Denník N

Kde sa v Slovákoch zobralo toľko nenávisti?

Blížia sa parlamentné voľby a miera nenávisti atakuje historické maximá…

To, čo sa na Slovensku deje ostatných zhruba 15 mesiacov už snáď naozaj ani nemôže byť možné.

Začalo to komunálnymi voľbami, pokračovalo voľbami prezidentskými a európskymi, no a zavŕšené je to práve teraz vo februári, ktorému ani Valentín priamo v strede mesiaca nestačil na to, aby sa ľudia len kvôli politickým názorom neznášali o čosi menej.

To zlo, ktoré sa počas každodenného života deje v komentároch na sociálnych sieťach (menej v reálnom živote – tam ešte sem-tam vie zafungovať pocit hanby a človek je radšej ticho), je vystupňované do extrémnych výšin.

Ľudia si normálne že vulgárne nadávajú kvôli politike, vyhrážajú zabitím kvôli politike, ponižujú spoludiskutujúcich kvôli politike.

Bez pardónu.

Len tak.

Bodaj by aj nie, keď sloboda a demokracia dovolila kandidovať naozaj každému jedincovi, z ktorých sa sem-tam vykľuje vskutku pozoruhodné indivíduum.

Aby ste ma pochopili správne, sloboda a demokracia je skvelá vec. Krajina by však do nej mala dorásť…

Ľudia sú frustrovaní, nahnevaní, sklamaní.

Politika ich sklamala.

Politici ich sklamali.

Sklamali a klamali ich.

Bez pardónu.

Len tak.

Mnohí politici začali beztrestne strašiť, deptať, vyvolávať hnev.

Niektorí proti migrantom, iní proti neveriacim, ďalší proti veriacim. A budem pokračovať. Dnes si môžete vybrať, čo budete neznášať a nenávidieť. Migrantov. Luteránov. Baptistov. Jehovistov. Liberálov. Fašistov. Homosexuálov. Heterosexuálov. Heterosexuálov, ktorým nevadia homosexuáli. Homosexuálov, ktorým nevadia heterosexuáli. Migrantov. Ženy (mimo kuchyne). Potraty. Nepriateľov klimatickej zmeny. Nepriateľov geocentrizmu. Používateľov antikoncepcie. Tých, čo sa posmievajú Trubanovi. Tých, čo sa posmievajú Harabinovi. Tých, čo velebia Kotlebu. Tých, čo velebia Tisa. Nedeľných nakupujúcich. Farárov. Migrantov. Tých, čo parkujú veľmi blízko nášho auta. Moderátorov, ktorí moderujú reláciu popretkávanú reklamami. Štrajkujúcich. Autodopravcov. Štrajkujúcich. Farmárov. Slniečkárov. Ostatných diskutujúcich. Migrantov…

Neuveriteľné, čo nám servírujú.

Mohli by sme pokračovať donekonečna…

Prečo tak hrozne nenávidíme?

Bavme sa a diskutujme, ale prečo chceme nenávidieť?

Chápem, že je veľmi ťažké vysvetľovať ľuďom, že jediní migranti, ktorí Slovensku hrozia, sú tí naši Slováci, ktorí po 1. marci nasadnú v prípade patovej situácie pobalení na prvé lietadlo do príčetnejšieho štátu, ale musíme sa o to pokúšať…

Vrátim sa ešte k tej demokracii a slobode.

Demokracia má svoje úskalia. Tým najzávažnejším sú nevzdelaní a hlúpi ľudia. Alebo lajdáci.

Napríklad takí Briti, žiaľ, v priamom prenose momentálne, nie príliš lichotivo, dokazujú celému svetu, ako na tom vlastne sú.

Brexit vo Veľkej Británii ukázal, že snaha vytrestať politikov sa môže niekedy skončiť bumerangovým efektom. Nesystémové kroky, do ktorých môžeme počítať aj voľbu z nahnevanosti, alebo zo vzdoru, ešte nijaký systém neurobili funkčným.

Vždy to fungovalo naopak.

Ich argumenty sú pritom vskutku udivujúce:

„My sme nevedeli, že náš hlas tak zaváži, my sme toto naozaj nechceli, my sme si mysleli…“

Sorry ako…

Neskoro…

Načal som veľa tém naraz ale v zásade som chcel povedať jediné.

Nie je najmenší dôvod nenávidieť a vytvárať zlosť kvôli ktorýmkoľvek politikom, či voľbám.

Slušne diskutujme, vysvetľujme si, konštruktívne debatujme.

Nenávidieť môžeme jedine seba, ak sa 29. februára nepostavíme a neprídeme k urnám.

Aj naďalej tak práve vďaka nám môže pokračovať strašenie, klamanie, sklamanie.

Bez pardónu.

Len tak.

Nedovoľme to…

Pozn.: Nenávisť je hlboká, intenzívna emócia vyjadrujúca zaujatosť, nepriateľstvo a odpor voči inej osobe, skupine alebo objektu. Nenávisť sa spája s potrebou škodiť a spôsobovať bolesť. Spája sa tiež s pocitom radosti, keď k naplneniu tejto potreby dôjde. Takúto radosť nazývame škodoradosťou. Je to radosť, ktorá nám škodí. Ide o zmes citu a afektu.

P.S.: Sledovať ma môžete tu, veľmi ma to poteší.

Teraz najčítanejšie

Marek Lackovič

Donedávna progresívny starosta jednej z najrýchlejšie rastúcich samospráv SR - Hviezdoslavova - ktorú viedol 5 rokov, od r. 2018. M. Lackovič je zakladajúcim členom Progresívneho Slovenska (PS) a pred starostovaním bol aj jeho trnavským predsedom. V septembri 2019 bol Hviezdoslavov pod jeho 10-mesačným vedením ocenený prestížnou Cenou pre otvorenú samosprávu za r. 2019, udelenou Združením občanov miest a obcí Slovenska. Po roku bola Obec na ocenenie nominovaná opäť. V r. 2021 pridal svoje ocenenie aj nezávislý portál PlatStarostu.sk. V decembri 2021 bol M. Lackovič zaradený medzi 30 tvárí lepšieho Slovenska v knižnej edícii "Humans", ktorú priniesol Forbes. V r. 2022 bol súčasťou slovenskej delegácie Transparency International v Kosove, v r. 2023 úspechy Hviezdoslavova prezentoval aj predstaviteľom hl. mesta Islandu - Reykjavíku. Do slovenskej delegácie v Nemecku ho za reprezentanta samospráv prizvalo aj Ministerstvo vnútra SR. V októbri 2022 obhájil svoj mandát starostu obce s výsledkom 83,2%. Od októbra 2023 je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za PS, zároveň je členom Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií. V rámci novej politickej kultúry - sedieť len na jednej stoličke - sa v decembri 2023 vzdal mandátu starostu.