Denník N

Škody z prírodných katastrof a pohľad zo Slovenska

Hurikán Dorian (Zdroj: NASA)
Hurikán Dorian (Zdroj: NASA)

Minulý rok bol z hľadiska škôd z prírodných katastrof priemerným rokom, i keď viaceré regióny sveta zaznamenali pomerne významné udalosti – mnohým z nich sa u nás venovali médiá, väčšinou však len okrajovo. Najviac celosvetovej pozornosti sa zrejme ušlo požiarom v Austrálii na prelome rokov, ktoré spálili územie takmer 4-krát väčšie než Slovensko. Mnohí si neodpustili konštatovanie, že Austrálii sa karmicky vracia to, že dlhé roky patrí k najväčším ignorantom v obmedzovaní emisií skleníkových plynov, čo je jednak spôsobené skladbou jej hospodárstva a súčasne neochotou veľkej časti politickej scény tento problém vôbec pripustiť – podobne ako je to v USA. Obrovské požiare však horeli aj v iných oblastiach, vrátane ruského Ďalekého východu, Brazílie, Inodnézie a ďalších.

Požiare však zďaleka neboli najdrahším typom katastrofy. Najviac škôd spôsobili už tradične povodne, tropické cyklóny a konventívne búrky. Napríklad hurikán Dorian prakticky zrovnal so zemou časť Bahamských ostrovov, tajfúny Hagibis a Faxai zasiahli okrem iného oblasť Tokia a stali sa dvomi najdrahšími katastrofami roka pre poisťovne (prvýkrát v histórii sa top 2 udalosti stali v Japonsku). Monzúnové dažde v Indii a Číne spôsobili spolu škody za zhruba 25 miliárd dolárov. Jednou z najväčších humanitárnych katastrof bol zase cyklón Idai, ktorý v marci zasiahol chudobný Mozambik.

Napísal som, že 2019 bol priemerným rokom, no platí to len v porovnaní s poslednou dekádou či od roku 2000. Výrazný pokles oproti rekordnému roku 2017 môže pre globálny poistný sektor pôsobiť upokojujúco, faktom však zostáva, že dlhodobý trend je vzostupný. Ten však môže ľahko zviesť k nesprávnej interpretácii vo svetle všadeprítomnej diskusie o klimatických zmenách. Čo teda spôsobuje dlhodobý rast škôd?

Populačný a ekonomický rast

Populácia Ázie od roku 2000 narástla takmer o štvrtinu, Európskej únie len o zhruba 5 % a Slovenska o 1 %. Niektoré krajiny stagnovali, vrátane Nemecka, ktorého populácia dokonca začala klesať, až kým masívne prirodzené úbytky neprekonala zvýšená miera imigrácie od roku 2014. Podobne je na tom Slovensko, ktoré sa odrazilo od dna na počiatku storočia, kedy povážlivo nízke čísla fertility prvýkrát od sedemdesiatych rokov začali opäť stúpať.

Typickým príkladom, na ktorom sa dá ukázať vplyv extrémneho rastu populácie, sú ázijské veľkomestá. Takáto populačná explózia spôsobuje ďalšie sprievodné problémy, ktoré spoločne prispievajú k neschopnosti týchto miest reagovať vôbec na extrémy počasia, ktoré poznáme dnes, nieto ešte na extrémy budúcnosti. Častým problémom v megamestách je veľké pokrytie nepriepustnými zastavanými plochami, ktoré nedokážu absorbovať veľké úhrny zrážok, neefektívna či niekedy až neexistujúca kanalizácia, nepremyslený manažment vodných zdrojov, znečistenie a dokonca celkový pokles mesta v súvislosti s vyčerpávaním vody z podložia.

Koncentrovanie ľudí a bohatstva a z toho plynúca zraniteľnosť sa nevyhýba ani rozvinutým krajinám. Príkladom môže byť masívna vnútorná migrácia v Spojených štátoch, kde sa za posledné dekády výrazne zvýšila hustota populácie a majetku v pobrežných oblastiach, pričom azda najmarkantnejším príkladom je Florida, často zasahovaná hurikánmi. Zjednodušene povedané, koncentrovaním majetku a ľudí v zraniteľných regiónoch sa vystavujeme riziku, že katastrofy spôsobia väčšie škody. Tiež sa dá povedať, že rovnaká katastrofa, ktorá spôsobila pred 50 rokmi veľké škody, môže dnes spôsobiť ešte väčšie.

Dôležitosť toho, akú oblasť prírodný úkaz zasiahne, je absolútne kľúčová pri udalostiach menších rozmerov, akými sú napr. krupobitia. V júni veľké krúpy zasiahli okraj Mníchova a spôsobili škody v stovkách miliónov eur. Keby búrka zasiahla centrum mesta o pár kilometrov východnejšie, dopady by boli nepochybne oveľa väčšie. V minulom roku zažili významné krupobitie aj Košice, dokonca dve za sebou (podľa SHMÚ dosiaľ najväčšie zaznamenané krúpy na Slovensku) a poisťovne rátali tisícky škôd.

Slovenská populácia stagnuje a ekonomický rast už netrhá rekordy, problémom však v tomto smere môže byť zbytočné vystavovanie sa riziku v podobe neuváženej výstavby v nivách riek a celkového prístupu ku krajine.

Klimatická zmena

Klimatická zmena nie je udalosť, ani niečo, čo sa stane presne za 10 rokov, ak teraz niečo neurobíme – je to dlhodobá záležitosť, má určitú zotrvačnosť a jej dopady sú viditeľné už dnes. Nespôsobuje jednotlivé katastrofy, ako sa občas dočítame v médiách, ponáhľajúcich sa vyniesť súd a pripísať zodpovednosť jednoznačnému vinníkovi. Klimatická zmena však môže ovplyvňovať ich frekvenciu, intenzitu, a predovšetkým podmienky, ktoré k nim vedú.

Nedá sa paušálne povedať, že klimatická zmena všetko zhoršuje, aj keď v mnohých prípadoch to tak je – závisí to od regiónu a typu ohrozenia. Navyše je v mnohých prípadoch neistota príliš veľká na vyslovovanie záverov – napríklad, pre európske poisťovne sú historicky najdrahšie zimné víchrice (príkladom je orkán Sabine tento týždeň), no predpokladané trendy ich dopadov sú veľmi nejednoznačné. Naopak, väčšia zhoda panuje pri trendoch povodní, ich geografickej distribúcii a frekvencii. Čo však napríklad klimatická zmena ovplyvňuje do veľkej miery s vysokou dávkou istoty, sú podmienky vedúce k požiarom a suchám – a to sa týka aj Európy, vrátane Slovenska.

Odolnosť

Všeobecne klimatické zmeny dopadnú najtvrdšie na regióny ďaleko od nás. Zároveň sú však tieto regióny najmenej pripravené týmto zmenám čeliť. Odolnosť voči katastrofám je najvyššia práve v rozvinutých krajinách. Tu do hry vstupujú faktory ako zlepšujúce sa protipovodňové opatrenia, citlivý prístup ku krajine, varovné systémy, pripravenosť záchranných zložiek, ale aj schopnosť hospodárstva na šoky reagovať.

Všetky vyššie spomenuté faktory, vrátane ekonomických a klimatických (a mnohé ďalšie) prispievajú k regionálnym rozdielom v trendoch škôd z prírodných katastrof. Zaujímavé je napríklad porovnánie Európy a Ázie:

Prírodné katastrofy a my

V minulosti sa katastrofám prisudzovala až transcendentná prirodzenosť, často sa veľké pohromy vnímali ako boží trest za naše hriechy. Dialo sa tak predovšetkým v dobách, keď veda ešte nedokázala tieto javy presne vysvetliť a preto malo hlavné slovo náboženstvo. Dnes je zase veľmi rozšíreným interpretačným motívom vplyv klimatických zmien, ktorý je určite prítomný, no nevysvetľuje všetky aspekty – a preto by sme mali byť pri jeho hodnotení opatrní. Neistota vedcov pri pripisovaní vplyvu klimatických zmien na fungovanie prírodných katastrof však nemôže byť dôvodom na odmietnutie tejto interpretácie en bloc, a nemôže sa stať nástrojom politikov, ktorí klimatickú zmenu popierajú. Neistota je prirodzenou súčasťou vývoja vedeckého konsenzu v tejto oblasti.

Rozdielny pohľad na katastrofy zasiahol aj Slovensko, a to napríklad vo svetle diskusie o slovenských lesoch. Jedným z najvýznamnejších faktorov ovplyvňujúcich povodne na Slovensku totiž je to, akým spôsobom pristupujeme ku krajine. Napríklad interpretácia nedávnych povodní v Bielovodskej doline ako dôsledku bezzásahového režimu bola skôr ideologická, ignorujúc jednak fakt, že v doline jednoducho spadlo obrovské množstvo zrážok, a tiež aktuálne vedecké poznatky o retenčnej schopnosti takýchto území. Na druhej strane Podtatranskej kotliny sú kobercové nálety na lesy vo východných Nízkych Tatrách, ale aj iných pohoriach len časovanou bombou, ktorá skôr či neskôr prispeje k ekonomickým škodám.

Slovensko nepatrí medzi krajiny, ktoré klimatická zmena zasiahne najviac, no i tak je potrebné sa na ňu pripraviť. To, ako sa na zmeny prispôsobíme, sa odzrkadlí v našej odolnosti na prípadné extrémy. Ku krajine by sme mali pristupovať ako k ekosystému, pre ktorý sú katastrofy meteorologického či biologického pôvodu prirodzenou súčasťou, a pokiaľ je tento systém funkčný, je schopný týmto vonkajším vplyvom odolávať. Nie je možné ľpieť na 300-ročných overených postupoch starostlivosti o krajinu a čakať, že budú fungovať v rapídne sa meniacom svete. Ako už bolo spomenuté, vedecké poznatky sa vyvíjajú a treba na ne reagovať.

Pozn: dáta v grafoch sa dajú nájsť v reporte vydaného firmou Aon, ktorého som spoluautorom. Viac na tomto odkaze

Teraz najčítanejšie

Michal Lörinc

Vzdelaním geograf, žijem a pracujem v Prahe. Profesne sa ako analytik venujem vplyvom prírodných katastrof. Srdcom doma.