Denník N

Koronavírus – ako by sa malo/mohlo postupovať

Cirkus s pacientom, ktorý je prevážaný pre podozrenie na koronavírus na príslušné infektologické oddelenie, je jedným z koncových článkov reťazca, ktorý bráni šíreniu tejto infekcie. Najväčšie chyby ale robíme na začiatku…

Svet dnes obletela správa o prvom prípade osoby nakazenej koronavírusom v Londýne. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby neboli okolnosti, sprevádzajúce tento prípad, príkladom toho, ako WHO a jednotilivé štáty koronavírus podceňujú. Slová ako diletantizmus, fušerstvo, nekompetentnosť to len jemne pomenúvajú. O čo ide? Nakazená Číňanka sa v Londýne zúčastnila konferencie s účasťou niekoľko stoviek ľudí. Tri dni po konferencii sa pre známky respiračného infektu a podozrenie na infikovanie koronavírusom dala odviesť taxíkom do nemocnice k vyšetreniu. Zdravotníci, ktorí s ňou následne prišli do kontaktu, musia byť izolovaní, rovnako tak nemôže svoju prácu vykonavávať ani taxikár. Určite jej poďakovali. Marazmus údajne špičkového britského zdravotného systému pokračoval ďalej. Pacientke odobrali biologický materiál a do obdržania výsledkov ju poslali domov (?!). Aké bolo ich prekvapenie, keď bolo testovanie na koronavírus pozitívne. Chyba za chybou, od informovanosti občanov, ako sa majú správať pri podozrení na infekčné ochorenie (pravdaže svoju úlohu zohral aj hlúpy prístup pacientky), až po trestné podceňovanie prípadu zo strany britských zdravotníkov. Ak je uvedený postup vo svete štandardom, nie je otázkou či sa infekcia bude šíriť ďalej, ale ako rýchlo sa svet zobudí, aby bolo jej obetí čo najmenej.

Ako lekár by som chcel osloviť široké spektrum občanov, bez použitia zbytočných odborných termínov, cudzie slová šíreniu infekcie nezabránia. Dnes je to koronavírus, zajtra možno budeme počuť o inom víruse, postup však bude vždy rovnaký.

Okolnosti, ktoré sprevádzajú transport pacienta s podozrením na infekčné ochorenie a následne jeho príjem na infektologické oddelenie, už videl azda každý v médiach. Kolóna áut, svetielka, hučanie, kozmické obleky. Všetko to začína momentom, ako sa pacient dostane k prvému lucídnemu zdravotníkovi. Môže to byť sestra v čakárni všeobecného lekára, alebo až lekár. Môže to byť sestra na LSPP (lekárska služba prvej pomoci), alebo až službukonajúci lekár. V horšom prípade môže byť tento pacient z LSPP odoslaný na internú príjmovú ambulanciu regionálnej nemocnice k posúdeniu jeho stavu. Tam, v tom lepšom prípade, sa jeho púť zastaví pri dverách po tom, ako od neho odoberie základnú anamnézu zdravotná sestra. Zamedzí sa tak kontaktu s ďalšími zdravotníckymi pracovníkmi (ktorých nie je v nemocniciach veľa a karanténa už len 1-2 dvoch môže spôsobiť obrovské problémy). Takýto pacient je izolovaný od ostatných, ktorí čakajú na vyšetrenie v čakárni. Telefonicky je kontaktovaný zodpovedný tím, pacient je následne prevezený na najbližšie infektologické oddelenie.

Už laika napadne po vyššie napísanom otázka, či nemoholo dôjsť k nakazeniu ľudí, ktorí s pacientom prišli do kontaktu do momentu, kedy bol izolovaný. Odpoveď je jednoduchá, pravdaže, mohlo.

Čo môžeme teda s použitím sedliackého rozmu, ktorý očividne chýba aj niektorým najvyššie postaveným v svetovom meradle (WHO), urobiť pre minimalizovanie šírenia nákazy koronavírusom? V prvom rade sa domnievam, že by pacient s dokázanou nákazou nemal opustiť miesto, krajinu, v ktorej bola infekcia diagnostikovaná (Čína, ázijské krajiny, celý svet). Transportom už nakazeného pacienta sa výrazne zvyšuje aj pri dodržiavaní určitých opatrení riziko šírenia. Jeho liečbu môže domovská krajina finančne podporiť, netreba hneď posielať letecké špeciály.

Ak máme brať stav zdravotnej núdze vážne, v prípade návratu občana z krajiny s vysokým výskytom alebo predpokladom vysokého výskytu koronavírusu, je nevyhnutné tohto za prísnych protiepidemiologických podmienok vyšetriť infektológom na vstupe do krajiny (najčastejšie letisko). Odberom anamnézy a vyšetrením možno vysloviť klinický predpoklad nákazy (pobyt v rizikovej krajine, kontakt s osobou, ktorá bola v rizikovej krajine, teploty, známky respiračného infektu) a v prípade, že je predpoklad nákazy vysoko pravdepodobný, umiestniť takého občana na 14 dní do karantény (bez ohľadu na to, že jeho tato je veľkopodnikateľ, že má v rodine poslanca, že sa bude ženiť,…). V prípade klinicky malej pravdepodobnosti nákazy by mohlo byť takémuto občanovi umožnené vstúpiť do krajiny, s poučením, že nasledujúcich 14 dní bude v domácej karanténe, s minimálym kontaktom s inými osobami.

V prípade, že už je občan na Slovensku a na základe medializovaným informácii má podozrenie, že by mohol byť nakazený koronavírusom, mal by v maximálne možnej miere od momentu nadobudnutia toho hrozného pocitu, minimalizovať svoj kontakt s okolím (rodina, priatelia, susedia, vodiči MHD, taxikár, …). Ideálnym postupom by bolo zistiť, kde sa nachádza najbližšie infektologické oddelenie (nie, nie je v každej nemocnici). Keďže sa koronavírus nešíri internetom prípadne mobilnou sieťou, nie je potrebné za týmto účelom navštíviť všeobecného lekára alebo pohotovosť. Keď už vieme, kam je potrebné sa k vyšetreniu dostaviť (vážne len infektologické pracovisko, už len z toho dôvodu, že odber materiálu na vyšetrenie indikuje infektológ), zostáva otázkou médium transportu. Z logických súvislosti vyplýva, že voľba MHD, vlaku alebo taxíka by nebola najšťastnejšia. Ak sa na dané miesto nedokážete prepraviť samostatne autom, neurobíte chybu, ak zavoláte 112. Pracovník operačného strediska po rozhovore s vami rozhodne o najvhodnejšom postupe. Ďalší postup je už v réžii kompetentných.

Je dôležité si tiež zapamätať, že v prípade potvrdenia infekcie koronavírusom bude úlohou infektológa a epidemiológa kontaktovať všetkých, ktorí s nakazeným prišli do kontaktu. Na to je tiež potrebné myslieť a podľa možnosti nezatajiť ani „bočné“ kontakty.

Na Slovensku doposiaľ nebol potvrdený prípad nákazy koronavírusom. Napriek tomu, že aj podľa premiéra žijeme v bubline, je len otázkou času, kedy bude prvý pacient diagnostikovaný aj u nás. Záleží len na nás, našom zodpovednom prístupe, aké dôsledky to bude mať…

Ps.naďalej oveľa viac ľudí zabíja obyčajná chrípka, majte sa na pozore aj pred ňou, využívajte očkovanie a v prípade, že ochoriete, nešírte ju na kolegov, práca počká…

Teraz najčítanejšie

Milan Kulkovský

Lekár, primár Interného oddelenia NsP Považská Bystrica. „Svet je príliš nebezpečný pre život, nie kvôli ľuďom konajúcim zlo, ale kvôli tým, ktorí sedia a nechajú ich konať." A.Einstein