Denník N

Predpoveď pre druhé desaťročie 21.storočia – l.časť

V prvej časti mojich prognóz sa zamierame na filmový a televízny priemysel. Ako sa zmení tvoba filmov a seriálov v najbližších rokoch.

Nostradamus bol tak trocha hajzlík. Písal predpovede vo vágnych metaforách pod zámienkou, že jeho predpovede sa rozlúštia, až keď sa to stane. Vsadil na istotu. Ja som si povedal: risknem to. V tejto trojdielnej sérií blogov som spísal moje konkrétne predpovede čo sa stane v nasledujúcich desiatich rokoch. Presný rok si netrúfam tipnúť, lebo jednoducho je štatisticky 5% šanca, že sa trafím. Naschvál ich publikujem aby som sa o 10 rokov na ne mohol opäť pozrieť. Spomenúť si, ako som vtedy videl danú situáciu a čo sa odvtedy zmenilo a predovšetkým ako som bol presný s tajomnou nevyspytateľnou budúcnosťou.

Zdroje o ktoré sa opierajú moje tvrdenia a predpovede nechám dole pod článkom, pretože nie sú zrovna najlepšie avšak celkom dôveryhodne vykresľujú daný problém.

Začnime najprv niečím do čoho sa ako tak rozumiem, keď boli tie oskary. Súčasná situácia filmov sa môže zdať dosť tragická až na to, že nie je. Filmový priemysel (slovo priemysel by som rád zdôraznil) sa neustále mení a určite to bude pokračovať aj toto desaťročie.

Štúdia a spoločnosti vizuálnych efektov budú krachovať a pôjdu so štrajku

Spielberg pred siedmimi rokmi údajne predpovedal implóziu Hollywoodu a potom to následne poprel, lenže tieto vyvrátené predpovede sa začínajú aj tak napĺňať.

Súčasné filmy sa moc spoliehajú na počítačové efekty. Moderný blockbuster nemá šancu zaobísť sa bez nich. Efekty do filmov robia väčšinou nezávislé malé firmy/štúdiá. Ak nemajú zákazku k nejakému filmu, počet zamestnancov je len pár desiatok. Akonáhle príde veľká zákazka, povolajú aj mnohých freelancerov na voľnej nohe a pomáhajú s efektami. Koľko ich zavolajú je na nich. Počet sa môže rozlične pohybovať, čo sa však nepohybuje a je stále dohodnuté, je finančná čiastka od filmového štúdia.

Preto mnohokrát, aby sa dosiahol žiadaný vizuál musia mnohí zamestnanci pracovať nadčasy, aby efekty vyzerali dostatočne uspokojujúco pre hlavné štúdio. Tieto nadčasy sa preplácajú z dohodnutej čiastky, ktorú objednávajúce štúdio/producent nerád navyšuje. Takéto jednanie si už vyžiadalo prvú obeť cez jeseň 2019. Štúdio Disney sa rozhodlo pre „živý“ remake Levieho kráľa (2019). Čiže v podstate prerobiť animovaný film na fotorealistický. To spôsobilo krach prvej firmy, ktorá sa podieľala na filme. Jednoducho nedokázala ďalej preplácať nadčasy. Pri tom film Leví kráľ zarobil v kinách vyše poldruha miliardy. Toto je dlhoročná pravda o efektových štúdiách. Pre lepšiu ilustráciu problému: zisky týchto štúdií neprekračujú 5 až 15%. To sa ešte považuje za veľmi dobrý rok.

Tiež je možné postrehnúť, kvalitatívne sa zhoršujúce cgi (computer generated image). Ako je možné, že Terminátor 2 (1991) má lepšie efekty ako mnoho súčasných popcornoviek o 30 rokov neskôr? Na vine je niekoľko dôvodov. Pred 30timi rokmi cgi scéna bola extrémne drahá, preto sa používala len do nevyhnutných scén. Navyše spôsob ako sa scéna natáčala, bola nastavená tak, aby efektár mal s tým čo najmenej roboty v postprodukcii či už kvôli praktickosti alebo šikovnosti režiséra. Na pľaci bývali figuríny na základe ktorých sa upravovala sveteľnosť cgi. Čo je veľmi kľúčový aspekt, aby efekt vypadal dobre. V súčasnosti sa tvorcovia až príliš spoliehajú na cgi. Mnohokrát na pľaci zaznie veta: „to sa dorobí v postprodukcii“. Čiže efektárom sa ešte hádžu polená pod nohy. Namiesto sústredenia len na tie najdôležitejšie efekty ako príšery a abstraktné sily, efektár sa musí sústrediť na vymazanie mikrofónu v zábere, nahradenie tváre kaskadéra hlavným hercom… A to nehovorím o čase, ktorý je udelený na prácu. Z niekoľkých mesiacov až roka sa stalo niekoľko týždňov až mesiac na dokončenie efektu.

Ešte dodám, že pred 30 rokmi bolo doslova len pár filmov za rok, ktoré mali nejakú scénu so cgi. Dnes je situácia presne opačná. Preto je otázka času, kedy sa pridajú ďalšie menšie spoločnosti ku krachu alebo ku generálnemu štrajku. Ten by poviedol k pozastaveniu postprodukcii a možno aj natáčaniu mnohých blockbusterov a popcornoviek. Veľké filmové štúdia budú chvíľu uvažovať, prípadne hrať mŕtveho chrobáka a vyhovárať sa na efektárov. Táto patová situácia nahrá do kariet nezávislým filmom, ktoré nie sú tak závislé od cgi. Tie sa búdu hrať v kinách, zatiaľ čo komerčnejšie snímky budú mať meškanie. Možno sa bude čakať na efektárov alebo zábery sa pošlú na prerobenie do Číny alebo do Kórey (južnej samozrejme). Nakoniec však efektári dosiahnu svoje. Na chvíľu, na pár rokov, pretože bolo tu aj iné filmové odvetie, ktoré si zažilo niečo podobné.

Štrajk scenáristov kvôli nízkym platom, nevýhodným zmluvám a šikane

Prekvapivo tu už nejde až tak o nenažranosť filmový štúdií ale talentových agentúr. Ani štúdia nie sú v tom čisto, ale o tom neskôr. Najprv trocha kontextu.

V novembri 2007 začal ostrý a zatiaľ posledný štrajk scenáristov. Trval presne 100 dní. Štrajk sa vtedy týkal podielu zo zisku predaja z moderných nosičov ako dvd alebo blu-ray. Scenáristi dosiahli to, čo chceli a 1% podiel zo zisku sa im zvýšil na 2%. Predošlé štrajky boli v 1960 a 1988, tiež kvôli peniazom samozrejme. Na zvyšné nevýhody biznisu si už zvykli.

Hollywoodsky systém je založený na agentoch. Každý má svojho agenta. Ten zháňa svojmu klientovi nové ponuky, presadzuje klienta na trhu a vyjednáva cenu. Z nej dostane určité percento. Čiže v záujme agenta bolo pre svojho klienta nájsť a vyjednať najlepšiu ponuku za najlepšiu cenu, lebo aj on z nej bude profitovať. To sa však má zmeniť. Uveďme si najprv príklad ako to funguje teraz:

Povedzme, že celkový rozpočet filmu je 1 milión dolárov. Scenárista dostane zvyčajne 2% z rozpočtu čiže 20 000. Z toho ide 10 až 15% jeho agentovi za to, že mu vybavil túto ponuku. Čiže zhruba v rozmedzí 1000 až 1250. Toto je základná tarifa. O jej zvýšení bol štrajk v 1960. Posledné dva sa týkali repríz, čiže podielu zo zisku. Scenáristi si vybojovali dané 2 %. A to má stále platiť, lenže systém sa trocha zmení. K zlejšiemu.

V súčasnosti TV a streamovacie služby zažívajú ďalší vrchol. Pred štrajkom 07/08 (aj po) v TV dominovalo neskutočne veľa reality show. Boli ľahké na výrobu a ľudia ich sledovali. Nebolo treba platiť scenáristov, hercov ani dobrých kameramanov a režisérov. Zdalo sa, že kvalitný obsah v televízií zomrel. Po kým neprišla renesancia a TV sa opäť stala obľúbené miesto pre talentovaných ľudí. Písať filmové scenáre pre veľké štúdiá je lotéria. Áno, zvyčajne dostaneš zaplatené v miliónoch, ale treba ešte zaplatiť agenta, poplatky a dane. Hlavne ďalšie 3 až 4 roky (Hollywoodsky priemer) si opäť bez práce. Preto sa mnoho talentovaných scenáristov uchýlilo k televízií, kde síce výplatná páska je menšia, ale za to istejšia a predovšetkým častejšia (zvyčajne na týždennej báze). Znova začali vznikať skvelé seriály v tuctoch a TV opäť finančne rozkvitla. Až na to, že platy scenáristov pomaly klesajú. S novým systémom klesnú ešte viac. Vyššie v uvedenom príklade scenárista dostal 2% zo 100%. Teraz talentová agentúra si najprv chce zobrať svoje poplatky z rozpočtu filmu (podľa rôznych zdrojov 10 až 20%). Čiže z miliónového rozpočtu si zoberú povedzme 150k a odčítajú to rozpočtu. Teraz scenárista dostane 2% z odčítaného milióna, čiže z 850k. To je 17 000 mínus opäť dane, poplatky a agent, ktorý opäť časť z toho posiela agentúre. Aby toho nebolo málo, talentové agentúry si založili vlastné produkčné spoločnosti, čiže už môžu vyjednávať sami so sebou. Čo je samozrejme veľký konflikt záujmov, čím scenárista dostane čo najmenej. Okolo 90% scenáristov je vyplácaných v minimálnych mzdách, ktoré určil cech spisovateľov – WGA West. Opäť sme nahliadli len na špičku ľadovca spomínanej šikany. Ďalšou veľmi obľúbenou formou zneužívania scenáristu je tzv. free writing čiže písanie zadarmo.

Mnohokrát tvorba scenára začína tzv. pitch-om, v podstate tvorca predloží návrh o čom bude príbeh, téma, postavy… Následne sa píšu story beats – kvázi osnova príbehu. Následne sa píše script treatment čo už je zhrnutý celý dej príbehu v jednom word dokumente. Až teraz prichádza písanie scenára v danom formáte a to rozprávame len o prvej verzii (first draft). Tá sa následne prepisuje, až kým film nie je natočený. V niektorých prípadoch ešte aj pri strihu. Pre lepšiu predstavu uvediem, že napríklad film Amadeus (1984) sa prepisoval 27-krát, kým sa začal natáčať. Shrek (2001) 21-krát.

Za pitch sa samozrejme neplatí, je to niečo ako interview, kde predávaš svoju ideu aby ťa zamestnali. Zvyšok popísaného procesu by po správnosti mala byť platená práca daného profesionála. Štúdia ale veľmi neradi platia a pýtajú si následne práce aby im NAPÍSALI zadarmo osnovu a poslali im ju. Takéto naťahovačky sú bežné a kým sa odklepne výroba filmu prejde zhruba jeden kalendárny rok (ak vyhráš v Holywoodskej lotérií). Celý tento rok zvyčajne scenárista pracuje zadarmo, pri čom štúdio každú chvíľu môže povedať, že si to rozmysleli a rozlúčia sa bez zaplatenia. V lepšom prípade zaplatia dané minimum a scenár nechajú prepísať niekým iným. Predstavte si, že poprosíte stavebné maliara aby vám natrel jednu stenu domu danou farbou. On ju zo slušnosti natrie, ale vy sa rozhodnete pre troška iný odtieň, tak či by bol láskavý skúsil ďalšiu stenu. Opäť bez toho aby padla zmienka o zaplatení práce, aj keď sa rozhodnete, že to dáte namaľovať niekomu inému a inokedy. Na takomto princípe funguje písanie zadarmo.

Poznámka: Plat filmového scenáristu sa v súčasnosti pohybuje od 2% po 3% z celkového rozpočtu, pokiaľ honorár nedosiahne 5 miliónov – platový strop. Ale to v súčasnosti sa aj tak delí medzi viacero scenáristov, ktorí boli povolaní na prepis scenára. Tu je detailný rozpočet blockbustera.

Minulý rok dva krát hrozili ostré štrajky, niektorí scenáristi dokonca vyhodili svojich agentov. Momentálne počas písania tohto blogu hrozí ďalší, ak pripravené vyjednávania cechu nedopadnú najoptimálnejšie.

A aby to nebolo jednoduché, tu sa zapája aj vychcanosť štúdií, ktoré aj napriek úspechu filmov povedia, že film nebol finančne úspešný. Tým pádom nemusia vyplácať podiely zo zisku. Napríklad film Muži v čiernom (1996) je oficiálne stále v červených číslach aj napriek tomu, že mal ďalšie 3 pokračovania + animovanú sériu. To platí aj pre obľúbené seriály, čo sú tiež údajne bez zisku aj keď sa natočilo 7 sérií.

Hollywood natočí MEME film

Hollywood už priniesol mnohé výplody, ktoré boli založené na známom a zarábajúcom vlastníctve. Tento zoznam sa však skracuje a urobiť remake niečoho každých pár rokov si nemožno dovoliť. To by bola vlastná poprava. Takéto uvažovanie prinieslo aj nový „revolučný“ film Emoji movie (2017), ktorý bol založený na smajlíkoch a… to je všetko.

Predchádzajúce desaťročie patrilo meme obrázkom a zatiaľ sa neukazujú nejaké náznaky, že toto desaťročie by sa to malo zmeniť. Niektoré firmy sa snažili osvojiť túto nespútanú techniku na reklamu vlastných produktov a dopadlo to v drvivej väčšine naproste zle. Pre to nebude veľkým prekvapeným, keď Hollywood si všimne, že mladá cieľovka, ktorá chodí do kina, má rada tie zvláštne obrázky na internete volajúc sa meme. Producenti si urobia rýchlu analýzu, možno aj za pomoci umelej inteligencie ako natočiť film, ktorý bude mať najlepší pomer cena-výkon. A dopadne to katastrofálne. V súčasnosti životnosť niektorých meme je od 16 hodín po 2 mesiace. Výroba súčasného Hollywoodskeho filmu od začiatku výroby až po uvedenie do kín trvá rok až dva (áno, sú výnimky ale uvažujme na tradičnou zákazkou od veľkého štúdia). Aj keď film sa bude extrémne rýchlo vyrábať, 4 až 6 mesiacov pre niektorých hardcore meme fanúšikov už bude záležitosť minulého storočia. Navyše filmový biznis stále nedokáže pochopiť video hry a čo na nich milujeme. Predstavte si teda ako snažia pochopiť internetovú meme kultúru s veľmi divným a často surealistickým humorom.

Možno, fakt len možno, producenti povolajú niekoho, kto z toho neurobí totálne fiasko. Napríklad jútuberov ako Pewdiepie alebo Mr. Beast s konzultáciou od EpicDonutGuy alebo Dolan Dark.

S touto predpoveďou si najviac verím, že niekto, ak nie Hollywood, skutočne natočí celovečerný film pozostavaný z viacerých meme. Krátkometrážne už sú nejaký ten piatok na internete. Tiež je otázka času, kedy sa toho chytia televízny producenti a budú tlačiť na svojich ľudí aby tvorili viac meme friendly materiál, ktorým by získali viac divákov z cielovky mileniálov. Prípadne zopakovali marketingový úspech filmu Bird Box (2018). Vďaka meme samozrejme.

Príde nová éra originálnych filmov?

Ona nikdy neskončila. Problém je jednoduchý: nie je ich toľko počuť. Čiže ide o to, či masová drtina divákov pochopí, že treba na ne chodiť a podporovať ich. Ja verím, že áno. Už úspech filmu Joker (2019) ukázal, že sa dá niečo originálne natočiť aj vo vyčerpanom žánri komiksoviek. Inač, táto dekáda bude posledná pre väčšinu komiksoviek. Postupne začne ich úpadok až kým sa veci vrátia k normálu z pred 10timi rokmi: 2-3 komiksové adaptácie ročne.

Verím, že spoločnosť sa spamätá spolu so štúdiami a začnú sa v trocha väčšej miere vyrábať a predovšetkým podporovať nové originálne filmy. Lebo situácia nie je čiernobiela a nemôžu za to len štúdia, ktorým ide len o peniaze a nič iné. Pokiaľ ľudia na ne nezačnú chodiť do kín, tak z ničoho nič sa nezačnú točiť filmy, ktoré sú síce kvalitné ale prerábajú. Môže sa to javiť banálne ale uveďme si príklad pre komplexnosť.

Je víkend, ste s rodinou v nejakom nákupnom centre. Rozhodnete sa ísť o kina, kde zabijete dve hodiny spolu. Na výber je niekoľko filmov. Buď nový Transformers, Šmolkov možno Marvelovku o ktorej každý hovorí a vidíte to podvedome na očiach. Alebo pôjdete na nejaký neznámi film o ktorom neviete nič a risknete, že dve hodiny sa budete pozerať na úplne nudnú blbosť pri čom môžete ísť na niečo, čo už poznáte. Ako Transformers kde vieš, čo dostaneš. Pri animákoch zase deti dostanú to čo chcú a treba na ne dávať pozor = kvôli jednému detskému divákovi jeden dospelý. Ako povedal Nerdwriter: Intertextualita a nostalgia sú novou menou v Hollywoode. Kto vlastní daný materiál, určite bude chcieť vyťažiť ďalšie doláre na nostalgii divákov. Takže sa tešte na ďalšie pokračovania, rebooty, remaky atď. vašich obľúbených filmov u ktorých vôňa zisku zabije krásne nostalgické spomienky. A pokiaľ na ne budete chodiť, čo väčšina ľudí bude, originálne filmy v kinách budú stále len občasnými sviatkami.

Simpsonovci skončia (konečne)

Simpsonovci vysielajú nové časti už 30 rokov. Toto desaťročie sa to zmení. Modlime sa za to. Sledovanosť každou sériou klesá. Tento trend je tu od začatia vysielania seriálu v roku 1989. Z 30 miliónov divákov za epizódu je to teraz niečo ľahko nad 3 milióny počas premiéry v USA.

Bola oznámená 31 a 32 séria. Prečo? Pretože to stále generuje peniaze. Mike Reiss jeden z hlavných scenáristov seriálu odpovedal na otázku: Ako je možné, že Fox Vám dovolí si z nich robiť srandu? Odpoveď: Sú to kapitalisti, je im jedno z koho si robíme srandu, pokiaľ im to prináša peniaze. Pokiaľ náklady na výrobu nepresiahnu zisky stále tu budú „nový“ Simpsonovci.

Moje odhady zrušenia sú medzi 34. a 37. sériou. Nemyslím si, že to dotiahnu na 40. sériu niet to na 50. Zo seriálu, ktorý zmenil históriu televízie a mnohých z nás naučil základy humoru, sa stala show, ktorá už nikoho nebaví. Hercov, scenáristov, fanúšikov. Je to seriál, ktorý na vrchole svojej slávy kritizoval veci, ktoré on sám teraz praktizuje: zbytočné cameá celebrít, opakovanie zápletiek, oslavovanie popularity…

Al Jean je showrunnerom od 13.série, pretože nikto nechce prebrať jeho pozíciu. Čo dokazuje, že už to nie je lákadlo pre kreatívnych ľudí. Skôr vyťažená baňa na nápady, kde začala vládnuť scenáristická homeopatia.

Kto by si nechcel pichnúť do mŕtvoly aby získal pozornosť? Začínajú sa ozývať bojovníci za sociálnu spravodlivosť. Ako prvý začal prekážať Apu. Vznikol o celom probléme aj dokument: The problem with Apu. Kde mladý Indovia žijúcu v USA sa sťažovali, že boli častokrát v škole nazývaný Apu na základe postavy zo Simpsonovcov. Tá postava zase bola pomenovaná po hlavnej postave z trilógie O Apuovi od indického režiséra Satyajit Ray. Ale možno na ňu referovalo typické americké školopovinné dieťa.

Hank Azaria, prepožičiava hlas postave Apu, sa pred pár týždňami vyjadril, že s touto postavou končí. Herry Shearer – Mr. Burns, Ned Flanders… v máji 2015 chcel skončiť s dabovaním pre seriál. Hudobný skladateľ seriálu – Elfman sa vyjadril, že seriál do roka skončí. Al Jean tvrdenie poprel. Pre to je otázkou času kedy peniaze už nebudú schopné zastaviť toto domino.

Ako to už tak býva pri social  justice movement, väčšinou ide o to si vyliečiť mindráky, mnohokrát bezvýznamné. Prípadne verejne si rypnúť pre reklamu zadarmo. To sme mali možnosť vidieť pri filme Dunkirk (2017), kde v jednom článku sa feministka sťažovala, že vo filme sú len bieli muži. Samozrejme, že sa kašľalo na historický kontext udalosti. Išlo len o to rozčúliť najviac ľudí a prilákať kliknutia na daný web aby sa ľahšie predával inzerentom. To je aj dôvod, prečo v mojom blogu daný článok neuvádzam. To sa stalo podľa mňa aj s postavou Apu. Zázračne až po 30tich rokoch začala niekomu verejne vadiť. Možno sa nájde niekto z latinskej Ameriky komu začne vadiť včelí muž, alebo nejaký škót čo mu bude vadiť školník Willie. O populistických ťahoch bojovníkov za sociálnu spravodlivosť si povieme nabudúce.

Aby sa vyťažilo maximum zo značky Simpsonovci rozlúčia sa druhým filmom.

Ešte pár predpovedí, bez väčšieho písomného rozvíjania.

Televízia prežije túto dekádu tak ako rádio alebo vynilové platne

V súčastnosti TV prežíva len vďaka starším generáciam, ktoré sú naučené večer pozerať tú hučiacu bedňu s pohyblivými obrázkami. Prežije ale len pár televízií a budú tiež ťažiť z nostlagie.

Disney bude ďalej nakupovať veľké filmové štúdia

Pošuškávalo sa, že Warneri nie sú na tom najlepšie ale spamätali sa. Každopádne ešte niektoré štúdiá sa stanú potravou pahltnosti monopolného myšiaka. Tipnem si: Universal a Sony. Vznikne ale odboj. Filmy mimo Disney si budú zakladať marketingovú kampaň, že nie sú family friendly.

január 2020

Teraz najčítanejšie

Peter Šlesár

Začal som blogovať, pretože potrebujem pravidelný tréning aby sa mi konečne zlepšil štýl písania, skladbu viet a gramatiku s pravopisom.