Denník N

O hymne

Keď sme sa v škole učili hymnu, spievali sme ju takto: „Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú. Zastavme sa bratia, veď sa ony stratia, Slováci ožijú.“

Potom ktosi vymyslel (a všetci s ním súhlasili), že správne má byť „Zastavme ich bratia“ a odvtedy všetci spievajú „Zastavme ich bratia“ a kto to spieva inak, je označovaný za vlastizradcu.

Lenže mne sa stále zdá, že „Zastavme ich bratia“ nemá logiku. Skúste si to predstaviť: 13 študákov ide pešo z Prešporka do Levoče a pod Tatrami ich chytí búrka. Normálne je, keby niekto z nich povedal: „Zastavme sa bratia, schovajme sa dakde a počkajme až búrka prejde„.

Tiež mi nie je jasné, koho alebo čo by tí bratia mali zastaviť. Žeby hromy, ktoré divo bijú? Jednak sa to nedá a potom by to nikomu nepomohlo. Najmä keď sa v nasledujúcej slohe spieva: „To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo. Ale blesky hromu vzbudzujú ho k tomu, aby sa prebralo.“ To mali zastaviť hromy, aby Slovensko ďalej tvrdo spalo?

Myslíte si, že čo to píšem za somarinu. Vŕtalo mi to v hlave už celé desaťročia, ale pretože som vedel, že by to všetci okolo mňa považovali za somarinu, nechal som si to pre seba. Ale možno je to niečo viac ako somarina. Je to príklad logického rozporu, na ktorý sme si všetci zvykli a ktorý už nikomu nepripadá čudný. Podobných logických rozporov, s ktorými sme sa zmierili, je okolo nás viac a mám podozrenie, že sa podieľajú na tom, že náš svet nefunguje tak, ako by mohol a mal.

A napokon si to ešte raz skúste predstaviť: 13 študákov ide pešo z Prešporka do Levoče za svojím obľúbeným profesorom, lebo si stál za svojim názorom. Ten Štúr musel byť úžasný človek a rovnako úžasní boli aj jeho študenti, aj keď sa cestou na chvíľu zastavili kvôli búrke.

Teraz najčítanejšie

Peter Kupčík

Snažím sa na známe veci a fakty pozerať trochu inak. Nemusíte veriť tomu, čo píšem. Stačí keď o tom budete rozmýšľať.