Denník N

Pri voľbách sa pozrime aj na to, čo sa deje za našimi humnami

Pri volebnej urne, ale aj po voľbách, musíme mať na zreteli aj to, čo sa deje okolo nás a ako týmto výzvam chceme čeliť. Hlavne na východ od nás, v našom bezprostrednom susedstve, sa odohrávajú procesy, ktoré nám neveštia žiadne pokojné mesiace a roky. Preto spochybňovanie členstva v NATO a EÚ nás vedie do pekla chaosu a chudoby.

Na Slovensku vrcholí predvolebná kampaň do parlamentu, v kinách beží vypredaná Sviňa a na súdoch dve pojednávania s Kočnerom a spol. ohľadne falošných zmeniek Markízy a vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Preto sa nedá diviť, že obyvatelia Slovenska, ale aj médiá sa „zahľadeli“ viac do seba a oveľa menej vnímajú to, čo sa deje okolo nich vo svete. Snáď s výnimkou čínskeho koronavírusu.

Lenže tieto voľby budú zásadné nielen kvôli domácim pomerom. To, ako dopadnú a aká bude politika vlády, ktorá nastúpi po nich, zásadne ovplyvnia, aký kurz naberie celá krajina v búrlivých vodách prvej tretiny 21.storočia. Vidíme, že svet prechádza vážnymi zmenami a procesmi, ktoré zasahujú aj také, na prvý pohľad pevné štruktúry, ako je EÚ a NATO. Územie Slovenska historicky leží na geopoliticky, kultúrne a sociálne zlomovom území . Buď sa naši predkovia zaradili do prostredia, ktoré formovalo a dominovalo západnejšej časti Európy alebo do východoeurópskeho prostredia. Príkladom je aj nedávna história. Historicky sme mali šťastie, že sme sa nestali súčasťou „Krvavého územia“ prvej polovici 20.storočia, lenže sme to nezvládli po 2.svetovej vojne, keď sme sa ocitli na 40 rokov v neslobodnom a chudobnejšom priestore Európy na východ od Železnej opony.

Ukrajinský precedens

Dnes vidíme a cítime, že sa pomery v Európe opäť rozkolísali a dali sa do pohybu procesy, ktoré môžu výrazne zmeniť jej tvár. Stačí spomenúť brexit. Čo je oveľa horšie, po krvavej vojne v bývalej Juhoslávii tu máme ďalší ozbrojený konflikt, ktorý prebieha doslova za našimi humnami. Kým boje v bývalej Juhoslávii mali až do zásahu NATO charakter občianskej vojny na báze národnostných a náboženských rozdielov, v prípade Ukrajiny sme svedkami, keď po 2.svetovej vojne po prvý raz susedná krajina násilnou vojenskou akciou nielenže obsadzuje územie suseda, ale ho aj pričleňuje (anektuje) proti jeho vôli. Krym je zásadný rozdiel oproti Kosovu, ale aj Severnému Cypru, ktoré majú viac či menej formálnu samostatnosť. Kremeľ a jeho armáda navyše kontrolujú nielen prihraničné územia dvoch východoukrajinských oblastí, Doneckej a Luhanskej, ale ruská armáda už od rozpadu Sovietskeho zväzu kontroluje aj územie Podnestrovska, ktoré je formálne súčasťou Moldavska. Málokto si na Slovensku uvedomuje, že aj toto sporné územie stlačené medzi Ukrajinou a Rumunskom je veľmi blízko, veď do Kišiňova či Tiraspolu je z Košíc zhruba rovnaká vzdialenosť autom, ako do Prahy.

Procesy, ktoré prebiehajú na východ od našich hraníc nás zásadne ovplyvňujú bezpečnostne aj ekonomicky a budú mať dôležitý vplyv aj v nasledujúcom období. Stabilita Ukrajiny bude závisieť od toho, ako prezident Volodymyr Zelenskij, jeho strana Sluha ľudu a vláda zvládnu tohtoročné kritické obdobie presadenia zásadných vnútorných štruktúrnych reforiem súbežne s riešením situácie na Donbase. A to v čase, keď Kyjev vlastne nemá žiadneho zásadného strategického spojenca, ako ukazujú škandály okolo Trumpovej administratívy vo vzťahu k Ukrajine, ale aj postoje Nemecka či Francúzska a mnohých iných krajín EÚ. Ak to všetko Zelenskij nezvládne, vrátane eliminácie stále obrovskej a všadeprítomnej korupcie, úplne sklame svojich západných partnerov, ktorí už za jeho predchodcu, Petra Porošenka, boli realitou v Kyjeve značne rozčarovaní. Logickým a nevyhnutným následkom bude ich ústretovejšia politika voči Moskve na úkor ukrajinských záujmov.

Putinov útek dopredu

Lenže ani situácia v Rusku nie je vôbec taká jednoznačná, ako vyzerala donedávna. Posledné prieskumy renomovaného ruského sociálneho inštitútu Levada-centr potvrdili pokračujúci pád dôvery ruského obyvateľstva voči už vyše 20 rokov vládnucemu Vladimirovi Putinovi. Kým ešte v roku 2017 dosahovala miera dôvery 59 percent, koncom minulého roka sa prepadla až na 35 percent! Treba si uvedomiť, že tento radikálny pokles, aký poznáme doma u Pellegriniho, Fica či Kisku, Putin zaznamenáva  v podstatne odlišnom politicko-spoločenskom prostredí. Kremeľ centrálne kontroluje všetky televízne stanice a podstatnú časť médií, vrátane tých internetových a spolu represívnymi orgánmi aj súdmi čoraz tvrdšie potlačuje každé prejavenie nesúhlasu alebo protestu, pričom účinne a nekompromisne blokuje vznik akejkoľvek relevantnej politickej opozičnej sily. Sociológovia z Levada-centra zdôrazňujú, že Rusi preto stratili pri Putinovi vieru v budúcnosť, čoraz bolestnejšie pociťujú úpadok svojej ekonomicko-sociálnej situácie, ktorý sa prejavuje vo vyše desaťpercentnom poklese ich reálnych príjmov. Čo je pozoruhodné, tak ruské obyvateľstvo podľa sociologických prieskumov je „neuveriteľne unavené z militaristickej rétoriky a ruskej vojenskej politiky, Rusi sú unavení sa báť (okolitého sveta)“.  V režime, ktorý sa z demokratického zmenil na autoritársky a ďalej sa vyvíja smerom k totalite, stráca Putinova moc legitimitu väčšinovej podpory. To všetko paradoxne však vedie k nárastu dôvery k armáde na úkor prezidenta, pretože všetky ostatné štátne štruktúry považujú Rusi za skorumpované a nedôveryhodné.

Táto výbušná zmes, nie nepodobná predrevolučným časom v 20.storočí, bude tento rok trošku zmiernená veľkolepými oslavami 75.výročia ukončenia 2.svetvovej vojny a víťazstva Sovietskeho zväzu, ktoré si Putinovo Rusko úplne privlastňuje nielen na úkor svojich vtedajších spojencov, Veľkej Británie a USA, ale hlavne na úkor ďalších postsovietskych krajín. Masívna propaganda k tomuto výročiu pohltila už koncom minulého roka ruské médiá a aspoň načas asi odvráti pozornosť väčšiny Rusov od hlavných problémov. Putin chce využiť atmosféru májových osláv, a preto pripravil a načasoval na tento rok zmeny v ústave, ktoré akože majú občania schváliť vo verejnom hlasovaní. To síce nazýva referendum, ale v konečnom dôsledku je to niečo ako predvolebná anketa Igora Matoviča. Avšak táto „hra pre ľud“ bude mať vážny následok: Putin si vytvorí pozíciu, aby aj po skončení svojho prezidentského mandátu riadil krajinu z postu, ktorý si teraz vymyslel, a „ľudovým hlasovaním“ mu nadlho potvrdí strategické mocenské postavenie.

Čo bude nasledovať po Putinovej „ankete“, ktorou si vyrieši predĺženie svojej moci na nejasne dlhé obdobie, sa teraz nedá presne odhadnúť. Ale určite to výrazne ovplyvní situáciu nielen v Rusku, ale aj v jeho okolí. Dopad to bude mať v prvom rade na vzťahy Moskvy k Ukrajine, ale aj  Moldavsku, či v Bielorusku, ktoré ležia medzi Ruskom a našim územím.

Voľbami určíme, či ostaneme bezpečnou a prosperujúcou krajinou v NATO a EÚ

Za danej veľmi nejasnej situácie je pohľad mnohých občanov Slovenska na našich východných susedov, osobitne Rusko, značne naivný. Je zrejmé, že je to aj výsledok prístupu a vyhlásení mnohých politikov končiacej vládnej koalície či časti opozície, ktorí poznajú tamojšiu realitu len spoza okien vládnych limuzín a príjemných posedení na honosných banketoch s moskovskou „verchuškou“, ale o reálnom živote bežných Rusov čo i len v Moskve alebo Petrohrade, nehovoriac o vzdialenejších regiónoch, nemajú ani šajnu. Nemalá časť slovenskej populácie, vrátane mládeže, ako ukazujú aj posledné prieskumy, si skôr predstavuje Rusko a našich východných susedov podľa toho, ako by sme si to sami želali a priali, a nie podľa skutočnej situácie. Aj preto si mnohí nevážime bezpečnosť, pokoj a stabilitu a prosperitu vo svojej krajine, ktorá nie je dopriata už našim ukrajinským či moldavským susedom. A neuvedomujeme si, že to nie je výsledok šikovnej politiky našich vlád a koalícií, ale toho, že sme členmi NATO a EÚ.

Nie je možné sa nachádzať medzi Západom a Východom. Buď sme súčasťou jedného alebo druhého. Politicko-bezpečnostne uznaná a rešpektovaná neutralita susedmi a svetovými veľmocami nie je reálna. Pozícia „medzi“ vedie v našich geopolitických podmienkach k chaosu, strate suverenity minimálne nad časťou územia a chudobe. To nie je propagandistické strašenie, to je výsledok, ktorý v prípade takéhoto pokusu vidíme na Ukrajine a v Moldavsku.

Aj o tejto téme budú tieto voľby a následná politika novej vládnej moci a jej dialógu s občanmi. Ak to teraz zanedbáme, tak najneskôr o štyri roky nás to bude veľmi bolieť.

 

Teraz najčítanejšie

Karel Hirman

  • Vyštudoval ťažbu ropy a plynu.
  • Pôsobil ako manažér a člen riadiacich orgánov niekoľkých slovenských energetických spoločností a v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre.
  • Riadil projektový tím projektu energetickej efektívnosti ELENA financovaného EIB na VÚC v Prešove.
  • Bol externým poradcom pre energetiku ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a premiérky Ivety Radičovej a ako expert pre energetiku členom tímu poradcov ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana.
  • Pôsobil v týždenníku Trend a pravidelne publikuje o energetike a otázkach medzinárodnej bezpečnosti.
  • Je členom Správnej rady SFPA.
  • Podniká v oblasti energetiky a medzinárodného obchodu.
  • Bol ministrom hospodárstva po odstúpení SaS z koaličnej vlády Eduarda Hegera a neskôr kandidoval za stranu Demokrati v predčasných parlamentných voľbách v roku 2023.