Denník N

Slováci si zaslúžia rovnaký prístup k liekom ako inde v Európe

Slovenské zdravotníctvo zápasí s mnohými výzvami. Kvalita nemocníc, nedostatok zdravotníckych pracovníkov aj dlhé čakanie na zdravotnícke výkony patria medzi tie, ktoré dostávajú najvyššiu politickú prioritu. Aj v oblasti liekovej politiky je však niekoľko závažných problémov, ktoré pociťujú bežní ľudia. Tie by mali byť prioritou pre novú vládu.

1. Dostupnosť liekov

Lieky na závažné ochorenia nie sú na Slovensku rovnako dostupné ako v okolitých krajinách:

Slovensko má dostupné iba niečo vyše tretiny (33%) liekov na onkologické ochorenia, ktoré boli registrované Európskou liekovou agentúrou (EMA) po roku 2011. Na porovnanie, náš najbližší sused, Česká republika, má dostupných až takmer 70% týchto liekov. [1]

Prečo je to tak?

Na rozdiel od ostatných okolitých krajín, na Slovensku máme v liekovej politike až 10 súbežných regulácií. Znamená to, že máme jeden z najprísnejších systémov, ktorý výrazne obmedzuje vstup nových liekov. Najdôležitejšie kritérium pre hodnotenie prínosu nových liekov je ekonomické: štát zaujíma len to, či je liek nákladovo efektívny a akú záťaž predstavuje pre rozpočet zdravotných poisťovní. Ak nie je, tak sú medicínske prínosy nových liekov pre pacientov nepodstatné. Takýto spôsob hodnotenia existuje v rámci Európskej únie iba na Slovensku.

Aké je riešenie?

Nákladová efektívnosť by nemala byť výlučným kritériom, ale len jedným z kritérií posudzovania prínosu nových liekov. Kritériá prínosu liečby pre pacienta by mali byť jasne stanovené, podobne ako v zahraničí, a mali by slúžiť na ďalšie rokovania o cene liekov medzi výrobcom a štátom. Špecifické oblasti, ako napr. zriedkavé ochorenia, liečba v poslednom štádiu ochorenia alebo onkologické ochorenia by mali mať špecifický prístup pri hodnotení.

Nedostupné lieky v lekárňach:

Pacientom sa neraz stáva, že si v lekárni nemôžu vyzdvihnúť liek, ktorý im predpísal lekár, pretože nie je dostupný. Ide napríklad o lieky na riedenie krvi, ale aj lieky na boj s infekciami či očkovacie látky.

Prečo je to tak?

Keďže podľa našich zákonov cena liekov na Slovensku nesmie byť vyššia ako priemer troch najnižších cien v Európe, motivuje to distribútorov k väčšiemu, často nelegálnemu, vývozu liekov do krajín, kde môžu tieto lieky predať za oveľa vyššiu cenu. Zákon zároveň umožňuje výrobcom stiahnuť liek zo systému úhrad z verejného poistenia, ak majú podozrenie, že bude tento liek na trhu nedostupný. Môže sa tak stať napríklad z dôvodu výpadkov vo výrobe. Ak by tak výrobca nespravil a liek by naozaj nebol na trhu dostupný, hrozila by mu totiž vysoká pokuta. Kombinácia týchto faktorov spôsobuje, že niektoré lieky nie sú v lekárňach dostupné.

Aké je riešenie?

Medzinárodné porovnávanie cien liekov (referencovanie) by sa malo uskutočňovať len pri vstupe liekov na trh, resp. pri medicínskych zmenách daného lieku. Priblížili by sme sa tak praxi v iných európskych krajinách. Zároveň by sa malo zmeniť uplatňovanie systému pokút, tak, aby bol v praxi systém vyraďovania liekov z úhrady využívaný v súlade s jeho pôvodným zámerom a neohrozil reálnu dostupnosť liekov.

2. Doplatky za lieky

Hrozia vysoké doplatky za lieky:

Vplyvom štvrťročných revízií úhrad liekov hrozí, že každé tri mesiace sa pacientom zvýšia doplatky za lieky. Stalo sa tak aj v roku 2019, kedy navýšenie doplatkov pocítili najmä pacienti s diabetom (cukrovkou), ale aj s niektorými vážnymi onkologickými ochoreniami.

Prečo je to tak?

Revízie úhrad liekov nemajú presné a transparentné pravidlá. Často sa dejú len na základe ekonomických kritérií, bez toho, aby sa zvážili medicínske parametre: napríklad sa neposudzuje, či sú lieky vzájomne nahraditeľné či zameniteľné. Vplyvom revízie tak vzniká vysoký doplatok aj na také lieky, ktoré nemajú inú liečebnú alternatívu a pacient je na nich závislý.

Aké je riešenie?

Revízie úhrad liekov by sa mali robiť nielen na základe ekonomických, ale aj medicínskych, epidemiologických a sociálnych kritérií. Mali by do nich byť zahrnuté všetky strany – od pacientov, cez výrobcov až po konkrétnych odborníkov – lekárov v relevantných oblastiach. Obdobie, za ktoré sa revízie vykonávajú, by malo byť dostatočne dlhé, aby vôbec bolo možné hodnotiť prínos liekov pre pacientov.

Systém doplatkov za lieky nie je transparentný:

Pacientom nie je jasné prečo doplácajú za lieky, ani ako sú doplatky tvorené. Nechápu, prečo sú v niektorých prípadoch doplatky tak vysoké.

Prečo je to tak?

Systém cenotvorby liekov na Slovensku je veľmi komplexný. Vstupuje doňho nielen cena výrobcov, ale následne aj marže lekární a distribútorov. Dnes sa štát vzdal možnosti rokovať o cenách liekov s výrobcom v prospech zdravotných poisťovní. Keďže výrobca musí mať dohodu schválenú každou poisťovňou, v praxi tento systém nefunguje. Výrobcovia by zároveň boli ochotní kompenzovať aj väčšiu časť doplatkov, ale ich možnosti limituje zákon.

Aké je riešenie?

Lieky by boli dostupnejšie a doplatky by sa znížili, ak by Slovensko malo fungujúci systém rokovaní medzi výrobcami, zdravotnými poisťovňami a štátom. Štát musí podľa zákona zabezpečiť všetkým občanom univerzálne dostupnú zdravotnú starostlivosť. Rozhoduje preto ktoré lieky zaradí (kategorizuje) do systému úhrad. Rovnako by preto malo byť na rozhodnutí štátu a nie zdravotných poisťovní, za akých podmienok uzavrie dohody o vstupe liekov na trh. Štát by mal tiež zjednodušiť spôsob, ako sa výrobcovia môžu podieľať na kompenzácií doplatkov za lieky. Zlepší sa tak dostupnosť pre pacientov a štát bude mať výhodnejšie ceny.

3. Transparentný a efektívny systém liekovej politiky

Pravidlá pre rozhodovanie o liekoch sú nejasné:

Dnešné rozhodovanie kategorizačnej komisie o tom, aké nové lieky vstúpia na slovenský trh, je jednostranné, bez riadne zdôvodnených rozhodnutí. Nie je jasné, prečo niektoré lieky, ktoré majú medicínsky prínos, kategorizačná komisia zamietne zaradiť do systému úhrad. Tie lieky, ktoré nie sú oficiálne hradené, podliehajú schvaľovaniu zo strany zdravotných poisťovní. Sú to tzv. lieky na výnimky. Ani v tomto prípade však nie sú transparentné pravidlá, podľa ktorých poisťovne takéto lieky schvaľujú. Rozhodnutie lekára nie je ani v tomto prípade smerodajné.

Prečo je to tak?

Vzhľadom na významnú účasť zdravotných poisťovní, (ktorých hlavným cieľom je šetriť prostriedky), v kategorizačných orgánoch, je rozhodovanie o úhrade liekov zo systému verejného zdravotného poistenia poznačené konfliktom záujmov. V komisii nie sú zastúpení ani výrobcovia, ani pacienti. To, že zdravotné poisťovne rozhodujú o liekoch na výnimky je určené nastavením celého systému posudzovania liekov, kde prevažuje ekonomika nad medicínskou potrebou a záujmami pacienta.

Aké je riešenie?

V procese kategorizácie by sa mala posilniť komunikácia medzi výrobcom a komisiou. Komisia by nemala rozhodovať jednostranne, ale mala by druhej strane umožniť riadnu obhajobu jej postojov. Rozhodnutia by mali byť jasne zdôvodnené a diskusie kategorizačnej komisie by mali byť zverejňované. Zloženie komisie by tiež malo viac odzrkadľovať medicínske posudzovanie prínosov liečby a pacienti by mali dostať priestor na vypočutie, v súlade s EÚ princípmi, aby mohli priblížiť dopady ochorenia.

[1]

SR: https://www.mzsr.sk/?zoznam-kategorizovanych-liekov

CZ: www.sukl.cz ; http://www.sukl.cz/modules/medication/search.php

EMA : https://www.ema.europa.eu/en/medicines/download-medicine-data

Teraz najčítanejšie