DezinFicácia, deň piaty – elokované pracovisko a grófkine letisko

https://www.podbean.com/eu/pb-hvgsh-d3b2ee

Včera, teda v piatok sme dezinficovali ďalšie dve miesta, spojené s kauzami Ficových vlád.

Na prvú kauzu upozornila poslankyňa národnej rady a naša spolukandidátka na kandidátke SaS s číslom 28 Zuzana Zimenová. Ide o elokované pracovisko strednej odbornej školy v Dobšinej, ktoré si táto škola otvorila v Sečovciach, čiže vyše stotridsať kilometrov ďaleko. Oficiálne za účelom vzdelávania najmä rómskej mládeže. Peniaze, určené na vzdelávanie, sa v škole prelievali do astronomicky vysokých súm za nájomné a prevádzku priestorov v nehnuteľnosti, ktorú vlastnila konateľka jednoosobovej firmy S1 s. r. o. Beáta Pandová. Celkovo tak škola zaplatila do súkromných vreciek ročne vyše 800 000 eur. Nevýhodnú nájomnú zmluvu podpísala škola na 15 rokov, takže išlo o plánovaný biznis v hodnote 12 miliónov eur. Zneužívanie verejných financií určených na vzdelávanie potvrdil Najvyšší kontrolný úrad a vo veci začala konať NAKA. Ukazuje sa, že šlo o organizovanú skupinu s prepojením na politické štruktúry Smeru – SD.

Biznis na rómskych žiakoch prekvital vďaka tomu, že viacerým žiakom elokovaného pracoviska boli účelovo diagnostikované špeciálne vzdelávacie potreby v súkromnom centre špeciálneho poradenstva v Sečovciach. Škola tak mohla na nich poberať zvýšený normatív. Žiakom však nezabezpečila potrebnú odbornú podporu, čím porušila zákon. Štátna školská inšpekcia potvrdila na elokovanom pracovisku aj ďalšie závažné pochybenia a navrhla ho vyradiť zo siete. Ministerstvo školstva však nekonalo a škola funguje dodnes, presťahovaná do iných, lacnejších priestorov.

Okoloidúca pani nám počas dezinficácie potvrdila, že obyvatelia Sečoviec vedeli, čo sa v škole odohráva, dokonca nám tvrdila, že opakovane, keďže býva neďaleko, videla študentov počas vyučovania na dvore s mobilmi v rukách a učiteľky na kávičke.

Je potrebné oceniť snahu súčasného košického župana Rastislava Trnku, ktorému sa kvôli jeho snahe toto rozkrádanie zastaviť, vyhrážali osoby blízke strane Smer.

Kauza školy v Sečovciach spolu s kauzou Čistý deň ukazujú jasne, aký vzťah má Smer k občanom tohto štátu, a najmä k tým, ktorí sa voči jeho praktikám a chmatáctvu vôbec nedokážu brániť. Zarábať na utrpení a týraní detí, či na tom, že sa pre nich akože zriadi pracovisko školy, ktoré je len obrovským vysávačom peňazí zo vzdelávacieho systému je naozaj odporné.

Hovorí sa, že kde nič nie je (citát – Robert Fico), ani čert neberie. Ale Smer dokáže zobrať aj tam, kde údajne nič nie je. Druhým miestom dezinficácie bolo dnes už legendárne letisko, na ktoré si povestná zemplínska „agrogrófka“ Ľubica Rošková, inak takto exposlankyňa národnej rady za stranu Smer, vyberala od štátu agrodotácie.

Keď sa po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ukázalo, o čom Ján písal a ako si talianski mafiáni uplatňovali dotácie na pôdu, ktorú nikdy nevlastnili a ani ju nemali v prenájme, nakoniec došlo aj na takzvanú agrogrófku. Spolu s bývalým policajtom Patrikom Šuchtom vytvorili systém, v ktorom si žiadali o dotácie aj na pôdu, ktorá patrila úplne iným farmárom. Keď sa podvedení a okradnutí farmári snažili dostať na svoju legálne vlastnenú pôdu, boli bití a bolo im aj vyhrážané.
Roškovú nakoniec odstavil aj samotný Smer a dnes je trestnej stíhaná za dotačný podvod. Smutné na celej veci je to, že tento problém ani zďaleka neskončil. Systém poskytovania dotácií je stále nedokonalý, mafiáni a rôzni oligarchovia si stále žiadajú o dotácie na cudzie pozemky a ich kumpáni v štátnych agentúrach im ich priznávajú. Zúfalí farmári boli opakovane protestovať v Bratislave, ale aj od zastupujúceho premiéra Pellegriniho sa im dostalo len posmechu a pohŕdania. Typický prístup Smeráckych kádrov ku krajine, jej ľuďom a ich právam.

Dnes je na letiskovej ploche, na ktorú si Rošková vyberala dotácie, obrovská kopa hnoja. A tak symbolicky veľmi presne reprezentuje to, ako vyzerá agropolitika a dotácie v podaní Smeru.

V rámci našej akcie „Štyri rohy Slovenska – bratislavská kaviareň po Slovensku od severu na juh a od východu na západ“ sme navštívili najvýchodnejšiu obec na Slovensku – Novú Sedlicu. Tá sa nachádza len pár kilometrov od bodu, kde sa stretávajú hranice troch štátov – Poľska, Ukrajiny a Slovenska. Počas tejto návštevy sme si nemohli nepripomenúť situáciu našich susedov na Ukrajine, ktorí čelia ruskej agresii a okrem korupcie a nefungujúceho štátu musia riešiť aj oveľa závažnejší problém – obranu svojej vlasti a obete na životoch, ktoré táto obrana napriek prímeriu takmer denne prináša.