Denník N

Istanbulský dohovor – ochrana práv žien alebo LGBT ideológia? Alebo (aj) niečo úplne iné?

Predpokladám, že mnohým občanom sa pri spomenutí istanbulského dohovoru urobí nevoľno a nechcú o tom už nič počuť. Jedným preto, lebo sú jeho skalnými zástancami, resp. protivníkmi, ďalším zase preto, lebo ho považujú za nepodstatný a je im jedno, čo sa s ním stane.

Rozumiem všetkým týmto názorovým skupinám, oba postoje sú podľa môjho názoru čiastočne legitímne i pravdivé. Problém vidím tam, že každý je aj neúplný. Lebo podstata je niekde úplne inde. Zdá sa, že na Slovensku ju nikto nepomenoval, ani sa ku nej len nepriblížil. To považujem za ozajstnú tragédiu.

Istanbulský dohovor je totižto veľmi závažný dokument, ktorého nebezpečnosť nedocenili ani tí najfanatickejší predstavitelia kresťanských a nacionalistických strán vrátane ĽSNS. Treba ho preto rázne odmietnuť, no nie celkom kvôli tým dôvodom, ktoré sú tak všeobecne mediálne známe.

A to tvrdím napriek tomu, že som najtvrdším odporcom ako všetkých cirkví, tak aj všetkých nacionalistických ideológií. Som nevolič už presne desať rokov okrem iného preto, lebo mám výhradu svedomia spolupracovať s každou silou, ktorá podľa môjho najlepšieho vedomia a svedomia predstavuje zlo.

Napriek tomu som dospela k názoru, že týchto volieb sa treba zúčastniť. Prečo? dôvody sú dva, presnejšie ich kombinácia: 1/nepredstaviteľná mafianizácia štátu, kde najvyšší štátni predstavitelia už nielen klamú a v doteraz nechyrovanom merítku kradnú, ale dokonca kryjú vraždy, resp. sú ich spolupáchateľmi, 2/ prvýkrát v histórii Slovenska tu máme stranu, ktorú môže čestný človek s čistým svedomím voliť, a ktorá má potenciál vyriešiť tento najpálčivejší problém Slovenska.

Napriek tomu, že táto vyššie naznačená strana, je podľa mňa jediným kandidátom, ktorý si zaslúži našu dôveru (každý, kto vie rozoznať pravdu od klamstva, dobro od zla, aktivitu od pasivity a identifikovať to, čo daných ľudí vedie a motivuje k tomu, aby boli v politike, kto ozaj sleduje dianie v parlamente – teda nielen televízne noviny – ako aj dennodennú mimoparlamentnú aktivitu poslancov, určite vie, ktorú stranu mám na mysli a prečo) sa priznávam, že neviem, aký má „moja strana“ postoj k istanbulskému dohovoru.

Zaregistrovala som len názor, že to asi nie je ich priorita, resp. možno mu nepripisujú náležitú dôležitosť, aby si tým roztrieštili voličskú základňu. Ani v ich programe som o tomto dohovore nenašla žiadnu zmienku. Rozumiem tomuto postoju, je možné, že každý ich poslanec bude hlasovať podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia, čo tiež vlastne principiálne uznávam. Zároveň si však myslím, že to môže byť v tomto prípade doslova nebezpečné pre našu vlasť i ľudstvo ako také. Každý, kto o tomto rozhoduje, by mal mať všetky dostupné informácie a nepodceniť potrebu ozaj sa tejto problematike vážne venovať. Lídri podľa mňa nedocenili pravý obsah a dopad tohto dohovoru, inak by boli zaujali rázne stanovisko o jeho odmietnutí už teraz – a aj ho patrične zdôvodnili, samozrejme. Je to škoda aj preto, lebo by im to predpokladám, pomohlo získať voličov kresťanských i extrémistických strán ako i mnohých nevoličov.

Dovolím si tvrdiť, že v istanbulskom dohovore nielenže nejde iba o ochranu práv žien, ale že mu o ochranu práv žien nejde vôbec. A to napriek tomu, že ten text sa asi na 99 percent tvári, že v ňom ide práve a skoro výlučne o toto. Nepočítala som vety, v ktorých je „ten pes“ zakopaný, no je ich skutočne málo. Bežný neinformovaný čitateľ vlastne nemá šancu všimnúť si ich a už vôbec nie doceniť ich pravý význam.

Ak si niekto myslí, že po prečítaní tohto príspevku mu bude jasné, na čo narážam, žiaľ, bude sklamaný. Vysvetlenie totižto nie je vôbec jednoduché a nepreženiem to, ak poviem, že v prípade niekoho, kto o týchto veciach nič nevie, si jeho pochopenie vyžaduje niekoľkomesačné až niekoľkoročné intenzívne štúdium a následnú (viacročnú) reflexiu. Preto začnite už dnes, milí priatelia, hlavne ak ste poslanci.

Mnohí asi krútite nosom či hlavami. Viete, osobne si myslím, že priemerný človek sa skôr stane lekárom ako sa dokáže vymaniť spod mentálnej kontroly, ktorej bol vystavený od narodenia.

Odporcovia istanbulského dohovoru síce prácne popisujú ten zamaskovaný dopad a veru majú pravdu. To musím priznať napriek tomu, že s nimi inak v máločom súhlasím. Ale na niečo veľmi dôležité zabudli. Zabudli na to rovnako tí v kostoloch ako tí v parlamente. Zabudli sa opýtať takú základnú vec: PREČO? Prečo to tam tá Rada Európy dala, čo tým chce dosiahnuť?

Prečo by Rada Európy zostavila takýto dokument a prečo by takáto zvrátená agenda mala byť taká veľmi dôležitá?

Nuž lebo pravý dôvod istanbulského dohovoru treba hľadať práve v tej snahe rozložiť klasické ľudské hodnoty, rodinu, odňať rodičom stále viac rodičovských práv, áno, aj propagovať a tým aj šíriť „alternatívne sexuálne orientácie“ (veru, lebo nepochybne sa niekto narodí ako homosexuál alebo „bi“ či „tranz“, to chápem a plne týchto ľudí rešpektujem, no rovnako si myslím, že sa to dá aj jednoducho „naučiť“, ak to bude „IN“ – kto bol napr. v Thajsku, možno pozná aj tzv. „Lady-boys“ fenomén) a nepriamo tým znižovať pôrodnosť a vôbec smerovať túto spoločnosť niekam, kde ju chce mať ten, kto ozaj stojí za týmito záujmami. No ale stále nevieme PREČO? Prečo toto všetko? Pokračujte v čítaní.

Ďalšia závažná otázka: KTO? Kto stojí za tým všetkým?

Ak chcete pochopiť odpovede na všetky tieto otázky, chce to vygumovať doslova všetko, čo ste sa doteraz o väčšine vecí naučili, zbaviť sa predsudkov a pustiť sa do štúdia ozajstnej histórie ľudstva a toto štúdium skĺbiť s hĺbkovým štúdiom dejín filozofie, dejín náboženstiev ako aj vied, hlavne prírodných a osobitne genetiky. Napokon netreba podceniť ani informovanosť v oblasti high-tech, IT, SMART- a CYBER- technológií. Pozrite si ešte raz aj Matrix, a pod. Uviedla som len ten nevyhnutný základ. Ešte by som dodala štúdium zakázanej či nepoznanej fyziky, teda mágie, ako sa tejto vedeckej disciplíne laicky hovorí. Zabudla som na psychológiu… Už rozumiete, prečo je to práca na roky? Väčšina z nás netuší nielen kde to žije ale ani kto je.

Nejde pritom ani tak o osvojenie si a logické pochopenie informácií, ako o prekonanie ideologickej bariéry a kognitívnej disonancie, ktorá nám v tom bude brániť. Toto štúdium si vyžaduje tak veľa času práve preto, lebo nikto z nás si zo dňa na deň nemôže byť istý, že tieto nové informácie, častokrát úplne protichodné „oficiálnej“ ideológii i našim doteraz uznávaným názorom i hodnotám, sú pravdivé, skrátka, že ak ich vezmeme za svoje, nebude to len prechod od jedného druhu mentálnej kontroly k inému. Preto to chce roky. No uisťujem vás, že ak budete roky nekompromisne dávať do súvislosti a konfrontovať všetky denné, politické, vedecké, náboženské, nazvime ich „dejinné“ udalosti s novo objavenými informáciami, skôr či neskôr budete mať také dôkazy, ktoré vám jednoznačne ukážu, kde je pravda. Čiastočky pravdy budú do seba zapadať ako puzzle a obraz bude z roka na rok jasnejší. Doslova sa vám otvorí myseľ a nové svety.

Navrhujem začať štúdiom sumérskej histórie, následne Starého zákona, ktorý je vlastne malým a prekrúteným i zle preloženým výňatkom z týchto spisov. Určite netreba podceniť štúdium genetického inžinierstva a prírodných vied. Dozvieme sa tak, kto sme a ako sme vznikli a nie je to veru žiadny darvinizmus ani stvorenie z hliny či dokonca z ničoho. Dozvieme sa tak i mnoho o tých bohoch, ktorých spomínajú všetky civilizácie. A v neposlednom rade sa dozvieme o tom, kto stál a stojí za všetkými svetovými vojnami a prečo sa konali, dozvieme sa aj, kto vyhral, kto vlastní všetky banky, kto stojí na vrchole pyramídy. Áno, ide o komplot, no ten je na inej strane ako si mnohí myslia. Ich problém je v tom, že nič z toho neštudovali.

Žiaľ nemám páky na to, aby som niekoho presvedčila inak, ako výzvou venovať sa tomuto štúdiu osobne. Som si plne vedomá, že väčšina ľudí na toto, aj keby chcela, nemá čas, niektorí nemajú ani mentálne vybavenie, chuť či trpezlivosť. A tí, ktorí sa do toho pustia, majú informácie ozaj plne dostupné len vtedy, ak ovládajú aspoň 2-3 svetové jazyky, hlavne angličtinu.

V tom spočíva tragédia ľudstva i to, že je tento svet taký, aký je. A speje tam, kam speje. Prečítajte si aspoň knižku „Prekrásny nový svet“ od Aldousa Huxleyho, je to jednoduché a naoko primitívne priam detinské čítanie. Tá je preložená aj do slovenčiny a napriek tomu, že to je jedna z dvoch „nevedeckých“ teda beletrických alebo skôr science-fiction kníh k tejto téme, ktoré vrelo záujemcom o „pochopenie komplotu“ doporučujem, sa jedná o knižku, ktorá ma ako prvá napadne pri analýze dopadu istanbulského dohovoru a toho, kam nás má zaviesť. Myslite teda pri tom čítaní na istanbulský dohovor a pokúste sa zistiť, ako to spolu súvisí. Nezabudnite na to, kedy a kto túto knižku napísal… a prečo (teda čo k nej povedal).

Takisto si je dobré preštudovať dokument „Project for the New American Century“, dokonale ho vysvetľuje i David Icke (nemusíte s ním hneď vo všetkom súhlasiť, no kto sa venuje analýze tejto osobnosti určite uzná, že je to v mnohých smeroch velikán), žiaľ to je len pre tých, ktorý dokonale ovládate angličtinu.

Ďakujem každému, kto dočítal môj príspevok, prosím informujte sa, lebo ide o vážnu vec. A to nie len pri tomto dohovore. Podobné nástrahy sú totižto zakomponované takmer do každého zákona z tej istej dielne. A odhaliť ich dokážu len informovaní. Inak dopadneme ako tá žaba, ktorá sedí v tej zohrievajúcej sa vode a napriek tomu, že mohla slobodne včas vyskočiť, uvarí sa. Naša voda je už teplá.

Čítanie pre začiatočníkov k tejto téme:

1/ Aldous Huxley – „Prekrásny nový svet“:

2/ Zecharia Sitchin – „Dvanásta planéta“:

3/ Mauro Biglino – „Přišel Bůh z vesmíru?“:

4/ George Orwell – „1984“:

Teraz najčítanejšie

Zuzana Molent

Filozoficky zmýšľajúca bytosť, ktorá nemá iné ambície okrem tej slobodne žiť v súlade s vlastným presvedčením. Rada by som žila vo svete, kde naša sloboda končí len tam, kde začína sloboda druhých a jediným zákonom je ten nerobiť druhým to, čo nechceme, aby oni robili nám. Vo svete, v ktorom má každý dôvod ráno vstať, byť usilovný, poctivý a usmievať sa, lebo si je vedomý, že svet okolo nás je v konečnom dôsledku odrazom nás samých, preto ak chceme niečo zmeniť, musíme začať od seba.