Denník N

Program PS/Spolu – kapitola Energetika

tzv. "zváracie čelo" v blízkosti Humenného počas výstavby Poľsko-slovenského plynovodného prepojenia
tzv. „zváracie čelo“ v blízkosti Humenného počas výstavby Poľsko-slovenského plynovodného prepojenia

Moje postrehy na pozitívne a negatívne stránky programového dokumentu PS/Spolu v kapitole Energetika.

V septembri 2019 odprezentovala koalícia PS/Spolu svoj politický program, ktorý nesie názov Bod zlomu (pdf). V týchto článkoch budem prezentovať môj pohľad na tento programový dokument, pričom sa zameriam na jeho pozitívne a negatívne stránky. Po Spravodlivosti, Vzdelávaní, Životnom prostredíSociálnych veciach budem pokračovať s časťou Energetiky, ktorá mi je najbližšia, keďže už skoro 11 rokov pôsobím v plynárenstve.

Kapitola Životné prostredie, klimatická kríza a energetika obsahuje aj míľnik, ktorý si neskôr môžete sami odkontrolovať:

  • Do roku 2022 dosiahne Slovenská republika trojpercentné tempo obnovy verejných budov

Článok som konzultoval s Dominikom Hatiarom, ktorý je odborníkom Progresívneho Slovenska na zelené technológie a európske záležitosti.

Trvalo udržateľný rozvoj našej energetiky musí byť postavený na troch pilieroch:

  1. dekarbonizácia – postupným odstavovaním uhlia z energetického mixu krajiny a naopak zvýšeným využívaním obnoviteľných zdrojov energie (OZE)
  2. cenová dostupnosť energií – rozumnou reguláciou a bojom s energetickou chudobou
  3. bezpečnosť dodávok – rozvojom infraštruktúry a znižovaním závislosti od dominujúcich zdrojov

Vykurovanie

Vývoj cien palív a 12 dní trvajúca plynárenská kríza z roku 2009 spôsobili odklon od využívania zemného plynu a nárast spotreby uhlia a drevnej biomasy (palivá s omnoho vyššími emisiami škodlivých znečisťujúcich látok a aj skleníkových plynov). Vďaka tejto zmene púšťame do ovzdušia omnoho väčšie množstvá oxidov síry, tuhých znečisťujúcich látok, oxidov dusíka, oxidu uhličitého a oxidu uhoľnatého, čím umocňujeme klimatickú zmenu, trápia nás kyslé dažde a poškodzujeme zdravie populácie. Program PS/Spolu hovorí o potrebe udržateľného využívania drevnej biomasy a geotermálnej energie a v miestach, kde to nie je možné, dokonca k návratu k využívaniu zemného plynu (najčistejšieho fosílneho paliva) a podpore energetického zhodnocovania odpadov (pyrolýza a nie klasické spaľovne odpadov).

Ako som už spomenul v článku o kapitole Životné prostredie, je nevyhnutné, aby sme zastavili drancovanie našich lesov, čo bude mať vplyv aj na teplárne spaľujúce drevnú biomasu. Ľudia si musia uvedomiť, že drevo zo starých lesov nie je obnoviteľným zdrojom energie. Medzi spílením starého stromu a akumulovaním rovnakého množstva uhlíka v mladých stromoch prejde príliš dlhé časové obdobie, a tak nemožno hovoriť o obnoviteľnom zdroji. Trvalo udržateľná energetika by mala pracovať s rýchlo rastúcou drevnou biomasou, ktorá má cca. 3 ročné cykly, alebo s energetickými plodinami, ktoré majú ročný cyklus – vtedy sa dá hovoriť o obnoviteľnom zdroji energie a takéto zdroje si zaslúžia štátnu podporu.

Geotermálna energia sa u nás pre účely energetiky nevyužíva v plnej miere len a len kvôli politickým dôvodom. V blízkosti Košíc sa nachádza zdroj, ktorý už dávno mohol zásobovať Košice čistou energiou, ale projekt je dlhodobo a zámerne utlmený, pričom teplárne v Košiciach prechádzali rok čo rok na vyššie využívanie uhlia v neprospech zemného plynu. Jedným z najzaujímavejších bodov programu je sprevádzkovanie geotermálneho zdroja Ďurkov a zásobovanie Košíc geotermálnou energiou.

Zníženiu závislosti na zemnom plyne a zároveň využitiu rozsiahlej plynárenskej infraštruktúry napomôže zvýšenie produkcie bioplynu a súvisiacej výroby biometánu (očistený bioplyn s kalorifickou hodnotou porovnateľnou so zemným plynom). Ako som už písal v predošlých článkoch, v prípade biometánu musíme zaviesť výkupné ceny, ktoré pomôžu toto odvetvie naštartovať.

Problematické nie je len centrálne zásobovanie teplom, ale aj vykurovanie domácností v rodinných domoch. Slovensko je na jednej strane výrazne plynofikovanou krajinou, avšak máme stále množstvo domácností, ktoré sú odkázané na tuhé palivá a využívajú zastaralé kotly. Program ráta s pokračovaním podpory výmeny zastaralých kotlov za efektívnejšie. Komplikované je monitorovanie a postihovanie nelegálneho spaľovania odpadov v domácich kotloch. V tomto prípade by sme zrejme nemali ísť cestou Českej republiky, kde sa dokonca odoberajú vzorky z komínov, ktoré môžu usvedčiť ľudí, že spaľovali odpad, čiže by sme nemali ísť cestou represie, ale skôr vzdelávania ľudí. Na druhej strane, Slovensko nemá až taký zlý podiel ľudí, ktorí separujú odpad, na čom je potrebné stavať.

Energetická efektívnosť

Slovensko ušlo kus cesty k zvýšeniu energetickej efektívnosti budov. Zatepľovali sa školy, škôlky, iné verejné budovy a panelové domy. Zaostávame však v obnove rodinných domov a ani zďaleka sa neinvestovalo do všetkých verejných budov. Človek až žasne, v akom stave sú niektoré úrady, policajné stanice alebo iné verejné budovy. Investície do energetickej efektívnosti verejných budov by mali byť jednou z hlavných priorít novej vlády a PS/Spolu sa zaväzuje, že do roku 2022 dosiahne Slovenská republika trojpercentné tempo obnovy verejných budov. V tomto prípade platí, že čo je ekonomické je aj ekologické a investície do energetickej efektívnosti verejných budov znížia prevádzkové náklady týchto budov. Zdroje na tieto investície môžeme hľadať v eurofondoch a príjmoch z environmentálnych poplatkov, ale na zamyslenie stojí aj vytvorenie environmentálneho fondu v rámci 2. dôchodkového piliera, kde by samotní občania investovali do reálnej ekonomiky a štát by im vyplácal podiel z ušetrených zdrojov za energie.

Elektrická energia

Tak ako výroba tepla, aj výroba elektriny musí byť v súlade s cieľmi ochrany životného prostredia a nesmie prekračovať možnosti prostredia. Ako som už písal v článku o kapitole Životné prostredie, bude nevyhnutné prehodnotiť sieť malých vodných elektrární s cieľom spriechodnenia riek a navrátenia života do týchto prírodných koridorov. Slovensko má veľký potenciál rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a ako krajina potrebujeme záväzné plány a jasné každoročné investície, ktoré budú smerovať k uhlíkovej neutralite, rozvoju e-mobility a celkovo využitia obnoviteľných zdrojov energie v doprave.

Je potrebné upraviť systém podpory obnoviteľných zdrojov a vymeniť fixne určené výkupné ceny elektriny vyrobenej z OZE za systém prémií, ktorý bude reflektovať trhovú cenu elektrickej energie, ku ktorej dostane výrobca prémiu (bonus).

V oblasti rozvoja prepojení elektrizačných sústav treba pokračovať vo výstavbe nových prepojení a zavádzaní inteligentných sietí (smart grids).

V oblasti jadrovej energie bude nevyhnutné dohliadnuť na bezpečné spustenie nových blokov jadrovej elektrárne Mochovce. V ostatnom období sa na svetlo sveta dostali alarmujúce správy z procesu výstavby, čo si vyžiada hĺbkový a komplexný audit celého procesu výstavby. Program dokonca hovorí o prehodnotení podielu Slovenskej republiky v elektrárňach s tým, že sa udrží alebo navýši, čo je jednoznačne pozitívne. PS/Spolu totiž odmieta ďalšiu privatizáciu strategických podnikov. S ohľadom na veľmi vysoký podiel jadrovej energie na energetickom mixe SR, ktorý sa po spustení nových blokov ešte zvýši, PS/Spolu nepodporí plánovanie nových blokov jadrových elektrární. Momentálne sme bytostne závislí od jedného zdroja jadrového paliva, a tak je nevyhnutné, aby sa hľadali alternatívne možnosti a došlo k diverzifikácii zdrojov importu jadrového paliva.

Doprava a znečisťujúce palivá

Cirkulačná emisná daň, ktorú navrhuje koalícia PS/Spolu, sa stala súčasťou antikampane a po Slovensku sa okolo nej šírili klamstvá. Mantrou programu PS/Spolu je nezvyšovanie celkového daňového, odvodového alebo poplatkového zaťaženia občanov, čiže aj táto zmena bude fungovať na princípe 1:1. V prvom rade si treba uvedomiť, že zmena bude platiť len pre autá zakúpené po zavedení zmeny a dôjde k zrušeniu dnešného registračného poplatku, ktorý je medzi 33€ a 3900€ a závisí od kubatúry auta. Tento poplatok sa nahradí cirkulačnou emisnou daňou, ktorá sa bude platiť každý druhý rok počas emisnej kontroly a bude závisieť od nameraných emisií skleníkových plynov daného auta a množstva kilometrov, ktoré za daný rok najazdilo. Z uvedeného vyplýva, že majitelia novozakúpených áut nebudú musieť platiť registračný poplatok, pokým ich auto nebude musieť ísť na emisnú kontrolu. Osobne by som išiel skôr do každoročného platenia poplatku odvíjajúceho sa od kubatúry auta, ale aj tento návrh je zaujímavý a zelený, lebo sa drží pravidla polluter pays.

Problematická je aj palivová turistika, ktorou prichádza naša krajina o finančné zdroje, a preto je nevyhnutné zaviesť v rámci EÚ minimálne daňové sadzby na palivá. V rámci EÚ musíme zaviesť aj uhlíkové clo na import tovarov z krajín, ktoré nemajú zavedené rovnaké štandardy pre boj s klimatickou zmenou ako EÚ.

V oblasti dopravy, vykurovania a výroby elektrickej energie musíme myslieť aj na budúcnosť, ktorej bude dominovať vodík ako najflexibilnejší energetický nosič. Vodíková ekonomika a technológie obnoviteľných zdrojov energie majú obrovský výskumný potenciál, ktorého by sme sa mohli a mali ako krajina chopiť.

Plynárenstvo

V oblasti plynárenstva je PS/Spolu za včasné ukončenie výstavby plynovodného prepojenia s Poľskom, čo môžem ovplyvniť aj osobne, keďže som členom projektového tímu. Slovenská prepravná sústava zemného plynu funguje v silnom európskom konkurenčnom prostredí a v ostatnom období bolo vybudovaných mnoho plynovodov, ktoré konkurujú našej plynárenskej sústave, znižujú prepravu cez Slovenskú republiku a tým pádom aj súvisiace príjmy v štátnom rozpočte z tranzitu plynu. Program PS/Spolu zdôrazňuje, že je nevyhnutné naše prepravné kapacity využívať a udržať príslušné príjmy v štátnom rozpočte.

Podpora novej infraštruktúry bude však podmienená vyradením špinavejších fosílnych palív a vypracovaním plánu transformácie plynárenstva. Slovenské a aj celoeurópske plynárenstvo prechádza neustálymi zmenami a svoju rolu bude zohrávať aj v budúcnosti, keď sa rozhodneme prejsť na vodíkovú ekonomiku. Z toho dôvodu bude nevyhnutné, aby boli podporené pilotné projekty transportu dekarbonizovaného plynu (vodík alebo syntetický plyn) v súlade s cieľmi bezuhlíkovej ekonomiky.

Štátne a pološtátne podniky

Ďalšou mantrou prístupu PS/Spolu k riadeniu štátu je nevyhnutnosť výberu kvalitných riadiacich kádrov na výkonné a kontrolné pozície v spoločnostiach s majetkovým podielom štátu, ktorí budú vyberaní v transparentných verejných konkurzoch a nebude sa jednať o politických nominantov a ľudí s konfliktom záujmov. Štát by si mal chrániť podiel v strategických podnikoch a zamedziť situáciám, kde by sa súkromný podiel v týchto spoločnostiach predal investorom mimo EÚ. Koalícia PS/Spolu neplánuje znížiť zdanenie strategickej infraštruktúry a zrušiť osobitný odvod pre regulované spoločnosti. Skôr treba ísť opačnou cestou vyššieho daňového zaťaženia prirodzených monopolov.

Gestormi kapitoly Životné prostredie, klimatická kríza a energetika sú:

Erik Baláž – ekológ a aktivista

Martin Hojsík – environmentálny expert, europoslanec

Dominik Hatiar – odborník na zelené technológie a európske záležitosti

Ladislav Hegyi – environmentalista

Karel Hirman – energetický analytik

Daniel Mušec – analytik v oblasti životného prostredia

Tamara Stohlová – odborníčka na udržateľnú spotrebu a práva zvierat

Teraz najčítanejšie

Vladimír Olej

Zakladajúci člen hnutia Progresívne Slovensko a autor kníh Fire Worshipers: Samo's Empire a The Corner of Death: Czechoslovaks in the Second World War.