Denník N

Občanstvá a voľby

(V tomto článku sa používajú slová v neutrálnom rode s úmyslom zahrnúť všetky osoby do slovenského jazyka. Viac o neutrálnom rode sa dočítate tu. )   

Nedávno som sa stretla s nápadom, že štát by mal vytvoriť odborné médium, ktoré za ruku pritiahne všetky dezinformované ovečky k faktom a k pravde. To, že keďže média v demokracii plnia kontrolnú funkciu, ktorá dozerá na činnosť politistiev a potom získané informácie posúva voličstvám, a tým pádom angažovanie sa štátu v tejto oblasti znamená zničenie nezávislosti, ktorá im umožňuje fungovať takýmto spôsobom a podrýva to celé demokratické nastavenie tejto spoločnosti, by mi neprekážalo. Je to málo pravdepodobné a dlhodobo neudržateľné.

To, čo ma zaráža na týchto nápadoch je jednak dojem, že zanedbávanie rozvíjania samostatného kritického myslenia či schopnosti reflektovať v školách je možné elegantne a jednoducho napraviť tým, že vytvoríme ďalší zdroj zaručene pravdivých informácií, a taktiež považujem za prejav neúcty voči nám dospelým osobám, keď je zodpovednosť za to, kým sme, prenášaná na mienkotvorné média (alebo výchovu).

Naopak, v súčasnej dobe máme prístup k takému množstvu informácií (a v rámci nich i k názorovým spektrám k rôznym témam), že odvolávanie sa na nejaké nekonzistentné či nenávistné autorstvo, nie je ospravedlním. Zároveň, keďže demokracia garantuje určitú mieru slobody a k nej sa viaže i určitá miera zodpovednosti, sme nútené i k určitým povinnostiam.

Odmietnutie násilia a nenávisti

Jedným zo základných pilierov všetkých vyspelých spoločností je odmietanie násilia a šírenia nenávisti. Bezpečnosť a slobody idú ruka v ruke. Mňa osobne prekvapujú ľudia, ktorí sa domnievajú, že je možné, aby sa ich nejaká forma násilia nedotýkala. Pretože i násilie, ktoré nie je páchané priamo na ich osobe alebo i v prípade, kedy nie sú súčasťou napádanej skupiny, pocítia to ako súčasť spoločnosti v podobách ako je šírenie nenávisti a strachu, nedôvera (ktorá bráni ľuďom sa spájať), znížená miera fungovania (jednotlivstiev i spoločnosti), rôzne malé i väčšie nepríjemnosti, neochota pomôcť a pod.

Taktiež si treba uvedomiť, že spoločnosť, ktorá násilie a nenávisť odmieta, ich neospravedlňuje. Za násilie skrátka nesie zodpovednosť násilníctvo. Nie šatstvo. Nie alkohol. Nie napadnutá strana.

Násilie alebo nenávisť by sa tiež nemali ospravedlňovať tým, že daná osoba zároveň alebo v minulosti pomohla iným ľuďom tak, ako je tomu napríklad v prípade Kuffu.

Kognitívna práca pred voľbami

Pokiaľ teda chceme k voľbám pristúpiť zodpovedne, tak okrem odmietnutia násilia a nenávisti je nutné tiež vykonať určité mentálne činnosti. V prvom rade sa netreba spoliehať na jeden zdroj či viaceré jednotvárne zdroje, ale nájsť si čas na získanie komplexnejšieho širšieho záberu. Všetky tieto zdroje by mali byť osobne kriticky posúdené z hľadiska logickej konzistencie, etickosti zámeru a realistickosti uskutočnenia. Takéto posudzovanie sa, samozrejme, opiera o charakter, osobnosť a priority posudzujúceho jednotlivstva. Ďalej si tento proces vyžaduje otvorenosť, zvedavosť, ochotu prekračovať svoje hranice na ceste k porozumeniu rôznych uhľov pohľadu na určitú záležitosť a solidaritu, vďaka ktorej zohľadníme i potreby a túžby našich spoluobčanstiev.

Vo voľbách sa odzrkadľuje naša osobnosť. Formovanie zodpovedného voličstva si vyžaduje čas a trpezlivosť. Zakladá totižto na vnútornej práci. Ďalší nový lepší zdroj údajne plný množstva pravdivých odborných vyjadrení je zbytočný.

Teraz najčítanejšie