(don’t) Burst your bubble II: Konzervatívny denník Postoj a klimatická kríza

V prvom článku vysvetľujem prečo o nich vôbec píšem.

„Nemôžme si dovoliť taký luxus, že budeme čakať na ostatných, kým niečo podniknú, alebo nebodaj, že budeme uprednostňovať krátkodobé finančné zisky. Klimatická kríza nás núti podniknúť rozhodné kroky tu a teraz, pričom cirkev je odhodlaná podporiť tento proces,“

pápež František, jún 2019

 

„Ak živíte v sebe predsudok, že v bruselských inštitúciách EÚ dominujú technokrati spolu s progresívnymi ideológmi, ktorí nemajú radi kresťanstvo a klaňajú sa ekologickému novopohanstvu, admini facebookovej stránky Európskej komisie a Európskeho parlamentu vás v tieto vianočné dni rozhodne nechcú presviedčať o opaku.“

Martin Hanus, december 2019

 

Krátka história popierania

Popierači klimatickej krízy sú rôznorodí, ale väčšina volí stratégiu spochybňovania vedeckého konsenzu o globálnom otepľovaní a toho, že ho spôsobil človek. Je to nenápadnejšie a pôsobíte pri tom ako bojovník za pravdu, investigatívny novinár, či jednoducho hrdina, čo nepodľahol histérii. Postoják Martin Hanus túto metódu s obľubou používal ešte keď písal pre .týždeň:

„Ľudstvo ani v tomto storočí nebude najviac ohrozovať otepľovanie klímy, ale otepľovanie rozumu.“

Alebo iná ukážka zo spoločného článku s Evou Čobejovou, kde pridali aj konšpiráciu:

„Pre tento postoj máme dobré dôvody. Po prvé, klíma je mimoriadne komplexný systém, ktorý skrýva v sebe veľa nepreskúmaných záhad. Napriek tomu dnes ovládli verejný priestor vedci, aktivisti a politici, ktorí tvrdia, že pravda o klíme je dokázaná a už nemožno o nej diskutovať, ale konať. Po druhé, je tu zopár kľúčových faktov, ktoré sa zamlčiavajú: hoci to klimatické modely, o ktoré sa celá dnešná hystéria opiera, nepredpokladali, posledných 11 rokov sa už Zem globálne neotepľuje. A to napriek tomu, že emisie CO2 – ako údajne najdôležitejšia príčina nárastu teplôt – ďalej rastú.  Tichý oceán, teda jeden z hlavných ohrievačov planéty, sa dokonca začal ochladzovať – aj preto silnie v prehliadanej časti vedeckej komunity diskusia, či sa náhodou nezačína fáza mierneho globálneho ochladzovania. Netvrdíme, že sa tak stane, ani netvrdíme, že človek nejakou mierou neovplyvňuje aj samotnú klímu – nevieme to. Sme však presvedčení, že súčasná klimatológia sa stala natoľko spolitizovanou vedou a dokazovanie vplyvu skleníkových plynov na globálne otepľovanie je dnes natoľko určované masívnymi vládnymi grantmi, že veriť v objektivitu vedeckých panelov OSN či vládami vyžiadaných analýz by bolo naivné.“

Od roku 2009 však prešlo veľa času, dôkazy sa nahromadili a nik, kto chce vyzerať príčetne, už túto argumentáciu nepoužíva. Šíriť takéto názory dnes by bolo vyslovene na smiech. Nájdu sa ale aj takí, ktorým na zdaní serióznosti nezáleží. Donald Trump tvrdí, že je to celé hoax, ktorý vymyslel zlá Čína, aby ekonomicky zničila USA a Václav Klaus ml. nedávno vypustil z úst vetu: „Tisíce lidí jezdí v létě do Chorvatska, kde je asi o 6 stupňů tepleji. Lidé mají rádi teplo.“

Preto konzervatívne think-tanky začali používať novú stratégiu, v ktorej už neútočia na vedcov a ich dôveryhodnosť, ale zadupávajú do zeme konkrétne riešenia. Zvyčajne ich aj tak navrhujú ich ideologickí nepriatelia, takže majú popri dupaní aj možnosť si kopnúť. Postoj sa rád a nadšene pridal.

Pochopiť prečo v tom pokračujú americkí politici a lobisti kúpení energetickými gigantmi typu Koch je ľahké. Ťažšie uchopiteľné je to pri slovenských katolíckych konzervatívcoch; zvlášť keď sám pápež im už od roku 2015 hovorí, že by to robiť nemali. Určite je v tom aj kus ega – keď roky hlásate nezmysly, tak je veľmi ťažké verejne priznať svoj omyl. Ale v prípade našich postojákov to bude hlavne paranoja zo všemocných socialistických liberálov z EU a liberálnych médií. To je ich myšlienkový svet. Lukáš Krivošík nám ho poodhalil v nedávnom článku takto:

„Ide však o to, aby sa našla taká kombinácia podobných opatrení, ktoré budú nielen ekologické, ale tiež ekonomické a zaobídu sa bez nutnosti rušiť trhové hospodárstvo, rezignovať na deti či leteckú dopravu alebo upierať rozvojovým krajinám ambíciu ekonomicky dobiehať.“

Na prvý pohľad to znie celkom rozumne, ale v akom svete žije autor, ak je presvedčený, že konkrétne riešenia klimatickej krízy zahŕňajú rušenie trhového hospodárstva, či potrebu rezignovať na deti a leteckú dopravu? Nevieme. Vieme len to, že to nie je tento svet. Takto rozmýšľať je možné len v konšpirácii, kde zlí socialistickí progresívci chcú zlikvidovať kresťanstvo, voľný trh, nahradiť nás muslimskými migrantami a ako čerešničku na záver oživiť Stalina a zaviesť komunizmus.

Kopanie do Grety Thunberg

Kognitívna disonancia je nepríjemná vec. Keď predstierate, že ste novinár, tak vie mať aj nechutné verejné následky. Nedávno takto nahromadený rozpor medzi realitou a svetonázorom explodoval v nenávistnom článku Jaroslava Daniška. Máme tu všetko.

Sprisahanie:

„Nič proti osobnému presvedčeniu a zápalu 16-ročnej Švédky, každý, kto chce šetriť životné prostredie a zmeniť kvôli tomu svoje správanie, si zaslúži lajk. Len problém je trochu zložitejší, ako napovedá detská tvár sympatickej Švédky. Nielen tým, že vegánstvo a nepoužívanie leteckej dopravy jednoducho nie je cestou, ale utópiou. Keď som pred pár dňami sledoval televíznu diskusiu, kde postoje mladej Grety komentovali prizvaní experti, vyrušilo ma, ako sa to celé stáva nástrojom politickej manipulácie. Veď čo je najsilnejšie na geste mladej Grety? Že je dieťa. To znamená, že o jej presvedčení sa nediskutuje, spochybniť ho totiž znamená zaútočiť na dieťa a to sa stále nerobí.“

Agresivita, vyhrážanie, argumentácia „druhým pápežom,“ lebo ten „prvý“ je podozrivo liberálny:

„Je to širší fenomén a dnes univerzálnejší ako ktorékoľvek náboženstvo – deti sú deti, správame sa k nim inak. Nebolo to tak vždy, stačí si spomenúť na krutosť indiánskych kultov či antickú Spartu, ktoré narodené deti často obetovali, alebo dnes je všetko inak. Detské armády, veľký problém Afriky a zaostalého sveta, ozbrojené, sfanatizované a často zdrogované bojujúce deti – to je predsa vec, voči ktorej sa musíme postaviť inak ako proti bežným vojakom. Právom, veď tie deti sú tiež obete. Alebo pedofilné škandály v cirkvi, o všetkom sa dá diskutovať, o celibáte, homosexualite kňazov, o klerikalizme, ale len čo ide o deti, je koniec diskusie, niet o čom. Emeritný Benedikt XVI. správne píše, že problém je taký vážny, že napadá samotnú vieru.“

Disciplína, patriarchát, paranoja:

„Nedajte sa mýliť, Greta nie je dievčatko z Andersenovej rozprávky, nežijeme totiž v rozprávkovom svete, kde by si nikto nevšimol priesvitné šaty mocného kráľa. Naopak, žijeme vo svete, kde nám chce niekto nahovoriť, že o niektorých politických témach sa nemá diskutovať. Najmä ak si niekto ako to milé mladé švédske dievča myslí, že téma klímy je najväčšou témou v dejinách ľudstva. Deti majú byť hrdinami rozprávok, nie bojísk či politiky. Adolescentokracia nie je riešenie, ale nový problém. Základom našej civilizácie je škola a disciplína v nej, ak chcete veriť v lepší svet, detské štrajky, to je scestie, od detí treba žiadať viac disciplíny a vedomostí v školách. Napríklad aj o tom, aké krásne a škodlivé boli utópie minulosti.“

Treba spomenúť aj fakt, že mladý Daniškov kolega z Postoja sa v následnom článku Gréty zastal.

They will not replace us!

Kresťanský konzervatívny fundamentalizmus je pre spoločnosť nebezpečný z rôznych dôvodov. Mňa najviac desí jeho ochota prijímať rétoriku a politiku krajnej pravice a neonacizmu; ochota sa s nimi spájať proti spoločnému nepriateľovi. Farár Kuffa je ideálny príklad, ale problém je hlbší. Ako to súvisí s klimatickou krízou? To sa pokúsim v nasledujúcich riadkoch vysvetliť.

Neprekvapí, že hlavným hýbateľom je strach. Keď nič neurobíme, tak s nárastom teplôt a hladiny oceánov sa životné podmienky v niektorých častiach sveta zhoršia natoľko, že nastane aj ďalšia utečenecká kríza (aby bolo jasné: najhoršie je to, že môžu zomrieť milióny ľudí, nie samotná migrácia, ale pre túto diskusiu je dôležitý práve aspekt utečencov).  Na strane krajnej pravice a neonacistov tento strach reprezentuje hnutie, ktoré samo seba nazýva ekofašistickým. „Spopularizoval“ ho hlavne austrálsky neonacista a vrah, ktorý v roku 2019 zastrelil v novozélandskej mešite 51 ľudí. Okrem deštrukcie a smrti po sebe zanechal aj manifest s názvom The Great Replacement, v ktorom sa za ekofašistu sám označil. Autenticita dokumentu je otázna, ale to nič nemení na tom, že takýto druh rasistickej argumentácie existuje a je úplne jasné, že sa medzi extrémistami bude šíriť ďalej.

Jadrom tohto skĺbenia ekológie a rasizmu je predstava, že o prírodu sa môže dobre postarať len ľud konkrétnej krajiny. V žiadnom prípade nie prisťahovalci, pretože tí nie sú spätí s pôdou a krajinou. Často sa to spája, podľa tejto analýzy, aj s nacistickou ideológiou krvi a zeme. Neprekvapí ani fanatický odpor k multikulti, strach z imigrantov, hlavne nekresťanských a nebielych, ktorí nám zaberú „miesto“ a vyžívanie sa v apokalyptických víziách katastrof, ktoré znížia počet ľudí na planéte. Jednoducho chcú, aby sa rasy nemiešali a ostali tam, odkiaľ pochádzajú.

Ak sa niekomu predstava ekologicky angažovaných rasistov zdá smiešna a nereálna, tak odporúčam pospomínať, že aké rozhorčené peklo spustili Kotlebovci a ich priaznivci pri akcii My sme les, alebo ako propagandisticky zneužívali odpadom z rómskych osád zaplavený Hornád. Aj vďaka nim prešiel v parlamente zákon, takzvaný biomasaker. Strach z následkov klimatickej zmeny funguje aj podvedome, aj v hlavách ľudí, čo by sa nikdy neoznačili za ekológov.

Nechutné, ale pri neonacistoch prekvapený určite nie som. O to viac ma šokovalo, keď som podobné názory našiel v jednom rozhovore v denníku Postoj. Známy slovenský vedec, Peter Vršanský, v ňom vysvetľuje ako zachrániť našu prírodu – Podporiť pôrodnosť:

„Pre zachovanie prírody je nevyhnutná stabilita a udržateľnosť populácie, zdravé deti, ktoré sa budú rodiť v dostatočne hojnom počte. Zároveň je dôležité, aby tieto deti mali k prírode aj vzťah a starali sa o jej zachovanie. V prípade migrácie ľudia vyhnaní z domovov prírodnými podmienkami budú mať starosti sami so sebou, nieto sa ešte starať o cudzie životné prostredie, na ktoré neboli zvyknutí. V miestach, odkiaľ títo ľudia prichádzajú, sú úplne iné ekosystémy.

Závažnú devastáciu prírody už teraz pozorujeme vo vojnových a migračných oblastiach. Samozrejme, migrácia je nevyhnutná preto, lebo sa nám nerodia deti a tieto voľné miesta prirodzene obsadia iní ľudia, ktorí sa sem prisťahujú. To je jednoducho fakt. Preto ako jediné riešenie vidím podporiť pôrodnosť na Slovensku, lebo aj keď slovenské deti dajú dočasne zabrať našej prírode, aj tak je pravdepodobnejšie, že budú mať k nej vzťah a v konečnom dôsledku ju ochránia.“

Rasizmus je tu neprehliadnuteľný. Iná interpretácia neexistuje, lebo aj keby sme pristali na hru o iných ekosystémoch, tak môžme ťažko argumentovať, že napríklad deti zo Sýrie budú na hodinách environmentálnej výchovy miesto sadeníc smreku sadiť piesok. Aby vyrástli skaly, však áno…

Peter Vršanský pokračuje a pripomína nám víziu katastrofy:

„Všetky biologické princípy v prírode sú založené na raste. Rovnako to platí aj pre ľudí. Potrebujeme stabilné spoločenské zriadenie, stabilnú finančnú situáciu. Nemyslím si, že s poklesom populácie možno udržať stabilné prvky spoločnosti. Nemyslím si, že by znižovanie počtu detí prírode pomohlo viac ako trvalo udržateľná stabilita. Zároveň platí, že záchovná pôrodnosť pre spoločnosť, teda 2,2 dieťaťa na ženu aj tak v konečnom dôsledku bude znamenať pokles populácie, lebo časom znova prídu udalosti, ktoré do stability zasiahnu. Sú to napríklad epidémie, ktoré sa vyskytujú síce dlhodobo, ale pravidelne a nevyhneme sa im. Súčasných 1,4 dieťaťa na ženu neumožňuje žiadnu kalkuláciu budúcnosti, nieto ešte nejakú inteligentnú. Zobuďme sa. Nemáme deti!“

Aké je teda riešenie pre Slovensko?

„My sme v tomto období planéty dostali do ruky žezlo, vládneme prírode, ovplyvňujeme úplne všetko, a preto by sme mali prijať aj zodpovednosť. A obrazom tejto zodpovednosti nie je znižovanie pôrodnosti, ale stabilné a rozumné správanie. Okrem separácie odpadu, využívania MHD a bicyklov, používania lokálnych výrobkov treba začať s masívnou výsadbou stromov a musíme zastaviť drastické výruby. Toto pre našu krajinu na začiatok úplne postačí. Ak to spravíme, zakrátko pocítime konečne zlepšenie.“

Konvergencia katolíckej krajnej pravice s nacionalistickými populistami, a v niektorých prípadoch dokonca s neonacistami, je evidentná. Nehovorím len o Kuffovi a o jeho paktovaní s Kotlebom. Tieto dve skupiny majú rovnakých nepriateľov (liberáli, Európska únia, migrácia) a používajú aj rovnaký slovník a nástroje. Nehistorická predstava Európy bez migrácie je šialená – plodiť veľa detí, zavrieť hranice a pozerať sa ako krajiny tretieho sveta zhoria. Nikdy nepriznajú, že toto je ich fantázia, ale ich polovičaté riešenia klimatickej krízy inú budúcnosť nedovolia. Naozaj nestačí, keď v „slávnej“ rasistickej vete Davida Lanea – We must secure the existence of our people and a future for white children – vymeníme slovné spojenie „bielych deti“ za frázičku „kresťanských detí“. Stále bude tých slov dokopy 14.