Denník N

Pellegriniho bratislavská bublina

Ako nám nedávno na plnú hubu vysvetlil náš, čoraz obľúbenejší a čoraz finančne zodpovednejší, premiér – my Bratislavčania žijeme v akejsi bubline. 

A nielenže žijeme v bubline. My na rozdiel od múdrych vidiečanov vôbec nevieme žiť.

No uznajte, nie je macher ten bystrický prišelec?

Rovno si z prsta vycucal, že 430 000 Bratislavčanov (údaj Štatistického úradu z roku 2017) sú niečo ako duševní invalidi. Iný  údaj dokonca hovorí, že v Bratislave reálne žije až  666 000 občanov – podľa tvrdenia  Petra Pellegriniho – chudákov blbých. Chudákov, ktorí vôbec nevedia žiť. Na veľkú hanbu Bratislavčanov treba však poznamenať, že keď to tvrdí čoraz ukecanejší smerácky rozumbrada Pellegrini, tak to musí byť aj svätá pravda.

Priznám sa, že som z toho premiérovho stanoviska trochu rozčarovaný. Lebo ak Pellegriniho názor budeme brať ako mernú mincu, tak ten náš doterajší nebotyčný vzor a obdivovaný supersamec Róbert Fico (tiež dlhé roky obyvateľ Bratislavy) si vôbec neužíval s bývalou frajerkou regulárne odsúdeného talianskeho mafiána, ktorú mu podstrčili na Úrad vlády. Nie je to strašné pomyslenie? My všetci sme predsa premiéra Fica neprávom podozrievali, že je nadsamec-nedostižný šampión. Že keď na jeden vrz zvládne tisíc klikov, tak tá ich divoká láska je prinajmenej niečo ako soptiaci Vezuv.

Bohužiaľ, pravda je úplne  iná. Podľa bublinového tvrdenia pána Pellegriniho, Róbert Fico nebol žiadny supersamec a už vôbec nie soptiaci Vezuv. Ale žiaľ zvädnutý trúd, ktorý na tú mladú fešandu len zaľúbene vypliešťal oči a vozil ju na návštevu k nemeckej kancelárke Merkelovej.

Dokonca, podľa zdroja, ktorý nechce byť menovaný, pán Fico má pridelenú štátnu ochranku len preto, lebo tá temperamentná slečna Trošková ho na Súmračnej navštevuje iba s päťkilovou panvicou.

A čo Martin Glváč – alias Maznák a prvý milovník slovenského parlamentu? Pán Glváč je Bratislavčan ako lusk a súčasne legitímne zvolený podpredseda Slovenskej národnej rady. Tento do šialenstva roztúžený Rómeo, tak isto ako jeho úžasný šéf, prežil nádherný citový vzťah s ešte nevinnejším púpätkom. Dlhoročné eso Smeru a podpredseda parlamentu Martin Glváč nemal záujem o slečnu Troškovú. Jeho citlivé srdce okúzlila dráždivá sexica Ajuška Zsuzsová. Chudáčisko, a to vôbec netušil, že tie ponukové fotečky na internete sú mladé telíčka iných kurvičiek a vôbec nie už odkvitajúcej pani Zsuzsovej.  Komédia ako hrom, keď si naplno uvedomíme, že samotný podpredseda parlamentu bez zaváhania skočí na lep skúsenej fľandre. Pričom treba poznamenať, že hviezda Glváčovho rozbúšeného srdiečka má veľmi interesantné povolanie. Ako už všetci dobre vieme, Ajuška Zsuzsová nebola len Kočnerova volavka. To sladké kuriatko sa svojou nenažratosťou prepracovalo na dosť netradičnú profesiu objednávateľky vrážd.

Tak ako pán Pellegrini? Vieme my Bratislavčania intezívne žiť? Alebo sa dusíme v nejakej omáčke a bubline? Dupľom, keď podpredseda Národnej rady Martin Glváč bol až taký zbláznený do pani Zsuzsovej, že nechýbalo veľa, aby neprerušil dôležité zasadanie nášho slávneho slovenského parlamentu len preto, aby prefikol nepodarenú imitáciu neznámej krásky.

Ďalší poslanec Smeru a predseda výboru NR SR pre európske záležitosti Ľuboš Blaha je iná káva. Miluje zbierku barbín, Vladimíra Iľjiča Lenina, Róberta Fica a kórejský socializmus. Priam chorobne nenávidí kapitalizmus a tých odporných Američanov. Zato zaľúbene chrochce pri pomyslení na Moskvu stovežatú a Kremeľ a keď sa niekto opováži mať iný názor ako on, tak ho rozdupe na prach a vysmeje na celý svet.

Poslanec Ľuboš Blaha si vo svojej špeciálnej nenávisti žije ako v sladkej bavlnke. Tiež je Bratislavčan, ktorý vedie intezívny život plný zvrátenej komunistickej nevraživosti a zloby.

Pán premiér, naozaj ste to neprestrelili s tou bublinou a bratislavskou neschopnosťou žiť?

Ešte že je našou ministerkou kultúry skvelá vidiečanka  pani Ľubica Laššáková. Lebo keď sa pani ministerky opýtate, čo je to skutočný život, tak nadšene skríkne: „Predsa náš slovenský folklór!

Ľudia tá nádherná scéna , ktorú zinscenoval známy choreograf a tanečník Ján Ďurovčík, vám odtrhne srdce“.  Cu-pi, du-pi, cu-pi, du-pi, vášnivo zakrepčí premiér Pellegrini, navlečený v detvianskom kroji. „Ja som Juro Jánošík, čo spasí svet!!“ zahrmí ako burácajúci hrom a rovno pred kamerami v nežnom objatí s úžasnou pani Laššákovou zatancujú divoký ľudový tanec.“A ja som Hrajnoha, čo spasí svet a ty sladká holubička, krajšia ako kvet,“ ťahavo zanôti ďalší Bystričan  Marian Kotleba.

Náš úžasný premiér a fantastická ministerka kultúry temperamentne  zakrepčia hričovský ľudový tanec. Do kola priberú spoľahlivého kamaráta Maňka Kotlebu, ktorý na rozdiel od tých tupohlavých a zdegenerovaných Bratislavčanov pani ministerke zahrá ťahavú melódiu na fujare. Cu-pi, lu-pi, cu-pi, lu-pi, cu-pi,lu-pi, dupocú do zbláznenia. Už traja.. hartusia a nadšene výskajú, aby vzápätí na Ďurovčíkov rázny pokyn nahlas zvýskli.

Ale pán premiér Peter Pellegrini je na nezastavenie. Ďalej pokračuje vo svojom dramatickom výstupe. Hrozivo zamáva valaškou a odtína hlavy odvekým nepriateľom slovenského národa a ako rozbesnený tiger sa vrhá do traktora, aby tým prisprostastým Bratislavčanom ukázal, čo je to skutočný život a hlboká orba.

Teraz najčítanejšie