Denník N

Potrebujeme na Slovensku viac ako 20 000 komunálnych poslancov?

Zamyslenie sa nad počtom poslancov v Slovenskej komunálnej politike.

Nedávno som si prečítal článok od Bratislavského miestneho a mestského poslanca Adama Berka, ktorý bol súčasťou obsiahlejšieho textu na tému komunálnej politiky – Nezarobím si na dôstojný život, vraví bratislavský poslanec. Je miestna politika aktivizmus či kariéra?

Šokujúci je pre mňa hlavne počet komunálnych poslancov na Slovensku, viac ako 20 000, v obciach a mestách, ktorých je cez 2900. Tento počet nezahŕňa poslancov VÚC, ktorých je spolu za všetkých 8 krajov okolo 400.

Nestačilo by len tak náhodou povedzme 10 000 komunálnych poslancov? Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení by v paragrafe č. 11, bode č. 3, potreboval mierne matematické cvičenie, ale isto by bolo možné dôjsť k zníženiu počtu poslancov podľa obyvateľov obce. Keďže v bodoch b, až j, je už teraz možnosť „až“ teda rozsah poslancov, na základe počtu obyvateľov obce.

To však nie je jediné riešenie, skôr by bolo dobré začať znížením počtu obcí, napríklad ich spojením. Zároveň s tým, by bolo ideálne spojiť „prekopanie“ počtu, pomeru poslancov na počet obyvateľov.

Samozrejme nesmieme zabudnúť na 150 poslancov NRSR. Ale to sme už mimo komunálnu politiku, aj keď nie tak úplne. Pre voľby do NR SR je Slovensko 1 volebný obvod. Súvis to má, keďže poslanci sú z celého územia SR a často zastávajú aj miesta poslancov na komunálnej úrovni. Sú aj taký, ktorý „zvládajú“ byť okrem NRSR aj poslancami vo VÚC a popri tom ešte „poslancujú“ v meste, obci alebo mestskej časti. Ak ide o KE alebo BA. Keďže, aby to nestačilo, Bratislava má 17 mestských častí a Košice dokonca 22. Každá z týchto mestských častí má svojho starostu/starostku a poslanecký zbor. V oboch mestách preto nie je výnimkou, že tá istá osoba zastáva 2 či dokonca 3 poslanecké miesta. Ako je to možné? Jednoducho. Aj spomenutý mestský poslanec Adam Berka sedí na 2 poslaneckých miestach, v mestskej časti Bratislava – Staré mesto a v samotnom mestskom zastupiteľstve hlavného mesta Bratislava.

A tu sa skrýva problém a nezmyselnosť Slovenského špecifika „preposlaneckosti“ s prepáčením za výraz. Ak by sme totiž pátrali trocha v minulosti našli by sme viaceré príklady, napríklad Branislav Záhradník, dlhoročný poslanec a vice-starosta mestskej časti Bratislava – Karlova Ves. Zároveň opätovne aj Bratislavský mestský poslanec. V minulosti aj poslanec VÚC. Kandidatúra na predsedu VÚC v minulosti nebola úspešná. Aktuálne už na post poslanca VÚC nekandidoval, takže sedí už „len“ na dvoch poslaneckých miestach. Sedel ale na 3. K tomu účasť v dozorných radách či predstavenstvách mestských podnikov, lebo to je ďalšie špecifikum, že poslanci zároveň sedia aj v orgánoch mestských podnikov. V prípade Branislava Záhradníka to bolo v minulosti miesto predsedu predstavenstva Dopravného podniku Bratislava.

Je skôr pravidlom ako výnimkou, že multiposlanci zároveň majú svoje iné zamestnanie, či podnikanie. Prípadne sedia aj v NR SR, alebo čo je ešte neuveriteľnejšie, v EU parlamente. Donedávna sme tu mali aj predsedu BB VÚC, ktorý bol zároveň EU poslancom. Konkrétne to bol V. Maňka. Ktorý už nezastáva žiadnu z uvedených pozícii. Alebo napríklad Monika Beňová, dlhoročná europoslankyňa za vládny Smer, bola istý čas zároveň aj podpredsedníčkou bratislavského VÚC.

V tomto texte sa nechcem venovať výške ocenenia za každú z pozícií na ktorej sedia multiposlanci, ako je tomu v texte Adama Berka. Vo vyššie uvedenom texte denníka N je myslím v dostatočnej miere popísaná zmena ohodnocovania komunálnych poslancov na rozdiel od minulosti. Či to je „spravodlivé“ alebo „dostatočné“, nechajme teraz bokom.

Zároveň platí pravidlo, že pri kombinácií z poslaneckým miestom v NR SR si má právo multiposlanec, zároveň starosta, primátor alebo predseda VÚC alebo iný funkcionár, ponechať len 1 plat. Z pravidla výber padne logicky na ten vyšší a z toho druhého dostáva „len“ výšku minimálnej mzdy. Uvedené pravidlo je v praxi už nejaký čas ale napriek zdanlivej logickosti nerieši podstatu.

Podstatou je, že legislatíva nerieši obmedzenie kumulácie poslaneckých funkcii. Ak chce niekto kandidovať a byť poslancom nech tak urobí, ale nech nie je poslancom x násobným. Veď aký to má celé potom zmysel? Aký zmysel majú duplicitné komisie na úrovni mestskej časti, mesta a VÚC? Čo „riešia“ poslanci v týchto komisiách a kto sa tomu vôbec má čas venovať? Česť výnimkám samozrejme a „superhrdinom“, ktorý to všetko stíhajú. A okrem toho už nestíhajú zrejme nič. Keďže to samozrejme v ľudských silách nie je. Aby sme však ale nepreháňali, žiadny z poslaneckých mandátov totiž nie je v pravom zmysle slova full time zamestnaním. Komunálny poslanci sa stretávajú v pléne zvyčajne raz za mesiac a komisie zasadajú zvyčajne v častejšej periodicite, samozrejme závisí v koľkých komisiách daný poslanec sedí. A ja by som naozaj chcel vidieť ako sa multiposlanec sediaci na 2 či 3 poslaneckých stoličkách vyzná, kedy vôbec a na ktorej komisii sa ma zúčastniť, o čom bude rozhodovať. Už ani nehovoriac aká je jeho príprava na danú komisiu. Multitasking a time management na úrovni profi je zrejme nevyhnutnosťou, všakže…

Prečo neexistuje obmedzenie, ako je to logicky, pri miestach starostov obcí, mestských častí v KE a BA a primátoroch? Takúto pozíciu môže zastávať kandidát len 1. Druhá vec je nedoriešenie kumulácie s ostatnými funkciami napríklad v NRSR.

Ak by sa obmedzila kumulácia funkcií minimálne na úrovni mestských častí, mesta a VÚC napomohlo by to minimálne k 1 veci. Pekne by sa ukázalo ako je takýto enormný, dvojnásobný počet poslancov, ako je priemer EU, zbytočný a nadbytočný – Skrytý poklad v samospráve: Alternatívne možnosti sústredenia výkonu správy v samosprávach.

Bizarnejšie je už len 3.5 násobne vyšší počet starostov ako je priemer EU, podľa rovnakej analýzy. To zase súvisí s rozdrobenosťou, teda nízkym počtom obyvateľov v obciach. Podľa uvedenej analýzy totiž až 92 % všetkých obcí na Slovensku má menej ako 3 000 obyvateľov.

Ako dlho bude ešte trvať, kým to niekoho z poslancov v NR SR „napadne“ a príde s návrhom zákona, ktorý to bude obmedzovať? Problém samozrejme je, že by sa týmto „obmedzovali“ často samotný poslanci NRSR. Lebo povedzme si to priamo. Nejde o tých „pár sto eur“, aj keď tie sa vedia pekne naakumulovať, keď je tých poslaneckých miest viacero. Ide o informácie a kontakty.

Ak by obmedzenie kumulácie poslaneckých miest vstúpilo do platnosti, nebola by iste núdza o kandidátov, ako nie je isto ani teraz.

Odpadla by minimálne hrozba „vyhorenia“ o ktorom píše Adam Berka. A v plnej miere by sa ukázala nezmyselnosť, neefektívnosť a zbytočnosť tak enormného počtu poslancov v komunálnej sfére na Slovensku. Keďže tej aktivity, pri obmedzení možností multiposlancovania, by nebolo zase až toľko. Možno by aj výsledok a kvalita poslaneckej práce bola iná. Argument typu, nechajme to na voličov nech rozhodnú, ktorým sa multiposlanci bránia, je nepoužiteľný.

Sedieť na viacerých stoličkách sa nedá a kto tvrdí opak nemá pravdu. Na 100% sa totiž nedá robiť viacero vecí naraz v ten istý čas. Prípadne sa to dá a to tak, že každú z funkcií robíte na zopár percent, ale naplno isto nie.

Jedno malé porovnanie. V mestskom poslaneckom zbore New York city je 51 poslancov. Bratislava má v mestskom zastupiteľstve 45 poslancov. Celkovo je však v Bratislave okolo 500 poslancov, ak zarátame celú komunálnu sféru mimo NR SR. Teda mesto, mestské časti a VÚC.

Poslanecké zastupiteľstvo štátu New York má 150 poslancov. Obdobne ako NR SR. Aj na tomto príklade vidieť, že počet poslaneckých miest máme preexponovaný aj na inej ako komunálnej úrovni.

29.2.2020 nás čakajú voľby do NRSR. Je to ideálna príležitosť na to, aby si niektorá z politických strán, túto tému osvojila a začala pracovať na novelizácií zákonov o samospráve, a to konkrétne:

  • Zákon č. 369/1990 Zb.Zákon Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení.
  • Zákon č. 302/2001 Z. z. Zákon o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch)

Nie žeby uvedené zákony mali novelizácií do dnešnej doby málo, skôr naopak. Len možno by tie novelizácie mohli konečne smerovať aj k tomu aby sme tu nemali multi a super poslancov sediacich na x poslaneckých miestach.

V ideálnom prípade, by bolo dobré prekopať štátnu správu v celku. A to čo sa týka počtu a kompetencií okresných a krajských úradov. Ktorých existencia, je v aktuálnych počtoch viac ako otázna. Práve z dôvodu vzniku 8 VÚC spred takmer 20 rokov.

Ale to je už téma na samostatný článok.

Teraz najčítanejšie

Slavo Rojak

Veľa čítam a občas niečo napíšem. Napríklad aj na www.moveyou.online