Denník N

Príbehy opierajúce sa o svet

(V tomto článku sa používajú slová v neutrálnom rode s úmyslom zahrnúť všetky osoby do slovenského jazyka. Viac o neutrálnom rode sa dočítate tu. )   

Doporučená hudba: Adrian Von Ziegler – The Endless Woods

Týmto nadväzujem na predchádzajúci článok, v ktorom tvrdím, že svet ako ho poznáme, je takmer kompletne utvorený príbehmi. A teda že nezáleží na veciach a priebehu udalostí samých o sebe, ale najmä na interpretáciách a verziách, ktoré sa v súvislosti s nimi šíria.

Svet príbehov

Rovnako ako je možné všetky fyzické objekty „preložiť“ do značiek chemických prvkov a ich zlúčenín, je možné i všetko, čo rozlišujeme, vyjadriť v pojmoch a z nich vytvorených príbehoch. Treba ale povedať, že to platí pri ľudstve ako celku, nie v prípade jednotlivstiev.

Jazyk sa dá jednoducho definovať ako systém zložený z konkrétnych znakov používaný ku komunikácii a to nielen v medziľudskej interakcii, ale i s ostatnými živočíchmi a so sebou samotnými. Známy svet je teda pomenovaný a usporiadaný v množinách príbehov.

A rovnako ako vo svete prvkov a zlúčenín nemôžete prísť s ničím novým, do kým sa neobjaví nový prvok, aj v prípade jazyka (a mozgu, ktorý s ním pracuje) sa jedná o pretváranie, nie vytváranie nového.

Príbehy jednotlivstva

Zakladajúc na vyššie uvedenom je teda faktom, že jedným z určujúcich faktorov šírky a hĺbky života je rozsah poznania jazyka a to najmä čo sa týka slovnej zásoby. Príbehy vzťahujúce sa ku konkrétnej osobe je teda formulovaný v rámci jena hraníc. Ďalšími zásadnými faktormi sú jena osobné predpoklady, jena zámer a jena okolnosti v danej chvíli.

Medzi jena osobné predpoklady patria jena presvedčenia, jena skúsenosti a jena príbeh, t.j. príbeh o sebe a svojej minulosti. Jena zámer je, samozrejme, o tom, čo chce dosiahnuť. A jena okolnosti sú špecifické faktory, ktoré en ovplyvňujú do takej miery, že na základe nich poupravuje formuláciu, prípadne i obsah.

Pre toto je spôsob, akým o sebe a o druhých hovoríme dôležitý. Taktiež je to dôvodom úspechu naratívnej terapie či dôvodom skúmania jazyka filozostvami.

Subjektivizácia

Všetky príbehy majú dve roviny. Prvou a tou, ktorá môže existovať i sama o sebe, je konštatovanie. Ide o strohé pomenúvanie stavu alebo deju. Druhou a tou, ktorá sa „nabaľuje“ na prvú rovinu, je usudzovanie, t.j. vynášanie úsudkov o niečom. Tým, že niekto o niečom vynáša úsudky na základe svojich predpokladov a okolnostných dojmov, daný stav alebo dej subjektivizuje.

Taktiež treba povedať, že každé z nás má svoje vlastné chápanie jazyka. To znamená, že jednotlivé pojmy, zvlášť tie abstraktné, nemajú jednotné chápanie naprieč ľuďmi, ktoré dané pojmy poznajú a používajú. Občas je až výzvou umiestniť chápanie určitého pojmu tromi rôznymi ľuďmi na jednu škálu, nieto aby sa zhodovali.

Príbehy teda vďaka týmto nezrovnalostiam, individualite jednotlivstiev a ich pragmatizmu v sebe okrem konštatovaní, ktoré možno považovať za objektívne, obsahujú i množstvo následkov skresľovania, prekrúcania a skutočnosti odporujúcim klamstvám.

Teraz najčítanejšie