Berlín 1936 – rozprávanie o 16 dňoch Hitlerovej olympiády
V auguste 1936 sa Berlín zmenil na otvorenú a kozmopolitnú metropolu. Len pár mesiacov potom, čo nemecké jednotky napochodovali do demilitarizovaného Porýnia, využil Hitler letné olympijské hry v Berlíne ako masívny propagandistický nástroj, ktorý mal ukázať Nemecko ako spoľahlivého a mierumilovného partnera.
Podarilo sa mu to. Olympiáda prilákala obrovské množstvo známych ľudí aj bežných návštevníkov z mnohých krajín a národní socialisti všetkým predvádzali, ako dobre sa za ich vlády v krajine všetkým darí a ako podporujú svojich občanov a mier. Na tých šestnásť dní zmizli z mesta židovské zákazy, bedničky ponúkajúce štvavý Stürmer Julia Streichera boli oblepené, aby nekazili dobrý dojem z mesta, v berlínskych kluboch vyhrával jazz a swing.
Mnohí boli očarení. Nad štadiónom krúži vzducholoď Hindenburg, vyhráva symfonický orchester, otvárací ceremoniál je obrovské divadlo. Neprejde deň, aby sa nekonala nejaká recepcia alebo iná spoločenská udalosť. Každý predstaviteľ tretej ríše, ktorý niečo znamená, organizuje počas hier vlastnú oslavu. Záhradnú párty u Hermanna Göringa strieda Joachim von Ribbentrop, ktorý hostí vo svojej elegantnej vile viac než šesťsto ľudí.
Berlínska tlač básni o radostnom priebehu hier v Berlíne, o športovo naladenom vodcovi, o tom, aký nádherný je život v tretej ríši, dokonca o nadchádzajúcej nemeckej renesancii prostredníctvom Hitlera. Nikto návštevníkom nerozpráva o cigánoch, ktorí sú natlačení v ohrade na okraji Berlína. Celá propagandistická mašinéria sa snaží u návštevníkov navodiť priaznivý dojem o tretej ríši.
Väčšina zahraničných návštevníkov je nadšená, čo národnesocialistický Berlín ponúkol, Hitler sa prejavil ako mierumilovný a spoľahlivý partner do rodiny národov, mnoho ľudí vďaka hrám verí v zmenu a Hitlerovým prísľubom, a len málo hostí nahliadne za oponu maškarády, medzi nimi Thomas Wolfe. Mnohí spisovatelia či umelci poslúžili Hitlerovi ako užitoční idioti, intelektuáli, ktorí sa z idealizmu nechali presvedčiť. Hitlerova popularita dosahovala v lete 1936 vrcholu.
Letné olympijské hry v Berlíne sa stali celosvetovou mediálnou udalosťou, ktorá vďaka mimoriadnemu technickému úsiliu zatienila všetko, čo sa odohrávalo predtým. Hry sledovalo 1800 novinárov z 95 zemí a 125 akreditovaných fotografov. Technický ústredný velín bol umiestnený priamo pod vodcovou lóžou a umožňoval rozhlasové vysielanie 42 staníc a súčasné zapojenie až 18 liniek v Európe a 10 do zámoria; dokonca sa realizoval živý prenos v ešte mladom televíznom médiu. Thomas Mann, ktorý sledoval priebeh hier zo Švajčiarska, dobre chápal, že masívna olympijská organizácia poslúžila Hitlerovi zároveň aj ako demonštrácia moci – každý si dobre premyslí, či si začne niečo s priemyselným národom, ktorý schopný takých inžinierskych výkonov.
Hry natáčala 33-ročná Leni Riefenstahlová, Hitlerova obľúbená režisérka, ktorá svoje záznamy neskôr zostrihala na legendárny propagandistický film „Olympia“. Na kameru snímala aj beh s olympijskou pochodňou z Olympie do Berlína: je zaujímavé, že symbolický rituál behu s pochodňou máme vlastne vďaka Hitlerovi. Vymyslel ho generálny tajomník organizačného výboru Carl Diem práve pre berlínske hry.
Knihu napísal nemecký historik Oliver Hilmes a rozdelil ju do kapitol podľa jednotlivých dní olympiády. Venuje sa nielen športovcom a známym nacistom, ale píše aj o bežnom živote v Berlíne. Vystupujú tu Gustav Gründgens, Victor Klemperer, afroamerický bežec Jesse Owens, ktorý sa na Hitlerovu zlosť stal miláčikom publika, ale popri tom je to aj prechádzka slávnymi berlínskymi klubmi či elegantnými hotelmi. Výňatky z denníka Josepha Goebbelsa sa striedajú s pokynmi ríšskej tlačovej kancelárie, predpoveďami počasia či citátmi z dennej tlače a všetko to spolu tvorí plastický pohľad na berlínsky život v lete 1936.
Tom Wolfe, ktorý zo začiatku ospevoval organizačnú šikovnosť nacistov a zbožňoval berlínsky život, po návrate do New Yorku napísal autobiografickú poviedku I have a Thing to Tell You, láskyplné vyznanie Berlínu a zároveň precitnutie z očarenia a zúčtovanie s nacizmom. Bol jedným z mála, ktorým sa otvorili oči už vtedy. Niekoľko udalostí na ňom totiž zanechalo desivý dojem, napríklad zatknutie žida vo vlaku, ktorým cestuje, či šepkané slovo koncentračný tábor. Mimochodom, koncentračný tábor Sachsenhausen vznikol práve v lete 1936. Za tri roky vypukne druhá svetová vojna.
Pozdě v noci se Hitler loučí s Goebbelsem. Vůdce za několik hodin vyráží do Berchtesgadenu, Goebbels se stáhne na krátkou dovolenou do své vily na havolský ostrov Schwanenwerder. Za tři týdny – 8. září – začne v Norimberku další masový spektákl: říšský stranický sjezd NSDAP. Goebbels Hitlera snažně prosil, aby s ohledem na letošní olympijské hry sjezd odpadl, jenže o tom nechce Vůdce ani slyšet. Musí to být „sjezd cti“, udává jako motto. Vstupem německých jednotek do demilitarizovaného Porýní pro něho byly znovuustaveny čest a suverenita. Naproti tomu Victor Klemperer pohlíží na nadcházející nacistický konvent s velkou starostí. Obává se, že se mnoho hnědých straníků muselo kvůli zahraničným hostům týdny pretvařovat a nahromadila se v nich agrese: „Olympiáda příští neděli skončí, brzy začne stranický sjezd NSDAP, exploze přede dveřmi, a je přirozené, že nejprve si vylijí zlost na Židech.“
– – –
Oliver Hilmes – Berlín 1936 (Host 2017, do češtiny preložil Tomáš Dimter)
