Denník N

Mýtna lúpež storočia a čo s tým

Dokopy Slovensko v súvislosti s mýtnym tendrom v priebehu 10 rokov prišlo o 700 000 000 eur. Ide tak o jednu z najväčších káuz v histórií Slovenska. Ako nastaviť legislatívne prostredie tak, aby sa to v budúcnosti už nemohlo opakovať?

Ako strana ZA ĽUDÍ upozornila už v pred mesiacom, náklady na výstavbu mýtneho systému na Slovensku dosiahli 256 miliónov eur, zatiaľ čo mýtny systém v Českej Republike stál 104 miliónov eur. Zatiaľ čo náklady na prevádzku tohto systému v Českej republike stáli 330 miliónov eur, na Slovensku to bolo 564 miliónov eur. Poplatok dodávateľovi za prevádzku je v Českej republike 10%, zatiaľ čo na Slovensku až 50%. A to najdôležitejšie – zatiaľ čo v Českej republike je majiteľom systému štát, na Slovensku je to súkromná firma, od ktorej Slovensko bude musieť tento systém odkúpiť podľa neoficiálnych informácií za ďalších 400 miliónov eur.

Dokopy tak Slovensko v priebehu 10 rokov prišlo o 700 000 000 eur. Ide tak o jednu z najväčších káuz v histórií Slovenska. Čo s tým?

V strane ZA ĽUDÍ sa expertný tím pre hospodárstvo a inovácie za dlhé mesiace stretával s dvoma desiatkami podnikateľov, vlastníkov, manažérov súkromných i verejne obchodovaných spoločností doma aj v zahraničí v rôznych oblastiach hospodárstva. Spolu sme identifikovali niekoľko najdôležitejších systematických legislatívnych opatrení, ako zmeniť status quo a spraviť zo štátu dobrého manažéra vlastného majetku. Pravdepodobne najdôležitejším z nich je:

#659   Zavedieme nielen eticko-morálnu, ale aj hmotnú zodpovednosť: zástupcovia štátu (v dozorných radách, štatutárnych orgánoch a prenesene aj v manažmente štátnych firiem) musia pri nakladaní s majetkom spoločnosti postupovať s odbornou starostlivosťou, hospodárne, efektívne a v súlade s účelom použitia tohto majetku.

V programovom vyhlásení vlády – už od roku 2016

V tomto, ale už aj v minulom volebnom období boli v slovenskom parlamente pokusy o zavedenie hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov. V tomto volebnom období sa tento záväzok dostal dokonca do programového vyhlásenia vlády. Všetky návrhy reagovali na časté prípady škôd, ktoré štát utrpel v dôsledku rôznych nevýhodných transakcií, uzavretých v jeho mene konkrétnymi osobami. Predražený nákup zdravotníckej techniky vždy niekto konkrétny podpíše. Zmluvu na poskytnuté právne služby a premrštenú podielovú odmenu ako v kauze Bžán vždy niekto konkrétny uzatvorí. Ako všask často na verejnosti upozorňuje naša podpredsedníčka Veronika Remišová, takáto osoba ale reálne nečelí nijakej sankcii, pokiaľ ňou nebol spáchaný trestný čin. Ale aj v tom prípade je sankcionovateľnosť na Slovensku veľmi nízka, dokonca sú verejnosti známe prípady, kedy politickí nominanti, ktorí škodu spôsobili odišli z funkcie s obrovským odstupným (kauza Bžán), prípadne boli povýšení do lukratívnej funkcie (kauza Pavlis alebo kauza CT). Je neakceptovateľné, ak namiesto vyvodenia zodpovednosti za nezodpovedné narábanie s peniazmi občanov nikto nenesie osobnú zodpovednosť a ešte je aj štedro odmenený.

Ak chceme, aby štát dobre hospodáril a ľudia, ktorí rozhodujú o miliardách z našich spoločných peňazí rozhodovali správne, je potrebné, aby za svoje rozhodnutia niesli aj zodpovednosť. Nemôže to ostať pri tom, že škody zaplatia nakoniec občania. Zavedenie hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov vychádza z princípu osobnej zodpovednosti za vedomé alebo vedome nedbanlivé spôsobenie škody na našom spoločnom majetku a má aj preventívny charakter.

Naše riešenie

Navrhujeme zavedenie funkčného mechanizmu hmotnej zodpovednosti zástupcov štátu pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Takáto zodpovednosť by bola koncipovaná na princípe subjektívnej zodpovednosti v právnom režime zavinenia na úrovni vedomej nedbanlivosti. Zástupca štátu by bol zodpovedný za vzniknutú škodu nielen v situáciách, keď vedel, že svojim konaním mohol spôsobiť škodu, no spoliehal sa na to, že ju nespôsobí, ale aj v prípadoch úmyselného zavinenia škody. Toto je kľúčové nielen kvôli samotnému posilneniu osobnej ekonomickej zodpovednosti zástupcu, ale aj kvôli jeho eticko-morálnym dôsledkom na správanie reprezentantov štátu.

Je zjavné, že po desaťročiach drancovania krajiny vzbudí zmena celkového prístupu štátu k spoločnému majetku veľký odpor všetkých profitujúcich strán. V strane ZA ĽUDÍ však pracujeme tvrdo na tom, aby sme po 29. februári 2020 mali pripravenú skupinu čestných a pracovitých odborníkov, ktorí dokážu predkladané opatrenia zrealizovať a prispieť tak k tomu, aby sa zo Slovenska zase stala krajina, na ktorú môžu byť jej obyvatelia zase hrdí.

Celý program strany ZA ĽUDÍ pre oblasť hospodárstva a inovácií pod garanciou Mareka Antala (kandidát č. 13 na našej kandidátke) si môžete prečítať tu.

Martin Oravec, CFA

Volený člen predsedníctva strany ZA ĽUDÍ

Autor (1979) študoval, pracoval a žil v rokoch 1998 až 2016 v Českej republike, Nemecku, USA, Veľkej Británii a Švajčiarsku. Pracoval ako konzultant pre poradenskú firmu vo Washingtone DC, ako manažér pre fond v Londýne a v súčasnosti pôsobí ako Chief Investment Officer vo verejne obchodovanej spoločnosti v Toronte a Štokholme. Je členom CFA inštitútu. S manželkou a dvoma deťmi žije v Bratislave.

Teraz najčítanejšie

Martin Oravec

Autor (1979) študoval, pracoval a žil v rokoch 1998 až 2016 v Českej republike, Nemecku, USA, Veľkej Británii a Švajčiarsku. Pracoval ako konzultant pre poradenskú firmu vo Washingtone, DC, ako manažér pre fond v Londýne a v súčasnosti pôsobí ako Chief Investment Officer vo verejne obchodovanej spoločnosti v Toronte a Štokholme. Dva roky pomáhal ako dobrovoľník s problematikou Slovákov v zahraničí v neziskovej organizácii LEAF. S manželkou a dvoma deťmi žije v Bratislave.