Denník N

beet: Profesor z Austrálie zlepšuje systém darcovstva krvi na Slovensku

„Keď zavediete nové opatrenie a to sa nepodarí, bude to stáť daňových poplatníkov milióny eur. V laboratóriu sa dá otestovať za niekoľko tisíc eur.“ hovorí profesor Maroš Servátka, člen beet – behavioral and experimental economics team.


Na začiatok by sme sa Váš chceli opýtať – ako sa zo Slovenského ekonóma stane Austrálsky profesor v oblasti behaviorálnej ekonómie?

Ekonomickú kariéru som začal ako teoretik, ale počas doktorandského štúdia na Szkole Glownej Handlowej vo Varšave som narazil na články dvoch priekopníkov experimentálnej ekonómie – Vernona Smitha a Charlieho Plotta. Články vysvetľovali, že užitočnosť ekonomických modelov závisí od toho, či dokážu predpovedať ľudské správanie. Zaujalo ma to natoľko, že som šiel za svojou školiteľkou a povedal som jej, že chcem testovať svoje teórie. Netušila, ako má vyzerať ekonomický experiment, ale povedala mi, že ak sa tomu chcem venovať, mám ísť do Ameriky. Prihlásil som sa na doktorandské štúdium na University of Arizona, ktorá bola vtedy Mekkou experimentálnej ekonómie, keďže tam vtedy pôsobil Vernon Smith. Tak som sa dostal k experimentom i behaviorálnej ekonómií. Po ukončení doktorátu som pôsobil ako postdoc v Nemecku, založil som prvé laboratórium na Novom Zélande a posledných 5 rokov som na poprednej austrálskej business škole v Sydney, kde som založil nové laboratórium, ktoré nám prišiel otvoriť práve Vernon. (Celý profil Maroša Servátku nájdete na tomto odkaze)

Na čo nám slúži Behaviorálna ekonómia?

Behaviorálna ekonómia je spojenie ekonómie a behaviorálnych prístupov. Snaží sa vysvetliť nielen ekonomické súvislosti, ktoré stoja za rozhodnutím, ale aj jeho psychologické aspekty. Pomáha nám pochopiť, ako sa ľudia naozaj rozhodujú, kde robia chyby v rozhodovacom procese a ponúka riešenia ako ich napraviť.

„Behaviorálna ekonómia nám pomáha pochopiť, ako sa ľudia rozhodujú.“

Spomínali ste, že ste sa zaujímali o experimenty. Aké je ich miesto v behaviorálnej ekonómii?

Experimentálna a behaviorálna ekonómia sa ľuďom spájajú. Možno aj preto, lebo Nobelova komisia udelila v roku 2002 cenu zároveň Vernonovi Smithovi za zavedenie experimentov do ekonomickej analýzy a Danielovi Kahnemanovi za behaviorálnu ekonómiu. Existuje medzi nimi prienik. Experimenty sú empirickou metódou na testovanie teoretických hypotéz a riešení. Mnohí behaviorálni ekonómovia, ako aj ja, pri riešení behaviorálnych otázok testujú svoje teórie a hypotézy pomocou experimentov, či už v laboratóriu, alebo v teréne. Sú však aj behaviorálni ekonómovia, ktorí zbierajú dáta pomocou ankiet alebo používajú už existujúce neexperimentálne dáta, napríklad z prostredia firiem, ktoré potom analyzujú. A samozrejme sú aj teoretici, ktorí formulujú behaviorálne modely, ktoré potom môže testovať niekto iný a tiež experimentálni ekononómovia, ktorí pomocou experimentov testujú neoklasické modely bez behaviorálnych prvkov.

Ako vyzerá taký ekonomický experiment?

Ekonomický experiment je metóda na testovanie teoretických hypotéz, skúmame ním správanie ľudí a porovnávame ho s predpoveďou. Môže sa uskutočniť v teréne alebo v laboratóriu. V laboratórnom experimente sa do laboratória pozvú účastníci experimentu. Naše laboratórium je na univerzite, preto najčastejšie pozývame študentov, ale populácia účastníkov môže zavisieť aj od vedeckej otázky. Účastníci sa posadia do oddelených PC boxov, dostanú inštrukcie o ekonomickom prostredí, v ktorom sa budú rozhodovať a všetky potrebné informácie k rozhodnutiu, vrátane finančnej motivácie, pretože na základe ich rozhodnutia budú zaplatení. Ich rozhodnutia vedú k určitej výške zisku, ktorý im vyplatíme v hotovosti po skončení experimentu. Rozhodnutia sa zároveň stanú našimi dátami, ktoré potom analyzujeme, vyhodnocujeme a testujeme tak našu hypotézu.

Terénny experiment sa robí v prostredí každodenného života. V laboratóriu vieme takmer úplne kontrolovať rozhodovacie prostredie, v teréne až tak nie. Výhodou terénneho experimentu zase je, že účastníci nemusia vedieť, že sú v experimente a že sú pozorovaní. Môže totižto nastať situácia, kedy to, že som pozorovaný, ovplyvní moje rozhodnutie. V terénnom experimente sa dobre testujú hospodárske opatrenia a politiky, ktoré budú v tom prostredí priamo aplikované.

Laboratórium na ekonomické experimenty, sprava Vernon Smith – zakladateľ experimentálnej ekonómie, Maroš Servátka

Veľa ekonómov pracuje s anketou, nestačí táto metóda? V čom je lepší experiment?

Ekonómovia bývajú skeptickí ohľadom toho, čo ľudia hovoria a ako odpovedajú na otázky. Viac nás zaujíma samotné správanie, ktoré sa často odlišuje od odpovedí na hypotetické otázky. Vysvetlím to na príklade výskumu štedrosti. Ak niekomu v ankete na ulici položíte otázku „ste štedrý?“, tak človek sa bude snažiť zachovať svoj dobrý imidž a povie, že áno. Toto mi ako výskumníkovi veľa nedá. Potrebujem konkrétnejšiu otázku, ktorá mi dovolí štedrosť odmerať a porovnať v rôznych situáciach. Lepšie postavená otázka znie „Predstavte si, že by ste vyhrali 1 milión eur v lotérii. Akú časť tejto sumy dáte na charitu?“ Lenže aj takáto otázka je problematická. Prečo? Ja osobne by som povedal jeden milión, pretože ten milión nemám, ale chcem v ankete vyzerať dobre, lebo viem, že budem hodnotený, či som štedrým človekom. Rovnako som sa nedávno pýtal na hodine mojich MBA študentov, či si myslia, že je morálne hodnotné finančne podporovať deti v Afrike. Takmer všetci súhlasili, ale keď som sa opýtal, kto reálne prispieva na rozvojové projekty alebo kupuje deťom jedlo či učebnice, prihlásili sa iba dvaja. Názor však deťom nepomôže dostať sa z chudoby.

Ekonómov teda menej zaujíma, čo si ľudia myslia, ale viac čo robia. Dokonca ľudia sa veľakrát správajú inak, ako si myslia a to nás vracia k behaviorálnej ekonómii. Tento prístup zachytáva zvyšujúci trend používania experimentov v ekonómii. Od roku 2002 boli udelené štyri Nobelove ceny ekonómom, ktorí využívajú experimenty. Existuje kvalitná učebnica ekonometrie, Seemingly Harmless Econometrics, v ktorej úvode sa uvádza, že ak sa chcete niečo dozvedieť o kauzalite, urobte experiment. Ak neviete urobiť experiment, použite metódy opísane v tejto knihe. Experimenty nám umožňujú urobiť jednu nezávislú zmenu a držať ostatné aspekty rozhodovacieho prostredia nezmenené. Ak sa zmení pozorované správanie, poznáme presnú príčinu.

Prečo je dôležité robiť experimenty?

Keď vláda zavedie nové opatrenie, ktoré sa neosvedčí, bude to stáť daňových poplatníkov milióny eur. V prípade firmy, môžu kvôli zlému rozhodnutiu prísť akcionári o značné zisky. Veľa takýchto rozhodnutí sa robí bez akéhokoľvek testovania. Chcem veriť, že vo väčšine prípadov majú navrhovatelia politík nejakú hypotézu, prečo by malo opatrenie fungovať. Taká hypotéza sa dá v laboratóriu otestovať za niekoľko tisíc eur. Ak nebude fungovať v laboratóriu, nebude fungovať ani mimo neho v každodennom živote. Ak funguje v laboratóriu, vieme zistiť ktoré prvky ekonomického prostredia ovplyvňujú správanie a vieme ju otestovať na väčšej vzorke, prípadne výjsť z laboratória a ďalej podrobne testovať v teréne.

Nedávno Charlie Plott a Tim Cason urobili rozsiahly experiment v Austrálii v štáte Victoria o predávaní hracích automatov. Najskôr vyvinuli spôsob aukcie v laboratóriu, potom zväčšovali škálu experimentu, neskôr ho testovali cez internet a posledný test urobili s 800 účastníkmi priamo na mieste v kongresovom centre, kde sa potom odohrávala aj samotná aukcia. Krok po kroku tak vedeli upravovať kritické prvky prostredia a samotnej aukcie. Finálna verzia bola veľkým úspechom a priniesla vláde štátu Victoria veľké zisky.

„Trik je pochopiť, že ekonomiky vytvorené v laboratóriu môžu byť veľmi jednoduché oproti tým, ktoré sa vyskytujú prirodzene, ale sú rovnako skutočné.

Stále to znie trocha netradične, experiment v ekonómii, skôr to znie ako z prírodných vied.

Dlho sme ekonómiu chápali nie ako experimentálnu, ale skôr ako deskriptívnu vedu, podobne ako je astronómia. Ekonómovia naformulovali teóriu a čakali roky, kým sa niečo zmení a potom testovali, či sa hypotéza potvrdí. Neskôr sa však aj v ekonómii rozvinuli experimentálne metódy, podobne ako v prírodných vedách či psychológii. Vďaka tomu vieme robiť testy, ktoré odzrkadľujú správanie ľudí v realite. Podobne ako keď robíte chemický alebo fyzikálny test, tak podmienky v laboratóriu sú podobné tým v každodennom živote. Ľudia si do laboratória prinášajú svoje preferencie, správanie, rozhodovanie. V experimente vieme podmienky pri rozhodovaní upravovať a kontrolovať, vytvárať vyžadované prostredie, rovnako ako fyzici vedia v laboratóriu vytvoriť vákuum. Výborné to zhrnul ekonóm Charlie Plott, ktorý povedal že „Trik je pochopiť, že ekonomiky vytvorené v laboratóriu môžu byť veľmi jednoduché oproti tým, ktoré sa vyskytujú prirodzene, ale sú rovnako skutočné. Skutoční ľudia motivovaní skutočnými peniazmi robia skutočné rozhodnutia, skutočné chyby a sú rovnako frustrovaní a nadšení zo svojich talentov a limitov.“

Momentálne spolupracujete s IZP novej stratégií pre Národnú transfúznu službu (NTS). O čom je tento projekt?

Národná transfúzna služba sa chystá zavádzať odoberanie plazmy a potrebuje vedieť, či odoberanie plazmy neovplyvní už existujúce odoberanie krvi. Z pohľadu ekonóma tu existuje viacero zaujímavých otázok. Prvou je otázka, či sú krv a plazma substitúty. Darovanie plazmy pomôže viacerým ľuďom a darovanie krvi zachráni život jednému človeku. Otázka je, ako sa ľudia rozhodujú, či chcú darovať krv alebo plazmu? Komplikujúcim prvkom tejto otázky je aj fakt, že nemôžu darovať krv aj plazmu naraz. Je tu potrebná koordinácia v čase. Keď darujú krv, musia čakať niekoľko týždňov, aby ju mohli darovať znova, s plazmou je táto doba o niečo kratšia. Z pohľadu NTS je dôležité vedieť, kedy a v ktorej situácií od darcu odobrať krv a kedy plazmu.

Problém narastá vtedy, ak je potrebné skoordinovať odber nielen od jedného darcu, ale od viacerých. Napríklad ak sa udeje veľká nehoda alebo prírodná katastrófa, darcovia sa často zaktivizujú a ponuka krvi prudko vyskočí. Krv má však expiračnú dobu a môže sa stať, že v prípade veľkých zásob ju nevieme všetku zužitkovať. Navyše, ak veľká časť darcov prišla darovať naraz, znamená to, že nebudú môcť darcovstvo zopakovať v nasledujúcich týždňoch. Ak by počas nich nastal vysoký dopyt po krvi, NTS by mala problém tento dopyt uspokojiť.

S IZP a NTS sme teda urobili experiment, kde sme zistili, že krv a plazma sú v značnej miere substitúty a pomôcť jednému sa dá nahradiť pomocou viacerým a môžeme tak presmerovať niektorých darcov krvi na darovanie plazmy a naopak. Čo je dôležité, ochota darovať sa zvyšuje vtedy, ak si darca môže vybrať to, čo sa mu pozdáva viac. Práve na základe tohto poznania dizajnujeme pre NTS behaviorálny register darcov.

Čo takýto register urobí?

Zefektívni odber krvi a plazmy, zamedzí vzniku situácií, kedy máme priveľa darcov, no najmä tým,  ktoré nasledujú potom, kedy nám chýba krv až tak, že ponuka klesne pod kritickú hranicu. Zvýši sa aj spokojnosť darcov, budú môcť darovať vtedy, keď chcú. Niektorí ľudia sú radšej, keď idú darovať práve vtedy, keď je darcov krvi nedostatok, no niektorí to berú ako morálnu povinnosť a chodia darovať tak či tak. Behaviorálny register preferencií darcov nám pomôže tieto situácie oddeliť a darcov nasmerovať na situácie, ktoré preferujú. NTS takto nebude musieť obvolávať príliš veľa ľudí na to, aby dostali 1 človeka do transfúzneho centra.

Plánujete spolupracovať aj v budúcnosti?

S IZP budeme spolupracovať aj v novovytvorenom tíme BEET (Behavioral and Experimental Economics Team), kde našim pilotným projektom bola stratégia pre NTS. Ja v projekte pôsobím ako externý expert spolu s Jankou Péliovou z Katedry financií Národohospodárskej fakulty EUBA, ktorá strávila nejaký čas na študijnom pobyte u Vernona Smitha na Chapman University v USA. Interným členom BEET tímu je Martina Fehérová, ktorá sa venuje najmä téme altruizmu, dobrovoľníctva a darcovstva z pohľadu behaviorálnej ekonómie a momentálne je na vedeckom pobyte u nás v Sydney. Cely tím zastrešuje Lukáš Sekelský z IZP, ktorý sa venoval behaviorálnej ekonómii na Vienna University of Economics and Business a bol aj projektovým manažérom stratégie pre NTS.

Ohľadne projektov sa budeme v najbližších rokoch venovať téme registra darcov, pretože zavedenie registra umožňí kontinuálne vylepšovanie systému na základe vedeckých poznatkov, ktoré budeme vytvárať. Darovanie krvi pomocou registra je dvojfázový proces. Prvá je dostať ľudí do registra, druhá je osloviť ich, aby prišli darovať krv vtedy, keď ju potrebujeme. Otázka je, ako to nastaviť čo najefektívnejšie. Ak máme v registri príliš veľa ľudí, ktorí o to nestoja, musíme pozývať veľký počet ľudí na každého človeka, ktorý príde darovať v potrebnom momente. Ak však v registri budú najmä ľudia, pre ktorých je darovanie veľmi dôležité, zvyšuje sa tým šanca, že skutočne prídu darovať, čo šetrí NTS čas aj peniaze. Riešime napríklad, ako zaviesť nábor do registra, či pomocou opt-in alebo opt-out systému. Toto vieme testovať experimentálne a keď sa jeden systém ukáže lepší, zavedieme ho celoplošne. Podobných otázok je neúrekom.

Kde všade vidíte uplatnenie behaviorálnej a experimentálnej ekonómie v slovenskom zdravotníctve?

Takmer všade, od zavádzania prevencie chorôb, od uplatňovania nových prístupov lekár/pacient t.j. akú liečbu lekár naordinuje na základe očakávaného správania sa pacienta až po to, ktoré lieky odporúča lekárnik či ako motivovať ľudí stať sa darcami orgánov. Všetky tieto otázky majú rozhodovací prvok, ktorý behaviorálna ekonómia pomôže zodpovedať a študovať, ozrejmiť rozhodovacie procesy a ponúknuť efektívnejšie riešenia.

Maroš Servátka je hosťujúcim profesorom na Katedre financií Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave a profesorom ekonómie na Macquarie Graduate School of Management v Sydney. Je zakladateľom a bývalým prezidentom Slovenskej ekonomickej spoločnosti. Okrem toho, že publikoval v popredných svetových vedeckých žurnáloch, pôsobí v redakčnej rade časopisu Journal of Behavioral and Experimental Economics. Je držiteľom ocenenia Ronald Coase Institute Outstanding Alumni Award za rok 2019. Profesor Maroš Servátka sa zaoberá experimentálnou a behaviorálnou ekonómiou. Má skúsenosti s poradenstvom firmám, vládam a charitám v oblasti behaviorálnych prístupov a riešení. 

beet – behavioral and experimental economics team

Inštitút zdravotnej politiky

Ak vás zaujala naša práca, budeme radi ak nás budete sledovať na Facebooku

Teraz najčítanejšie