Denník N

Závany džungle (?)

Prečo inteligentní ľudia, ktorí ctia slušnosť a majú túžbu po vysokých hodnotách, tak často ustupujú nevychovanosti a pudovosti správania ľudí …

Keď sa opitému človeku posmešne nadáva do opíc bude to najskôr tým, že poskytuje obraz so znakmi správania sa opice, keďže vyradením súdnosti stratil nad svojim duchom kontrolu. Akoby sa tou opicou načas i stal.

Ako inak sa však správa jedinec, ktorý sa búchaním do hrude násilne domáha svojich práv a prednostného spoločenského vplyvu na miesta, na ktoré nepatrí, podobne ako sa v džungli správajú opice. I keď takéto porovnanie by nebolo celkom správne, pretože svet zvierat má svoje pravidlá, ktoré v prírode rešpektuje a ktorým sa prirodzene podriaďuje.

Ubehli veky, odkedy do pôvodných, vtedy ešte zvieracích tiel podobných opici, po prvý raz vstúpilo ľudsky duchovné, aby odvtedy pôsobilo na zemskej pláni a vyvíjalo sa k zrelosti. Tým sa zušľachťovalo i telo, ktoré sa už nikdy viac nenazývalo zvieracím, ale iba telom ľudským, pretože do každého ďalšieho vyvíjajúceho sa embrya nevstúpila už nikdy duša zvieracia ale iba človeka, čím stratil  význam i pojem pračlovek a tiež nesprávne označenie, že človek pochádza z opice. Vplyvom ducha sa v ľudských telách dlhým vývojom zušľachtili i pudy pôvodne ešte zvieracie a vnútorné duchovné nasmerovalo i temperamenty pod kontrolu tak, aby duch v hmote vládol a stále viac poznávajúc zákon z ktorého sám vzišiel. Aby dospel až k poznaniu seba samého ako duchovnej bytosti, spoznajúc aj svoj skutočný pôvod i cieľ.

Správanie určitej skupiny ľudí, ktorí sa hulákaním usilujú presadiť právo džungle, vrieskajú jeden cez druhého aby urvali čo najlepšie miesto na strome, búchajú sa do hrude zovretými päsťami a hrozivo sa zaháňajúc rukami akoby chceli trafiť kokosovým orechom inú opicu, vyvoláva pochybnosti, či predsa len jeden druh neuviazol vo svete ľudí s dušou opice. :-)
Alebo sa možno iba túži vrátiť do tlupy kde vládne pudová neobmedzenosť a živelnosť džungle.

Šelmy bývajú obvykle držané v klietke, aby nemohli ohrozovať iné, mierumilovné druhy. Ostáva otázka, prečo inteligentní ľudia, ktorá ctia slušnosť a sú otvorení vysokým hodnotám, ktoré jedine dávajú ich životu zmysel, stále trpia nevychovanosť a pudovosť stádovitého správania ľudí, takmer bez odporu. Prečo toľká benevolencia a ústupčivosť tam, kde by sa hrubosti a neotesanosti mal už dávno vymedziť priestor s obmedzením pohybu, podporovaný i zákonom.

Mierumilovnosť a vzájomná tolerancia je síce znakom duchovnej vyspelosti, ale kde sú snahy presadiť právo násilím a bezbrehosť nízkym výpadom, je drsnosť a prísnosť úplne namieste. Keď len ako osobné rázne odmietnutie každej podpory zlu, ktoré by sa chcelo presadiť.

                                                                           oOo

Teraz najčítanejšie