenými spoločenstvami občanov (napríklad zavedieme opatrenia na ochranu pred odpojením odberateľov energií v chudobe a prijmeme opatrenia, aby chudobní kvôli dlhom neprichádzali o bývanie a pod.).

Pozn.

Hrubý domáci produkt (HDP) je najčastejšie používaným meradlom veľkosti ekonomiky. HDP je súčet všetkých pridaných hodnôt – teda hodnôt vyrobených tovarov a služieb mínus hodnota potrebná na ich výrobu. Najväčšou časťou HDP je hodnota všetkých vyrobených tovarov a služieb určených na konečné použitie, ktoré sa majú predať.