Denník N

Minister Gál: Baránik je ako Harabin

Minister Gábor Gál uviedol na Facebooku jeho ministerstva nasledujúce zaujímavé tvrdenia. S tým druhým z nich súhlasím:
Pre mňa sa na základe týchto smiešnych vyjadrení rovná Alojz Baránik (SaS) Štefanovi Harabinovi. Takto justíciu neočistíme.

(Ešte stále) minister spravodlivosti G. Gál sa v súvislosti s mojou výzvou, aby nevymenovával nových predsedov súdov, ak ich funkčné obdobie začne k 1. aprílu, teda za fungovania už nového ministra (ministerky) a aby členovia jeho komisie neboli stále tie isté osoby, o ktorých má nejeden z nás najrôznejšie zabíjačkové a iné podobné pochybnosti, nechal počuť na Facebooku ministerstva.
Napísal (nechal napísať) nasledujúce.
  • Svojimi vyhláseniami, vraj nebezpečnými, vážne ohrozujem nezávislosť súdnictva. Toto tvrdenie je pre mňa dosť zásadný šok, lebo som bol doteraz v tom, že vôbec nezáleží na tom, čo poviem, lebo aj pán minister aj sudcovia si robia čo chcú a moje vyjadrenia, som si myslel, sú im úplne jedno. Asi sa niečo (z)mení.
  • Vyzývam vraj ministra Gála neodborne, a to až do tej miery, že minister Gál, aj so sudcami v Brezne a Topoľčanoch zostali “v nemom úžase”. Toto je veľmi pozoruhodný výrok vo viacerých rovinách – o aspoň jednej z nich, tej odbornosti, si povieme niečo nižšie.
  • Súdnictvo je vraj “samostatná moc v štáte”, čo oceňujem ako kus (zrejme nechcenej) úprimnosti. Lebo v slušných krajinách je súdnictvo štátna moc, ale u nás je to moc, ktorá so štátom má spoločné často len to, že je v ňom umiestnená. Robí si ale čo chce, čoho len epizodickým dôkazom je Kočnerova Threema. Pritom, samozrejme, je jasné, že ostatní kočneri našich súdov doteraz nemali takú smolu ako Kočner, a tak rukolapné dôkazy o ich angažmán a reálnej moci nad súdmi zatiaľ nemáme. Kto vie, môže sa to ale zmeniť.
  • Tiež, že vraj niekto chce súdnictvo podriadiť vláde či ministrovi. Tu treba povedať, že by bolo vhodné takého záškodníka nájsť a riadne s ním zatočiť. Okrem bývalej de-facto ministerky spravodlivosti Jankovskej, po ktorej sa podozrivo zľahla zem, treba také pátranie rozšíriť aj na iných de-facto členov exekutívy Slovenskej republiky, okrem tých, ktorí už sú vo väzbe a čoskoro budú odsúdení. Ide o napr. tých, ktorí sú menovaní v Kočnerovej Threeme a zúčastňujú sa pitiek s pochybnými indivíduami, čím si za účelom svojich vlastných výhod podriaďujú súdy tak, ako o tom pán minister Gál hovorí na ministerskom Facebooku.
  • Tiež je vraj “jedno, kto je ministrom a aká je vláda, za predsedu súdu je potrebné vybrať toho, kto spĺňa požiadavky, má manažérske schopnosti, dostatočnú prax a svojím osobným postojom je zárukou toho, že konkrétny súd bude dobre fungovať”, s čím sa dá súhlasiť len v tom zmysle, že by to malo tak byť. Akurát, že realita je diametrálne odlišná a o definícii pojmu “dobre fungovať” zrejme má každý minister a rôzni sudcovia rôzne predstavy, pričom ale sme za vlád strany Smer-SD (do ktorej, nezabúdajme, patrí aj minister Gál) videli všelijaké menovania za predsedov súdov, najmä v Bratislave a v Košiciach, čo ale bolo bez najmenších náznakov „nemého úžasu“ pána ministra alebo sudcov.
  • Vraj “Predpokladom na post predsedu súdu nesmie byť to, či je s niekým kamarát alebo aká je jeho politická príslušnosť”, čím sa už dostávame do spomínanej oblasti odbornosti, a tak pripomínam pánovi ministrovi, že sudca nesmie byť členom politickej strany a, po novom, ani na kandidátke žiadnej politickej strany (Lex Harabin, ehmm). Zároveň vyzývam pána ministra, aby ak vie, ktorý predseda súdu alebo kandidát na taký post je kamarát s niekým, kto má na jeho menovanie vplyv, nech uvedie, o koho sa jedná a kto je jeho taký kamarát. Ja určite nie.
  • Ďalej vraj “Výsledky súdu, ale aj fungovanie súdnictva jednoznačne závisí od toho, kto stojí na čele príslušného súdu.” Nedá sa nesúhlasiť. Len je tu tá drobnosť, že výsledky našich súdov sú také, že sme (prakticky) najhorší v EÚ, pričom v Českej republike, ktorá je najvhodnejšia na prirovnanie, sa súdy umiestnili v tretine najlepších v Európe. Kto vie, s čím to súvisí. Že by napr. s tým, že Česi nemajú súdy ako “samostatnú moc v štáte”? Že nemajú sudcov povyšovaných až na Najvyšší súd za falošné rozsudky? Počínajúc sudkyňami verne slúžiacimi Harabinovi a súdiacimi podľa jeho bláznivých požiadaviek až po osobného sudcu Penty?
  • Vraj, ak by pán minister nekonal tak, že bude menovať aj na obdobie, ktoré začína po skončení funkčného obdobia jeho vlády “mohlo by to byť škodlivé nielen pre súd, ale aj spravodlivosť ako takú, lebo nové vyberové konanie by potom vygenerovali kandidátov až cca v júni 2020, čo je vrcholne nezodpovedné a bolo by znamením toho, že poslanec Baránik alebo jemu podobní by dosadzovali na posty “svojich ľudí”, čo vraj pán minister nikdy nedovolí, pretože žiadny predseda súdu nemôže byť hračkou v rukách politikov.”. No, bolo by to pekné, len problém je v tom, že už sa stalo a pán minister to teda zjavne myslí tak, že sa nesmie jednať o politikov iných ako členov vlády Smeru alebo politikov, ktorí sú tí, čo sedia už teraz v base alebo tých, čo sa musia obávať, že sa tam čoskoro dostanú. To by, samozrejme, bolo niečo, čo by pre pána ministra bolo neprijateľné. To, čo sa dialo na bratislavských a košických a niektorých iných súdoch aj za pôsobenia vlád Smeru, jednej z ktorých je aj on členom, to pán minister nespomína, kto vie prečo.
  • A pokiaľ ide o tvrdenia o mojej odbornosti: Rád sa nechám poučiť. Pripomínam ale, že predseda súdu je súčasťou exekutívy, nie výkonu súdnej moci, ako to tvrdí pán minister. Preto o tom, kto bude obsadený na takú funkciu, rozhoduje minister. Výberové konanie síce je stanovené zákonom, ale väčšinu členov výberovej komisie stanovuje minister. Treba sa pýtať, akých členov stanovil minister Gál a prečo? Zákon stanovuje pre členstvo v takej komisii nasledujúce kritériá: Za kandidáta na člena výberovej komisie možno zvoliť alebo vymenovať len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady na nestranný výkon funkcie člena výberovej komisie, ktorá je spôsobilá posúdiť uchádzača ………….. a ktorá pôsobí najmä v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo vykonáva právnické povolanie; to platí aj pre voľbu člena výberovej komisie voleného sudcovskou radou. To nám pán minister chce nahovoriť, že ním ustanovení členovia (ktorí sa stále opakujú, sú to dookola tie isté spoľahlivé mená) tieto kritériá spĺňajú? A tiež: Kto platí týchto členov výberových komisií? Ak nikto, prečo to robia? Čo z toho majú?
  • Ešte na záver ako pripomienku toho, že predsedovia súdov patria nie pod súdnu moc, ale pod exekutívu, pripomínam, že minister spravodlivosti predsedov súdov aj odvoláva. V tejto oblasti bol však minister Gál veľmi bojazlivý, kto vie prečo. Môj tip je, že je to preto, že je členom vlády Smeru, o ktorej vieme, čo je to za organizáciu a že také súdy, ako máme na Slovensku potrebuje. Jednak na biznis a jednak na svoju ochranu, keby polícia aj prokuratúra zlyhala. Viď Kočner, jeden z mnohých.
Minister Gál je mimo, ak hovorí, že moje tvrdenia (a nie som pritom sám) o tom, že menovanie predsedov súdov, ktoré plánuje urobiť s účinnosťou od 1. apríla, teda po skončení funkčného obdobia jeho vlády, je neprípustné. Čo je prípustné, je takýto jeho zámer kritizovať.
Sudcovia, na ktorých sa minister Gál pritom odvoláva, prekračujú hrubo svoje oprávnenia, pretože zasahujú do oblasti fungovania vlády. Vlády, ktorá podľa ústavy je kontrolovaná Národnou radou, ktorej som (ešte stále) poslancom.
Ak sa teda poslanec Národnej rady o fungovaní ministerstva nejako vyjadrí, nie je to nič, o čom by sa verejne mal vyjadrovať sudca. A minister by to určite nemal podporovať.

Teraz najčítanejšie