Máme toho dosť!

.. a ja by som im týmto veľmi rada vyjadrila moju podporu. Už dlho Slovensku chýbala strana ako táto. Aj keď bývam momentálne v zahraničí, Slovensko napriek tomu je a vždy ostane mojim domovom, do ktorého sa hodlám vrátiť. Nie je mi ľahostajné, ako sa situácia v krajine rapídne zhoršuje. Pri každej návšteve ma zabolí vidieť viac a viac vyrúbané, spustošené lesy. V obchodoch ovocie a zelenina podradnej kvality neistého pôvodu a často za takú cenu, ako o mnoho kvalitnejší tovar v zahraničí. Obzvlášť ma bolí pozorovať, že potraviny, ktoré sme si vždy s ľahkosťou dokázali dopestovať na Slovensku, dovážame, a to v treťotriednej kvalite. Mnoho našich obľúbených potravinových značiek je skúpených jedným zo zopár celosvetových koncernov, ktoré postupne znižujú kvalitu týchto výrobkov, zdierajú farmárov a monopolizujúc trh tak diktujú ľuďom aké potraviny budú jesť. Akosi sa ľudia stali večne manipulovanými bábkami… iba bezduchými robotmi, od ktorých sa očakáva pracovať a na nič sa nepýtať. Kam sa podela naša potravinová sebestačnosť? A kam sa podela naša hrdosť? Prečo musia Slováci jesť “zbytky zo stolov” našich bohatších susedov?

Už je toho dosť!

Volila som na diaľku stranu Máme toho dosť a úfam sa, že ich bude voliť dosť ľudí na to, aby mali šancu za nás zabojovať. Viem, že sú iba malou stranou. Mnohí často volia tých, ktorý aj keď ich nie celkom reprezentujú, ale majú dostatočnú popularitu na to, aby si zabezpečili miesto v parlamente… Boja sa, že ich hlas daný malej strane sa stratí a stane sa tak zbytočným… No nie je stratený práve ten hlas, ktorý podporí opätovne tých, čo jedno volebné obdobie za druhým dokazujú, že sa do parlamentu dostanú, avšak naše záujmy obhajovať nebudú? Ja verím, že ten môj hlas nebol zbytočný, a budem sa modliť, aby sa na tom našom Slovensku našlo ešte mnoho odvážnych a hrdých ľudí, ktorí budú voliť tak, aby u nás pretrvala úcta k šedinám a nádej našim deťom… a nie len smutné spomienky.