Vladimír Šnídl – Pravda a lož na Facebooku
Prečo tisíce Slovákov zdieľajú články obskúrnych webov, ktoré si pred pár rokmi všímal len málokto? Ako vyzerajú manipulácie na sociálnych sieťach? A je pravda, že slovenské médiá klamú a píšu to, čo im diktujú vlastníci?
Autorom knihy je Vladimír Šnídl, novinár z Denníka N. Prvý krát som ho zaregistroval na YouTube vo videách na kanáli Krotíme hoaxy. Vo videách rozoberal hoaxy o Rómoch, homosexuáloch a migrantoch. Rovnako ako vo videách, aj v knihe sa venuje téme hoaxov. Prečo a ako vznikajú? Ako sa šíria? Kto je za to zodpovedný? Hlavnou témou knihy nie sú iba hoaxy, venuje sa celkovo dezinformáciám, ktoré sa šíria medzi slovenskými a českými užívateľmi sociálnych sietí.
V úvode opisuje ako Facebook zmenil informačný svet. Facebook, kde sa denne prihlási niekoľkonásobne viac ľudí ako si večer pozrie správy v televízii, sa stal tým, čím boli dlhé roky pre ľudí správy v televízii. Pre veľkú časť ľudí je Facebook primárny zdroj informácií. Problémom je, že Facebook priviedol na scénu okrajové média. Tieto kedysi okrajové médiá fungujú úplne inak ako tradičné média. Veľmi často produkujú nepravdivé alebo falošné správy, čerpajú z pochybných zdrojov alebo zdroje vôbec neuvádzajú. Autori ich článkov sú často neznámi. Autor ich nazýva ako dezinformačné médiá.
Keďže cieľom Facebooku je, aby sme na ňom trávili čo najviac času, ponúka nám obsah, ktorý sme si v minulosti pozerali a ktorý by sa nám podľa Facebooku mohol páčiť. Ak teda niekto na Facebooku zdieľa fake news z pochybného zdroja, Facebook mu bude v budúcnosti zobrazovať ďalšie podobné fake news z rovnako pochybných zdrojov. Kvôli tomuto sa može stať, že ak niekto často sleduje dezinformačné médiá a zdiela ich príspevky, jeho Facebookový newsfeed bude fake news, hoaxami a dezinformáciacmi. Veľká časť fake news a dezinformácií sa venuje stále rovnakým témam: migranti. Rómovia a LGBTI. Autor to nazýva ako stratégia upriamovania pozornosti na žiadané témy. Nedá sa potom čudovať, že ľudia na Facebooku žijú inými témami ako tradičné média. Cieľom knihy nie je problémy ohľadom migrácie alebo Rómov zľahčovať, ale upozorniť, že robiť si názor na tieto dôležité témy na základe nepravdivých informácií je nesprávne a môže to byť nebezpečné.
V ďalšej časti sa autor venuje konkrétnym dezinformáciám. Na množstve príkladov ukazuje ako vyzerajú vymyslené články, upravené spravy, kde je časť informácie zatajená alebo je domyslené. Spomína aj správy, ktoré kombinujú nesúvisiace informácie a správy, ktoré sa odvolávajú na pochybné autority alebo zdroje. Na záver sa rieši manipulácie s fotografiami a videami. Časť knihy sa venuje konšpiračným teóriám. Autor vysvetľuje čo je konšpirácia a čo konšpiračná teória. Spomína najznámejšie príklady konšpiračných teórií: protokoly sionských mudrcov, konšpiračné teórie ohľadom 11. septembera a aj konšpiračné teórie o migrácii. Venuje aj zdravotnícke nezmyslom, ktoré sa šíria pomocou sociálnych médií. Ako príklad uvádza dezinformácie ohľadom očkovania a zázračných liekov na rakovinu.
Na záver knihy uvádza tipy na boj s dezinformáciami. Najdôležitejšie je všímať si zdroje. Odporúča si informácie a ich zdroje overovať, napríklad aj s použitím Google, prípadne na webe konspiratori.sk.
Kniha mi pomohla pochopiť, ako sa šíria dezinformácie na Facebooku, prečo niektorý ľudia pokladajú migráciu alebo Rómov za tak dôležitý problém a ako môžem diskutovať s ľudmi, ktorí sami veria klamstvám, ktoré videli na internete alebo ich sami aktívne šíria. Knihu by som odporučil každému, kto už v minulosti naletel konšpiračnej teórii alebo nepravdivému článku na internete, rovnako aj každému, kto sa snaží zorientovať sa v množstve protichodných informácií na internete.
