Denník N

Pomáhať vzdelávaním a poznaním pri hľadaní pravdy

Dnes som dúfam zrelý človek a vidím, kto potrebuje ľudskú aj profesionálnu pomoc. Pomoc potrebujú rôzni ľudia, ktorí sa dlhé roky snažia o zmenu a zlepšenie Slovenska ale tam „hore“ sa to zasekáva. Pomoc a podporu potrebujú deti aj dospelejší študenti. Potrebujú ju ľudia v pedagogickom procese ale aj tí, ktorí ho nastavujú a riadia. Musíme sa pripraviť na budúcnosť, ktorá prichádza veľmi rýchlo.

Podarí sa to, ak sa naše výsledky testovania v európskom kontexte takmer vo všetkých ukazovateľoch prepadávajú z roka na roku stále hlbšie? Chcem v tom pomáhať ako sa len dá. Mám na to skúsenosť, vzdelanie a verím že aj kompetencie. A stále aj vek. A skvelý tím ľudí, ktorí si navzájom verí.

Hľadanie pravdy je aj nepohodlným dobrodružstvom. Niekedy totiž narazíte na ľudí, ktorí nehovoria pravdu, prekrúcajú ju alebo vám ju chcú ukradnúť a skryť pred verejnosťou. Ale inak to nejde. Vtedy myslím na ľudí ako moje vzory – teológovia a kňazi Josef Zvěřina či Ladislav Hanus.

Aj vo väzení aj počas husákovej normalizácie sa učili a učili iných. Písali do šuflíkov, hovorili do mikrofónov gramofónov či do kamery záznamu v nádeji, že poslúžia pravde a že život v pravde a láske zvíťazí nad lžou a nenávisťou. Stali sa z nich veľkí ľudia práve preto, lebo svet vzdelávania nikdy neopustili. Vzdelanie je životný postoj.

Som postihnutý

Týmto posolstvom som takpovediac postihnutý. Takto som budoval spolu s Jankom Magom knižnicu Teologického inštitútu v Spišskom Podhradí aj Katolíckeho biblického diela vo Svite. Robil som to v cirkevnej službe v pastorácii, na Teologickej fakulte UK, aj potom, keď som z nej dobrovoľne po zodpovednom zvážení odišiel.

Takto som sa rozprával s deťmi v cirkevnej základnej škole Narnia v Petržalke na hodinách angličtiny, občianskej náuky či príprave na prvé sväté prijímanie. Pri projekte Bilingválneho gymnázia C.S. Lewisa v čase jeho zrodu, v Bratislavskej škole medzinárodných štúdií, v neziskovej organizácii Via Iuris ako jej riaditeľ v čase keď vrcholilo dianie na Európskom súdnom dvore ohľadom pezinskej skládky alebo neziskovke LEAF.

Tu vnímam aj červenú niť ďalších mojich aktivít v rámci projektov sociálnych inovácií rakúskej medzinárodnej ceny SozialMARIE či iných medzinárodných projektoch hľadajúcich cesty porozumenia medzi veriacimi ľuďmi a súčasnou spoločnosťou. Všetko sú to projekty, ktoré som realizoval a pri ktorých som sa počas práce so skvelými ľuďmi veľa naučil.

Apoštol Pavol by bol dnes novinárom?

Jeden z mojich učiteľov hovoril, že ak by apoštol Pavol žil dnes, tak by bol asi novinárom. Jeho osobný príbeh ma veľmi inšpiruje. Vyrábal stany, cestoval po celom vtedy známom svete, písal, učil. Do sveta práce som vstúpil ako robotník v roku 1987. nedostal som sa totiž hneď na vysokú školu.

Vyjadroval som svoje vnímanie na blogoch a postupne aj v novinových textoch či rádiu. Vždy s túžbou po počúvaní a dialógu. Aj za cenu nedorozumení a následných vysvetlení. Po tomto rozhovore sa so mnou rozprával aj vyšetrovateľ NAKA. Ten istý, čo teraz obvinil Michala Havrana.  Chcel som pomáhať. Rukami, slovom, účasťou v tíme či rade expertov.

Dnes som dúfam zrelý človek a vidím, kto potrebuje ľudskú aj profesionálnu pomoc. Pomoc potrebujú rôzni ľudia, ktorí sa dlhé roky snažia o zmenu a zlepšenie Slovenska ale tam „hore“ sa to zasekáva. Písali sme s kolegami a kamarátmi výzvu k téme istanbulkého dohovoru, keď sme sa v pondelok ráno dozvedeli o tom, že bol zavraždený Ján Kuciaka a Martina Kušnírová. A je paradoxom, že ich smrť zatienila Instanbulský dohovor a manipulácie spojené s jeho obsahom, avšak teraz sa operuje práve istanbulským dohovorom. Vnímam, že dezinformácie už nestačí dnes len prejsť mlčaním či pousmiatím.

Pomáhať a rozvíjať

Mal som šťastie študovať a akademicky výskumne pracovať na skvelých školách. Ako pedagóg, ktorý učil okrem jasieľ a materskej školy na všetkých stupňoch škôl vidím a vnímam čo potrebuje svet vzdelávania. Nepísal som o tom, lebo som mal veľa inej práce a písali o tom iní. Aj kvôli tomu, že by som nebol celkom nestranný. Ako riaditeľ školy, neziskovky či aktívny bloger, aktivista a teológ mám trochu veľa identít.

No teraz chvíľu môžem povedať ako to vnímam, vidím a ako to mám načítané a prežité tu. Vo svete vzdelávania, vedy a inovácii. Na tomto programe som totiť v Progresívnom Slovensku spolupracoval od úplného začiatku. Pomoc potrebujú naši ľudia vo svete vzdelávania. Učiteľky a riaditeľky, učitelia a riaditelia. Potrebujú ju šikovné deti aj tie, ktoré sa učia inak. A my ich nesprávne považujeme za neprispôsobivé či špeciálne. Preto chcem pomáhať prekonávať sociálne rozdiely, ktoré bránia mnohým deťom v prístupe k vzdelaniu.

Formy podpory školskej dochádzky aj ďalšieho štúdia sú rôzne a fungujú inde. Môžu fungovať aj u nás. Je toho veľa na čo nesmieme zabudnúť. Preto som členom tímu odborníkov našej koalície, ktorí na tieto všetky veci myslia a od prvého dňa ich budeme realizovať. Krok do troch mesiacov neplateného voľna bol cenou za tú mieru nezávislosti, ktorú si politická angažovanosť vyžaduje. Je to dobrodružstvo, a zdá sa, že ešte aj bude. Ale je čas povedať, že to, čo sa podarilo inde vo veľkom a u nás na Slovensku tam, kde som pôsobil v malom, sa dá ponúknuť ako super projekt aj tu. Aby tu bolo vzdelané Slovensko. Aby sme boli hrdí nielen na to, že sme sa tu narodili, ale na to, že spolu ukážeme, že niečo vieme. A že sa to dá.

 

Teraz najčítanejšie