Funkcia krásy
Smäd po živote
V posledných dňoch sa mi pripomína názor, že krása už veľa nezmôže, je nefunkčná, nevyruší…
Priblížili sme sa teda k veku van Gogha, ktorému sa počas plného, hoci biedneho života predal jediný obraz Červený vinohrad (na obrázku). Kúpil ho jeho vlastný brat, kto by ten detail nepoznal a potreboval.
Myslím, že jeho okolie bolo veľmi požehnané. Keď niekam cestoval, určite so sebou prenášal plátna, ako to napísal John Irving a zahral Kirk Douglas vo filme Smäd po živote. Bol viditeľný, keď maľoval. Páči sa mi predstava, ako mu obyčajní ľudia pomáhali, pretože videli, že jeho práca má zmysel a tie obrazy sú pekné…
Umenie overí to, či mu pasuje aj každodennosť. Nemá nič spoločné so špekuláciou, krása nie je trápna. Ale môže byť na nevhodnom mieste… Tak by už mohol byť hodnotený priestor: Nakoľko by bolo neznesiteľné, pokorujúce, ak by tam niekde bola krása.
*
Zbierame dážď,
keď už sme hore.
Uchytilo nás to
veľmi a nečakane
Už iba chvíľku,
Vy dole!
Niečo dávame slnku,
ostatné prinesieme.
*
Niekedy je to bez slov
Veľký piatok vopred,
čas vyhodený medzi slovosled
dlhší ako celý týždeň.
Prebúdzame
bolesť po vlastnom pôste,
keď chýba báseň,
keď svieti oltár v Tebe.
*
Pýtame si
azúrový mesiac.
K tomu
odpoveď medzi snami.
Až tam sme sa dostali
za polnočnou
Najkrajšie tešia farby
a aj na čiernobielo.
*
