Denník N

Silné reči o mafii v base tu už boli. Aby neostalo iba pri nich.

Pamätám si Dzurindu, keď na námestiach vyhlasoval ako zoberie peniaze mafii a dá ich nemocniciam, no nakoniec sa vzmohol len na vyrazenie dverí na Elektre. Mečiar sa smial. Takisto si pamätám, ako Fico vykrikoval o zlodejoch a lúpežiach storočia a napokon s tým najväčším zlodejom 4 roky lúpil. Opäť sa Mečiar smial a aj Dzurinda bol v pohode. Teraz počúvam silné odkazy Igora Matoviča z Cannes a Cypru a obávam sa deja vu.

Zaletieť si na Cyprus a natočiť amatérske video nie je žiadna zásluha a má to asi takú výpovednú hodnotu ako nápis na tričku. Hlavnú prácu odviedol Kuciak a Matovič, v tomto prípade, len  parazituje. Ale dobre, beží kampaň a každý robí čo vie (a ako vie) a percentá motivujú.

Oveľa dôležitejšie však bude, čo nastane po voľbách. Ak si niekto myslí, že dokazovanie sofistikovaných „zlodejín“ PENTE alebo inej skupine je ako chytanie výpalníkov, škaredo sa mýli. Ich metódy sú rafinované, využívajú medzery v zákonoch, ktoré si úzkostlivo strážia cez svojich politikov. Strážcovia týchto medzier sú síce na ich výplatnej listine, ale to sa dokazuje  len veľmi ťažko. Ledaže by niekto začal spievať. Napríklad niekto, kto im tú výplatu nosil. Napríklad Kočner. A to je úloha najbližších dní po voľbách. Dotiahnutie Kočnera k právoplatnému rozsudku bude kľúčové. Ak si niekto myslí, že je to na spadnutie, mýli sa.

Ak by bola snaha odstíhať Kočnera úprimná, prečo by sa mu ponechal luxusný priestor na presun toho hlavného, jeho majetku, do bezpečia? Rovnako majetku Bödöra, predtým Bašternáka a ďalších. Až zarážajúco pôsobí neschopnosť polície pri odstíhaní Trnku, či sudcov z threemy. Ignorovanie nezákonných aktivít advokáta Paru je taktiež zdravým rozumom len ťažko pochopiteľné, nehovoriac o Gašparovi, Krajmerovi či Hraškovi.

Vysvetlenie sa však ponúka. Je to (z veľkej časti) zohrané divadlo. Aby sa aj vlk nažral, aj ovca ostala celá. Nahráva tomu napríklad  bezdôvodné rozpustenie vyšetrovacieho tímu Kuciak. Najnovšie vyhlásenia z Leopoldova taktiež mnohé naznačujú. Údajne šéf NAKA Zurian je Reichelov kámoš z posilňovne a šéf polície Lučanský bol jedným z tých, ktorí pomohli k záhadnému úniku Reichela pred spravodlivosťou. Jasné, tvrdí to Černák, ale prečo by si vymýšľal? Je verejným tajomstvom, že výmenou Gašpara a jeho blízkych sa len vymenili vplyvné skupiny, ktoré však sledujú rovnaké ciele – vlastný prospech za služby mocným. Tí, ktorí museli odísť takisto nebudú stíhaní výmenou za to, že budú mlčať.

Celé to môže vyzerať takto: Ľudia v pozadí SMERU pochopili po vražde novinára vážnosť situácie a museli verejnosti poskytnúť obraz riešenia. V čase, keď silnel tlak americkej ambasády kvôli markizáckym zmenkám a Europol začal rozplietať digitálne stopy, sa rozhodli spojiť dve veci. Vyhovieť vplyvným Američanom a predhodiť podozrivého Kočnera spravodlivosti, ale opatrne, aby nezačal spolupracovať. Na to je potrebné s Kočnerom hladko komunikovať a udržať ho v nádeji na bezpečie medzinárodných  vôd. Na to prvé slúži Para, na to druhé Lučanský so Sakovou, poťažmo odvolacie orgány, ktoré zrušia jeho väzbu. V tom sú dobrí a Kočnerovi viac netreba. Majetky sú v bezpečí, lietadlo pripravené. Aj to, že mu to nevyšlo a na poslednú chvíľu ho zatkli, nemusí byť náhoda. Vysmiaty niekde na pláži, po prevalení zistení Europolu, by bol pre SMER a oligarchiu pohromou. Zrejme predpokladali, že propagande poslúži ak ho ukážu verejnosti, aspoň načas, v putách. No nesmie zaspievať, hlavne nie o finančných skupinách.

V jednom má Matovič pravdu, najvyšším poschodím slovenského zločinu sú finančné skupiny, ale ísť na ne vyrážaním dverí je účinné asi ako ísť s bubnom na zajace. V prvom rade sa musia zaplátať diery v zákonoch, napríklad aj prijatím Lex Haščák. A súčasne urobiť radikálny rez orgánmi činnými v trestnom konaní, napríklad aj rozpustením NAKA a založením nového útvaru na zelenej lúke. Až potom bude možné (snáď) usvedčiť aj nejakého žraloka. Lebo, ako hovorieval kedysi majster poriadok, špina je zažratá.

Teraz najčítanejšie