Denník N

Referendum a kvórum

Prečo je aktuálny stav zlý, Matovičov plán horší, a návrh ako to urobiť dobre.

Vzhľadom na volebný výsledok hnutia OĽaNO sa dá predpokladať, že sa na stôl koaličných rokovaní o zostavení vlády dostane aj téma priamej demokracie. Predvolebný program Matovičovcov téme venuje celú kapitolu, vrátane návrhu na zníženie kvóra na účasť na 25%.

Tento blog má štyri kapitoly: V prvej vysvetľujem, prečo je aktuálny stav zlý. V dlhodobom horizonte dokonca veľmi zlý a nebezpečný. V druhej kapitole stručne uvádzam, prečo sú návrhy na zníženie kvóra ešte horšie. V tretej predkladám riešenie, ktoré jednak eliminuje najväčšie riziká a jednak posilňuje priamu demokraciu pri plnom rešpektovaní demokracie parlamentnej (takže aj vlk bude sýty aj ovca ostane celá). V záverečnej štvrtej kapitole sa ešte okrajovo venujem problému férovej formulácie referendovej otázky.


KAPITOLA PRVÁ: Prečo je aktuálny stav zlý

Fikcia: Prívrženci venezuelského prezidenta Nicolása Madura oslavujú významné oklieštenie právomocí Národného zhromaždenia schválené v nedeľnom referende. Za oklieštenie právomocí iniciované prezidentom Madurom hlasovalo 57% voličov, 43% hlasovalo proti. Referendum takmer nebolo platné, kvórum 50% účasti bolo prekročené o necelé jedno percento. Výsledky referenda spochybňuje predseda parlamentu a opozičný líder Juan Guaidó, ktorý viedol kampaň proti účasti na referende. Poukazuje na neregulérne praktiky Madura počas kampane, ktorý, využijúc svoj vplyv na tajné služby a väčšinu médií, v časti krajiny vyfabrikoval kampaň tváriacu sa ako opozičná a v nej vyzýval odporcov svojej vlády na účasť a hlasovanie proti vlastnému návrhu. Týmto úspešne rozdelil odporcov na dva tábory: nehlasujúcich a hlasujúcich proti.

Ako by asi reagovali diplomacie demokratických krajín na takýto vývoj? Predpokladám, že odmietnutím výsledkov. A úplne oprávnene – nemá totiž s demokraciou nič spoločné, ak má v referende nesúhlasný hlas súhlasný účinok (hlasovanie proti napomohlo dosiahnutiu kvóra). V demokracii má platiť že ZA znamená ZA, PROTI znamená PROTI, a NEÚČASŤ znamená NEZÁUJEM.

Čl.98 ods.1 Ústavy hovorí: „Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.“ ZA teda naozaj znamená ZA, avšak odporca predmetu referenda netuší ako sa má zachovať ak má mať jeho akt nesúhlasný účinok: Hlasovaním PROTI môže dosiahnuť súhlasný účinok (viď referendum o vstupe Slovenska do EÚ alebo príklad z fikcie vyššie), ale aj nesúhlasný (napríkad ak hlasujúcich ZA bude menej ako 25% oprávnených voličov). Neúčasťou môže dosiahnuť súhlasný účinok (viď príklad z fikcie vyššie – keďže účasť bola nad 50% a odporcov zjavne viac ako prívržencov, odporcovia neúčastniaci sa referenda mali prípadnou účasťou šancu prečísliť Madurových voličov, ich neúčasť mala súhlasný účinok keďže oslabila tábor hlasujúcich proti), ale aj nesúhlasný (viď väčšina slovenských referend ktoré nedosiahli kvórum).

Moja prvá výhrada k aktuálnemu stavu je teda zjavná nedemokratickosť, navyše spojená s vysokým rizikom zneužitia. V extrémnom prípade vie 25,01% menšina prehlasovať 74,99% väčšinu, stačí na to trochu šťastia a efektívnej manipulácie (občas stačí iba nedohoda opozície čí referendum bojkotovať alebo hlasovať proti). Som prekvapený, že uvedené vo svojich najlepších časoch nezneužil ani Mečiar ani Fico. Nabudúce takéto šťastie mať nemusíme…

Druhá výhrada spočíva v tom že aktuálny stav nahráva extrémistom. V bežnej praxi väčšina odporcov vsádza na možnosť bojkotu referenda (vzhľadom na vysoké kvórum je to rozumná taktika). Vďaka tomu je referendum zvyčajne neúspešné a zároveň s drvivou prevahou súhlasných hlasov. Že to nahráva extrémom každého druhu sme videli v tzv. Referende za rodinu: Zástancovia si robili PR na tvrdení že 95% voličov hlasovalo za návrhy, odporcovia zasa na tvrdení že 80% voličov vyjadrilo nesúhlas neúčasťou. Obe tvrdenia boli silne manipulatívne, napriek tomu, čiste matematicky, správne. Toto je perspektívne nebezpečné, do budúcna to motivuje extrémistov organizovať referendá ktoré síce zjavne nemajú šancu dosiahnuť kvórum, môžu však vyvolať dojem všeobecného súhlasu vzhľadom na výraznú prevahu súhlasných hlasov. Príklad – akékoľvek referendum zamerané proti Rómom.

Tretia výhrada spočíva v nereprezentatívnosti. Výsledky referenda, či už platného alebo neplatného, by mali byť obrazom nálad v spoločnosti. Ako sa však dá odčítať vôľa ľudu z 30% účasti a 90% súhlasných hlasov? Znamená to že 27% voličov je za a 73% proti? Alebo 27% je za, 3% proti a 70% voličov téma vôbec nezaujíma? Minuli sme milióny na organizáciu referenda, vybičovali vášne, ale poslanci parlamentu ako jediného zákonodarného orgánu nezískali žiadnu relevantnú indíciu na pochopenie čo im chcel vlastne volič povedať. Iste, stranícke centrály si môžu nechať spraviť prieskum verejnej mienky, ale na čo bolo potom to referendum?

Štvrtou výhradou je postupné znechutenie voličov. V ponovembrovej ére z množstva referend bolo jediné platné, a ani to nebolo iniciované z vôle voličov. Nastavené pravidlá fakticky znemožňujú priamu účasť voliča na rozhodovaní o veciach verejných. Sme parlamentnou demokraciou, to však neznamená, že volič má trpieť dezilúziou že proti zvolenému parlamentu aj tak nič nezmôže.

Piatou výhradou je vec diskutovaná skôr v odborných ako laických kruhoch. V praxi sme totiž zatiaľ nemali také platné referendum, po ktorom by nasledovalo konanie parlamentu. Ústava v čl.98 ods.2 hovorí, že „Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon“. Takže v Zbierke zákonov sa uverejní nový akt pod číslom napr. 999/2020 Z. z. s oznámením, že dňa toho a toho boli v referende prijaté také a také návrhy (vzor viď referendum o vstupe do EÚ vyhlásené v 175/2003 Z.z.). A čo ďalej? Je Národná rada povinná schváliť legislatívu súladnú s prijatými návrhmi? Ak áno, v akom časovom horizonte? Ak to neurobí, koná v rozpore s Ústavou? Ak koná v rozpore s Ústavou, tak no a čo? Aké sú konzekvencie? V Ústave sa píše, že referendum rozhoduje (čl. 93 ods. 2) a jeho výsledky môžu byť korigované ústavným zákonom najskôr po troch rokoch (čl. 99 ods. 1). To navodzuje dojem že rozhodnutie v referende môže byť pre parlament nielen právne záväzné, ale dokonca nadradené ústavným zákonom (lebo tie sú meniteľné iným ústavným zákonom aj skôr ako po troch rokoch). Je preto možné, že pri nekonaní parlamentu Ústavný súd rozhodne o neplatnosti právnych predpisov nesúladných s predmetom platného referenda. Ale čo ak si výsledok referenda vyžaduje nejaký nový právny predpis schváliť? Ani Ústavný súd nemá kompetenciu novú legislatívu vytvoriť, ak je Národná rada nečinná. Takže, ako prinútiť poslancov, ktorí vykonávajú mandát „podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi“ (čl.73 ods.2 Ústavy), aby hlasovali za príslušné zákony? Príklad – v referende prejde návrh na zdvojnásobenie platov učiteľov. Čo ak poslanci následný zákon neschvália, alebo ho schvália v podobe dvojpercentného nárastu ročne v najbližších 50 rokoch?


KAPITOLA DRUHÁ: Prečo sú návrhy na zníženie kvóra horšie

Znížením kvóra na účasť sa iba zvýrazní neistota odporcov predmetu referenda ako majú hlasovať. Pri 50% kvóre existuje aká-taká rozumná stratégia pre odporcov v podobe bojkotu referenda: Ak je prívržencov viac ako 50%, prípadná účasť odporcov by výsledok aj tak nezvrátila. Ak je však prívržencov menej ako 50%, stratégia bojkotu viac-menej garantuje že referendum úspešné nebude. Avšak pri kvóre 40, 30 či dokonca 25% odporcovia netušia ako majú hlasovať: časť ktorá predpokladá že prívržencov je menej ako kvórum, bude vyzývať na bojkot, tí druhí na účasť s hlasovaním proti. Vďaka nedohode odporcov na spoločnej stratégii budeme mať referendá síce platné, avšak mnohé z nich schválené menšinou voči (nejednotnej) väčšine. V extrémnom prípade, pri kvóre 25%, menšina 12,51% vie prehlasovať 87,49% väčšinu. Iste, uvedené nie je realistický príklad, avšak napríklad 15% menšina v pohode prehlasuje 30% odporcov, ak sa tretina z nich rozhodne hlasovať proti a dve tretiny pre bojkot. Referendum má byť nástrojom demokratickým, v ktorom vôľa väčšiny má prebiť vôľu menšiny. Nie naopak. Argument, že odporcovia nemajú čo bojkotovať, je absurdný – ak raz je v Ústave kvórum na účasť, tak to implikuje že neúčasť je legitímnym vyjadrením nesúhlasu.

Moja prvá výhrada z predošlej kapitoly (nedemokratickosť) je teda pri zníženom kvóre ešte viac aktuálna. Druhá výhrada (podpora extrému) nie je na tom o nič lepšie – výsledky už síce nebudú 95% ku 5%, avšak šanca že menšina môže prehlasovať väčšinu bude dostatočným lákadlom pre extrém každého druhu na zneužívanie inštitútu referenda (obzvlášť ak sa extrém zvyčajne neštíti použiť v kampani hybridnú taktiku na rozdelenie odporcov na dva tábory). S reprezentatívnosťou to bude o trošku lepšie, ani tak však výsledky nebudú vierohodne odzrkadľovať nálady v spoločnosti (naďalej nebude zrejmé koľko odporcov svoj nesúhlas vyjadrilo bojkotom v snahe nedosiahnuť kvórum). Dezilúzia verejnosti z neplatných referend nahradí dezilúzia z referend kde menšina prehlasovala rozpoltenú väčšinu. A piatu výhradu (právnu záväznosť) zníženie kvóra neovplyvní vôbec; predkladatelia referendových zmien ju zvyknú riešiť tak, aby sa referendom schvaľovalo priamo znenie zákona (zákon by bol prílohou referendovej otázky). To je však problém samo o sebe – čím rozsiahlejší zákon, tým vyššia pravdepodobnosť neúmyselnej, skrytej technickej chyby, ktorá môže byť fatálna. Aj zákony, ktoré prešli štandardným legislatívnym procesom, musia byť kvôli technikalitám častokrát novelizované. Ak v Ústave pripustíme možnosť novely zákona schváleného v referende, referendum stráca význam (lebo poslancom pri novelizácii nič nebráni zasiahnuť aj do „ducha“ zákona), ak nie, reálne hrozí, že závažnou skrytou chybou v schválenom zákone zablokujeme na tri roky štát.


KAPITOLA TRETIA: Navrhované riešenie

Najprv otázka – aký je vlastne účel referenda? Aby si populisti či extrémisti robili cez referendum kampaň? Aby sa volič mohol pochváliť že bolo platné? Alebo aby sa vôľa voliča mohla pretaviť do konkrétneho legislatívneho riešenia? Podľa mňa je posledná odpoveď správna a preto predkladám na verejnú diskusiu nasledovné zmeny Ústavy:

Vysvetlivky:
  • šikmý obyčajný text znamená aktuálne znenie Ústavy (celá Ústava tu)
  • šikmý preškrtnutý text znamená aktuálne znenie ktoré navrhujem vypustiť
  • šikmý zvýraznený text znamená znenie ktoré navrhujem doplniť

Čl. 73 ods. 2:

Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Pri výkone mandátu môžu prihliadať na výsledok referenda.

Čl. 84 ods. 4:

Na prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavného zákona okrem ústavného zákona podľa čl. 98 ods. 3, na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, na prijatie uznesenia o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na podanie obžaloby na prezidenta, na vypovedanie vojny inému štátu a na zrušenie rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j) je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.

Čl. 93 ods. 2:

Referendom sa môže rozhodnúť občania vyjadrujú aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu.

Čl. 98 ods. 1:

Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. Návrh je v referende prijatý, ak za návrh hlasovalo viac účastníkov referenda ako proti návrhu, inak je odmietnutý. Návrh prijatý podľa prvej vety sa považuje za prijatý kvalifikovanou väčšinou, ak za návrh hlasovala nadpolovičná väčšina oprávnených voličov, alebo ak za návrh hlasovalo najmenej o pätinu oprávnených voličov viac ako proti návrhu.

Čl. 98 ods. 2:

Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon. O návrhoch prijatých v referende Národná rada Slovenskej republiky rokuje bez zbytočného odkladu.

Čl. 98 ods. 3:

Ak bol návrh prijatý kvalifikovanou väčšinou, do 60 dní od konania referenda sa Národná rada Slovenskej republiky uznesie na ústavnom zákone upravujúcom vykonanie prijatého návrhu, inak prezident Národnú radu Slovenskej republiky rozpustí.

Čl. 98 ods. 4:

Ústavný zákon prijatý podľa odseku 3 nadobúda účinnosť 30 dní od jeho prijatia, alebo, v prípade podania podnetov podľa odsekov 5 alebo 6, od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Čl. 98 ods. 5:

Ak bol návrh prijatý kvalifikovanou väčšinou a referendum bolo vyhlásené na základe petície občanov, môže petičný výbor podať na Ústavný súd Slovenskej republiky podnet o posúdenie nesúladu prijatého návrhu a ústavného zákona prijatého podľa odseku 3 v lehote 30 dní od prijatia ústavného zákona.

Čl. 98 ods. 6:

Ak bol návrh prijatý kvalifikovanou väčšinou a referendum bolo vyhlásené na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, môže najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podať na Ústavný súd Slovenskej republiky podnet o posúdenie nesúladu prijatého návrhu a ústavného zákona prijatého podľa odseku 3 v lehote 30 dní od prijatia ústavného zákona.

Čl. 98 ods. 7:

Ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku je referendom potvrdený, ak bol návrh o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku prijatý v referende kvalifikovanou väčšinou, ustanovenia odsekov 2 až 6 sa neuplatňujú.

Čl. 99 ods. 1:

Výsledok referenda môže Národná rada Slovenskej republiky zmeniť alebo zrušiť svojím ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti.

a) Ustanovenia čl. 98 ods. 4 až 6 sa vzťahujú aj na zmeny ústavného zákona prijatého podľa čl. 98 ods. 3, pokiaľ boli prijaté do troch rokov od jeho účinnosti.

b) Ústavný zákon prijatý podľa čl. 98 ods. 3 môže byť do troch rokov od jeho účinnosti zrušený iba novým ústavným zákonom prijatým podľa čl. 98 ods. 3, ktorého prijatiu predchádzalo nové referendum.

Čl. 99 ods. 2:

Referendum v tej istej odmietnutej veci možno opakovať najskôr po uplynutí troch rokov od jeho vykonania.

Čl. 102 ods. 1 písm. e)

(…) Prezident rozpustí Národnú radu Slovenskej republiky v prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky neuzniesla na ústavnom zákone upravujúcom vykonanie návrhu prijatého v referende kvalifikovanou väčšinou, alebo ak Ústavný súd rozhodol o nesúlade ústavného zákona prijatého podľa čl. 98 ods. 3 alebo jeho zmien prijatých podľa čl. 99 ods. 1 písm. a) s návrhom prijatým v referende kvalifikovanou väčšinou, alebo ak v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta nebol prezident odvolaný,

Čl. 125c ods. 1:

Ústavný súd rozhoduje o súlade ústavného zákona prijatého podľa čl. 98 ods. 3 alebo jeho zmien prijatých podľa čl. 99 ods. 1 písm. a) s návrhom prijatým v referende kvalifikovanou väčšinou.

Čl. 125c ods. 2:

Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže v lehote 30 dní od prijatia ústavného zákona podať ústavnému súdu petičný výbor, ak referendum bolo vyhlásené na základe petície občanov, alebo najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ak referendum bolo vyhlásené na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

Čl. 125c ods. 3:

Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2 do 60 dní odo dňa jeho doručenia; ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že ústavný zákon prijatý podľa čl. 98 ods. 3 alebo jeho zmeny prijaté podľa čl. 99 ods. 1 písm. a) nie sú v súlade s návrhom prijatým v referende kvalifikovanou väčšinou, prezident Národnú radu Slovenskej republiky rozpustí.


K O M E N T Á R  k navrhovaným zmenám:
  • Zmeny platnosť alebo neplatnosť referenda vôbec neriešia. Každé referendum je automaticky platné, návrh je v referende buďto odmietnutý, prijatý alebo prijatý kvalifikovanou väčšinou. Neexistencia kvóra na účasť zrovnoprávňuje odporcov predmetu referenda s jeho zástancami – pre oba tábory je jednoznačne zrejmé ako majú svoju vôľu prejaviť: zástancovia hlasovaním za návrh a odporcovia hlasovaním proti návrhu. Výsledky hlasovania preto hodnoverne odzrkadľujú názor verejnosti.
  • Parlament bez zbytočného odkladu rokuje o každom návrhu prijatom v referende. Poslanci nie sú výsledkom referenda viazaní, Ústava ich však navádza, že popri svojom svedomí a presvedčení môžu prihliadať na hlasovanie účastníkov referenda. Je preto predpoklad, že aj pri nižšej účasti, ak výsledok hlasovania bude dostatočne jednoznačný, parlament schválené návrhy zohľadní v legislatíve vďaka hlasom poslancov podporujúcich agendu priamej demokracie (ak je vec v referende prijatá menej ako kvalifikovanou väčšinou, Ústava nerieši, či prípadná legislatíva má mať silu bežného, alebo ústavného zákona).
  • Prijatie návrhu kvalifikovanou väčšinou fakticky zaväzuje parlament prijať ústavný zákon súladný s predmetom referenda. Aj v tomto prípade poslanci rozhodujú podľa svojho svedomia a presvedčenia, avšak neprijatie ústavného zákona je vo svojich dôsledkoch identické s hlasovaním za skrátenie volebného obdobia: pri neschválení alebo nesúlade schválenej legislatívy s prijatým návrhom prezident parlament rozpustí. Ak ani nový parlament príslušnú legislatívu neschváli, zástancovia referenda môžu zorganizovať opakované referendum (trojročný zákaz sa vzťahuje iba na veci v referende odmietnuté).
  • Schválenie (referendového) ústavného zákona má výnimku z potreby súhlasu trojpätinovej väčšiny poslancov. Aby nedošlo k zneužitiu tejto výnimky, v Ústave je poistka: organizátori referenda (a nikto iný!) majú možnosť v 30 dňovej lehote obrátiť sa na Ústavný súd, účinnosť ústavného zákona začína až po uplynutí tejto lehoty alebo po rozhodnutí Ústavného súdu. Predmetný ústavný zákon môže byť novelizovaný, tu je už však ústavná väčšina povinná a v prípade novely v trojročnej ochrannej lehote smie ísť iba o zmeny súladné s výsledkom referenda (schválenie nesúladných zmien má opäť za následok rozpustenie parlamentu).
  • Zrušiť výsledok referenda v trojročnej ochrannej lehote je možné iba novým referendom, ak šlo o návrh prijatý kvalifikovanou väčšinou, zrušenie je účinné iba prijatím kvalifikovanou väčšinou (rušenie referenda novým referendom návrh Ústavy explicitne nerieši, vyplýva to však z čl. 99 ods. 1 písm. b)). Možnosť opakovať úspešné referendum sa môže javiť ako sporná, žijeme však v dobe hoaxov, dezinformácií, manipulatívnych kampaní a zásahov cudzích štátov do volebných procesov, považujem preto za rozumné, aby voliči mali možnosť svoje rozhodnutie skorigovať aj skôr ako o tri roky. Samozrejme iba za podmienky, že názor zmení naozaj významne veľká časť voličov.
  • Najväčšie kontroverzie zrejme vzbudí definícia kvalifikovanej väčšiny v čl. 98 ods. 1. Podľa tohto návrhu je možné dosiahnuť ju dvojakým spôsobom – buďto absolútnou väčšinou oprávnených voličov (toto kritérium sa javí ako logické ale aj veľmi prísne, upozorňujem, že nebolo splnené ani pri referende o vstupe Slovenska do EÚ), alebo signifikantnou prevahou zástancov nad odporcami (súhlasných hlasov musí byť o približne 889 tisíc viac ako nesúhlasných). Druhý spôsob teda umožňuje referendom zaviazať parlament aj menšou ako absolútnou väčšinou hlasov, prejavená vôľa voličov však musí byť s klesajúcou účasťou oveľa viac jednoznačná – príklady najmenších pomerov hlasov za a proti sú: účasť 80% aspoň 5:3, účasť 60% najmenej 2:1, účasť 50% 7:3, pre účasť 40% aspoň 3:1, pre 30% 5:1 a pre 25% najmenej 9:1. Niektorým sa aj toto môže javiť ako príliš prísne, podotýkam však, že nedosiahnutie takejto prevahy súhlasných hlasov neznamená neplatnosť referenda. Referendum je platné tak ako tak, Národná rada musí ohľadne prijatej veci zasadať, poslanci výsledok môžu zohľadniť pri svojom hlasovaní. Ak majú byť poslanci občanmi donútení ku konkrétnemu rozhodnutiu pod hrozbou rozpustenia parlamentu, je férové od voličov požadovať buďto absolútnu väčšinu, alebo, ak nie je dosiahnutá, aspoň dostatočnú názorovú zhodu na prejednávanú vec.
  • Špecifickým prípadom je referendum o potvrdení ústavného zákona o vstupe do / vystúpení zo štátneho zväzku s inými štátmi. Aj tu je potrebná kvalifikovaná väčšina, keďže sa však referendom potvrdzuje predom schválený ústavný zákon, konanie parlamentu po úspešnom referende už nie je potrebné.
  • ZÁVER: Navrhované zmeny priamu demokraciu de jure oslabujú, ale de facto posilňujú: Pôvodné ustanovenia o referende ktorým sa rozhoduje, ktorého výsledok sa vyhlasuje ako zákon a ktorý je zrušiteľný ústavným zákonom po troch rokoch, sú nahradené mäkšou formuláciou o referende ktorým sa občania vyjadrujú, pričom rozhodnutia o aplikácii výsledku referenda sú výhradne v zvrchovanej kompetencii parlamentu (čo je v súlade s čl. 72 Ústavy „Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky.“). Na druhej strane, zrušenie kvóra na účasť zrovnoprávňuje postavenie zástancov aj odporcov, čím sa z referenda stáva reprezentatívny, transparentný a dôveryhodný megaprieskum verejnej mienky, riziko prehlasovania väčšiny menšinou je nulové a motivácia extrému rôzneho druhu zneužívať referendá nižšia. Povinnosť parlamentu každú jednu schválenú vec neodkladne prejednať zvyšuje šancu na legislatívne zohľadnenie vôle voliča aj v prípade nižšej účasti a menej zrejmého víťazstva zástancov nad odporcami. Ak je referendum prijaté kvalifikovanou väčšinou (čo pri navrhovaných parametroch bude pravdepodobne iba zriedka, ale predsalen oveľa častejšie ako doteraz), navrhované zmeny Ústavy vypĺňajú doterajšie právne vákuum a explicitne hovoria kto má ďalej ako konať, v akých lehotách a aké sú dôsledky prípadného nekonania.

KAPITOLA ŠTVRTÁ: Problém manipulatívnej otázky

Ak má byť z referenda skutočne demokratický nástroj, potom je dôležité, aby otázky v referende boli formulované objektívne. O otázkach však zvyčajne rozhodujú organizátori referenda, je preto pochopiteľné, ak konkrétnu formuláciu volia viac či menej manipulatívne v snahe získať viac hlasov za svoje návrhy. Zástancovia referenda sú preto voči odporcom zvýhodnení už len kvôli tendenčnému zneniu otázky.

Názorne uvediem jeden apolitický príklad:

O t á z k a

„Striedanie letného a zimného času spôsobuje dvakrát ročne chaos v doprave a mnohým ľuďom aj zdravotné problémy. Ste za jeho zrušenie?“

a l e b o

„Ste za zrušenie striedania letného a zimného času, v dôsledku čoho sa buďto v letnom období všetky slnečné večery o hodinu skrátia, alebo sa v zimnom období všetky tmavé rána o hodinu predĺžia?“

Obe otázky sú v merite veci identické, napriek tomu výsledky hlasovania budú odlišné. Možno dokonca výrazne.

Podľa čl. 95 ods. 2 aktuálneho znenia Ústavy má prezident právo pred vyhlásením referenda podať na Ústavný súd návrh na rozhodnutie, či predmet referenda je v súlade s Ústavou. Je na zváženie, či by toto podanie na Ústavný súd nemalo byť automatické a či by Ústavný súd nemal predmet referenda skúmať aj v kontexte férovej formulácie otázky.


Výber z predošlých blogov autora:

Ako voliť sudcov Ústavného súdu?

Zoznam ostatných blogov tu.

 

Teraz najčítanejšie