Denník N

Žijem v blízkosti šeliem. Patria do prírody. Hovoria ľudia vo videách.

Samuel Hríbik pastier z Horehronia, hovorí o svojom spolužití s veľkými šelmami vo video kampani Príbehy spolužitia.
Samuel Hríbik pastier z Horehronia, hovorí o svojom spolužití s veľkými šelmami vo video kampani Príbehy spolužitia.

Žijem na mieste, kde sú a vždy boli divoké šelmy a žijem s vedomím, že naše stáda sú nimi ohrozené. Stalo sa mi viac ráz, že vlci zaútočili na stádo. Najhoršie to bolo 14. júla 2015. Vtedy som prvý raz nezatvoril ovce, pretože som mal veľa práce a nestihol som to urobiť. V noci zrejme dvaja vlci napadli stádo a zabili 14 kusov oviec a pár kôz,“ hovorí pastier Samuel Hríbik z Horehronia. A dodáva: “Napriek tomu, že sa tieto útoky opakujú, budem sa vždy snažiť škodám predchádzať bez toho, aby divá šelma nebola z lesov eliminovaná. Vnímam jej dôležitosť pre prírodu.“

Samuel Hríbik je jedným z viac ako 30 farmárov, turistov, ochrancov zvierat, poľovníkov či obyvateľov horských oblastí z Európy, ktorí hovoria o svojej skúsenosti so šelmami v novej video kampani.

Kampaň s názvom Príbehy spolužitia (#storyofcoexistence) tento týždeň spustila mimovládna organizácia WWF spolu s partnermi v rámci projektu LIFE EuroLargeCarnivores. O živote v blízkosti európskych veľkých šeliem  – vlk, medveď, rys a rosomák, hovoria ľudia z Fínska, Nórska, Nemecka, Francúzska, Slovenska, Talianska, Španielska, Portugalska, Poľska, Rakúska i Maďarska.

Medvedí syr

Ešte pred dvoma rokmi som nevenoval pozornosť ochrane stád, ale potom môj dobytok napadol vlk. Nemal som tušenie, čo robiť. Nikdy predtým sme tu útok vlkov nemali. A tak som sa začal zaoberať problematikou ochrany stád pomocou psov. Podľa môjho názoru sú kľúčom k udržaniu vlka od stáda elektrické ohradníky a strážne psy ochranu ešte zlepšia. Strážia si svoje teritórium rovnako ako vlci a sú v pohotovosti 365 dní. Nepotrebujú žiadne baterky či výmenu súčiastok, len si robia svoju prácu. Ak by sme všetci aplikovali aspoň minimálnu ochranu stád,  vlk by sa naučil, že dobytok nie je ľahkou korisťou,“ hovorí farmár a tréner strážnych psov Swen Keller, ktorý žije v Nemecku pri národnom parku Sachsen-Anhalt.

Ďalší ľudia vidia v prítomnosti šeliem i ekonomickú príležitosť pre región či podnikanie. Yannick Lamazou, pastier z francúzskych Pyrenejí hovorí, že odkedy pasie ovce v národnom parku, kde žijú medvede, má jeho syr na sebe otlačok medvedej laby. Odlišuje sa od iných a to pomáha obchodu. Aj Slovenka Ivana Resutíková, sprievodkyňa po divočine hovorí, že si uvedomuje obavy ľudí, no „šelmy sú esenciou divočiny a sú príležitosťou pre rozvoj turizmu, programy pozorovania divokej prírody a environmentálne vzdelávanie.

Trofej z fotopasce

Poľovník Ondrej Galko z Horehronia sprostredkúva pohľad poľovníka, ktorý kedysi rysov, vlkov či líšky lovil, no dnes sa podieľa na ich monitoringu a sčítavaní. „Motivácia lovu šeliem bola za socializmu taká, že horári nemali uspokojivé platy, tak si chýbajúce peniaze kompenzovali predajom kožušinových zvierat, ktoré ulovili.  Jedna kožka, to boli ročný plat. Teraz robím monitoring veľkých šeliem a teší ma, že môžem byť pritom, keď sa spočítajú stavy zvery. Mám pár krásnych záberov z fotopascí, napríklad rysicu s mláďatami. Tie zábery mi nahrádzajú trofej a zviera nemusí zomrieť.“

Podobnú skúsenosť pridáva poľovník Tamás Erdős, ktorý pôsobí ako starosta v obci Répáshuta (Repašská Huta) neďaleko národného parku Bükk na severe Maďarska. „Prvý raz som stretol vlka v roku 1993, bol som na love, keď zrazu vyšiel spoza stromov len 60-70 metrov odo mňa.  V prvom momente som sa zľakol, že je to túlavý pes a chytil som pušku. Zbadal ma a chvíľu sme si pozerali do očí. Nakoniec pokojne odišiel. Pamätám si to, akoby to bolo včera. Išiel som domov šťastný, hovoril som si: Bože, tak v Répáshuta máme stále vlkov.” Pre Tamása Erdősa je prítomnosť šeliem v území dôležitá. Obec láka návštevníkov národného parku  sloganom, že tu možno „zažiť prírodu.“

Projekt EuroLargeCarnivores  je spolufinancovaný Európskou úniou v rámci programu LIFE. Jeho cieľom je vytvoriť platformu na výmenu príkladov dobrej praxe a skúsenosti so spolužitím so šelmami medzi rôznymi zainteresovanými skupinami ľudí v Európe. Zameriava sa i na monitoring šeliem, ale i dopadov spolužitia so šelmami na poľnohospodárstvo a poľovníctvo a snaží sa rozšíriť informovanosť o spôsoboch zmierňovaniu konfliktov a presadiť efektívne nástroje na pomoc farmárom.

Štyri veľké šelmy

„Spolužitie ľudí a divokých zvierat je možné, ak sú ľudia otvorení učiť sa zo skúseností iných. A práve naša video séria prináša skúsenosti obyvateľov z celého európskeho kontinentu, ktorí si našli cesty ako so šelmami existovať. Dúfame, že budú inšpiráciou pre ďalších ľudí, pretože to je našim cieľom – vzájomná výmena dobrých riešení,“ hovorí Jerguš Tesák, ktorý má vo WWF Slovensko na starosti práve spolužitie so šelmami a projekt LIFE EuroLargeCarnivores.

V Európe dnes podľa posledných oficiálnych údajov žije asi 17-tisíc vlkov, 17-tisíc medveďov, 9-tisíc rysov a 1250 rosomákov. Šelmy sa postupne vracajú i do oblastí, kde boli v posledných storočiach vyhubené. Zároveň s rozvojom osídlenia a rastúcim množstvom ľudských aktivít v prírode, tak môže dochádzať k stretnutiam. Projekt LIFE EuroLargeCarnivores má cieľ podporiť výmenu skúseností medzi farmármi, obyvateľmi z regiónov, kde sa šelmy vyskytujú a ďalšími ľuďmi, ktorých téma zaujíma. Projekt sa venuje i témam ako monitoring, zmierňovaniu konfliktov, predchádzanie škodám, obavy o bezpečnosť, dlhodobé dopady na poľnohospodárstvo a poľovníctvo, manažment i nové ekonomické príležitosti z prítomnosti šeliem.

Všetky videa si možno pozrieť tu (je možné zapnúť i slovenské titulky): https://www.youtube.com/playlist?list=PLjzZGg0WiSQwFelVl7AeQ70hRs7KNeGvX

Andrea Settey Hajdúchová

WWF Slovensko

Teraz najčítanejšie

WWF Slovensko

WWF (Svetový fond na ochranu prírody) je jednou z najväčších celosvetových organizácií ochrany prírody, ktorá má za cieľ prispievať k zastaveniu poškodzovania prírodného prostredia Zeme. Pôsobí v 150 krajinách sveta a sústredí sa na ochranu ohrozených druhov rastlín a živočíchov, lesov, vôd, morí a oceánov, podporu využívania obnoviteľných zdrojov, znižovanie znečistenia a nadmernej spotreby. Na Slovensku WWF realizuje programy zamerané na záchranu prirodzených starých lesov a pralesov a podporu prírode blízkeho lesného hospodárstva. Presadzuje ochranu vôd a zelených vodohospodárskych opatrení, zavádzanie opatrení na zmiernenie konfliktov veľkých šeliem s človekom a budovanie migračných koridorov zvierat.