Pavel Vilikovský: Ide o to, prežiť všedný deň
Och, ako veľmi tu bude chýbať tento brilantný spisovateľ. Nech hľadám v knižnici koľko chcem, nenájdem mu podobného. Pavel Vilikovský bol veľkolepým umelcom, ktorého tvorba bola na najvyššej úrovni a každá jeho kniha mala svoju dušu. Nedával knihám seba, ale dovolil im žiť vlastným životom a mať vlastnú dušu.
„Život jednotlivca sa dá zastaviť hravo, raz-dva a raz navždy, ale život v svojom celku, ten veľký život ako taký, je nezadržateľný. Nikoho sa nepýta, a možno robí dobre.“
Pavel Vilikovský bol naozaj výnimočný spisovateľ, ktorý písal jedinečné knihy, ktoré vám po prečítaní zostávali v hlave a v srdci ešte veľmi dlho. Svojim postavám dával absolútnu slobodu ako maliar, ktorý necháva štetec voľne tancovať po plátne a sleduje jeho pohyby. Pavel Vilikovský vo svojich dielach iba decentne a nenápadne sledoval postavy a občas im pomohol, keď si nevedeli rady. Nenútil ich, aby zdieľali jeho názory. Nenútil ich, aby sa správali určitým spôsobom, neboli jeho bábkami. Jeho postavy neboli jeho zrkadlom- nepoužíval ich na ventiláciu tak, ako to robia mnohí spisovatelia. Pavel Vilikovský písal, aby dal svojim postavám šancu na život. Písal tak krásne, že aj čitateľ sa chcel ocitnúť v jeho diele, aby aspoň na chvíľu zažil ten nádherný svet Pavla Vilikovského. Ilustrácie, ktorými zdobil svoje diela, boli rovnako výnimočné a pozoruhodné. Neboli iba doplnením kníh, ale boli ich neoddeliteľnou a rovnocennou súčasťou.
Pavel Vilikovský bol spisovateľ, akých nie je veľa. V jeho dielach bola múdrosť, bol v nich smiech, slzy aj láska. Každé dielo bolo iné, a predsa mali niečo spoločné – zamyslenia človeka nad životom okolo. Písal vety, ktorým nič nechýbalo, ani v nich nebolo nič navyše. Jeho diela sú nadčasové, neprekonateľné a nezabudnuteľné.
Pavel Vilikovský bol nepochybne geniálnym autorom, o čom vypovedajú aj mnohé ocenenia, ktoré za svoju tvorbu získal. Pre mňa však bol niečo viac ako spisovateľ, ktorého knihy som rada čítala. Nie je mnoho spisovateľov, ktorí by vás sprevádzali rôznymi fázami života. No Pavel Vilikovský bol práve tým spisovateľom, ktorého diela sa mi spájajú s určitou životnou etapou. Akokoľvek pateticky to znie, každé dielo výnimočne zasiahlo do môjho života a stalo sa jeho súčasťou. Každé dielo si ihneď spojím s dobou, v ktorej som ho čítala a hneď sa mi vybavia pocity, spomienky a myšlienky, ktoré som mala. Hlboko ma zasiahlo, že už nikdy nebudem cítiť vôňu jeho novej knihy, že už nebudem dychtivo čítať slová, ktoré napísal…
Bol geniálnym literárnym architektom, ktorý dokázal zázraky. Jeho diela tu budú navždy pevne stáť a tvoriť piliere kvalitnej slovenskej literatúry.
Ďakujem a zbohom.
