2 ROKY

Je prvý deň jarných prázdnin a ja spím asi do 9:30. Zobudím sa a inštinktívne siaham po mobile. Rozospaté oči sa otvoria do pohľadu plného hrôzy keď si čítam upozornenie z minúty po minúte: „Zavraždili investigatívneho novinára aktualít Jána Kuciaka.“ Novinára. Zavraždili.

Po dvoch rokoch s veľkou pravdepodobnosťou vieme kto a prečo ho dal zavraždiť, čakáme už len na potvrdenie súdu Mafián, prezlečený za podnikateľa. Milionár a predsa stále túžiaci po peniazoch. Človek, kontrolujúci sieť poslušných poskokov a vplývajúci na najmocnejších, a predsa stále túžiaci po väčšej moci. Túžiaci po uznaní a nechávajúc sa preto oslovovať „Ave“.

Po čom túžil Ján Kuciak? Po domčeku vo Veľkej Mači, dedine o ktorej by som v živote nepočul, nebyť tejto tragédie. Po snúbenici, s ktorou plánovali svadbu v to leto. Po spravodlivosti na Slovensku. Po pravde a jej odhaleniu. Jeho túžby sú až strašidelne blízko tým mojim.

No neotupeli sme za tie 2 roky? Rozumieme, čo sa stalo 21.2.2018? Novinár bol zavraždený, kvôli jeho poctivej práci odhaľovania pravdy. Človek, o ktorom písal, ho dal zavraždiť, lebo nechcel, aby sa pravda dostala na povrch. Nedal zavraždiť len novinára a jeho snúbenicu. Pokúsil sa zabiť pravdu.

Otázka nie je prečo sa o to pokúsil, niektorí ľudia totižto túžia po osobných profitoch viac ako po vyšších hodnotách pravdy a spravodlivosti. Otázka je, prečo sa to stalo? Prečo mu v tom nikto nezabránil? Odpoveď sme dostali v posledných 2 rokoch cez desiatky článkov, stovky riadkov a tisícky slov, ktoré by mali byť povinným čítaním, lebo odhaľujú chorobu hlboko zakorenenú v našom štáte. Zsuzsová, Tóth, Bodor, Jankovská, Kováčik, Počiatek, Trnka, Mamojka, Gašpar, Glváč, Kaliňák, Haščák, Danko, Hlavné správy, Kotleba…

…Fico.

Odpoveď? Lebo mohol.

A viete, čo je na tom najstrašidelnejšie? Že sme to boli my, občania, kto to dovolili. Našimi malými podvodíkmi na daniach vytvárame v spoločnosti akceptáciu k tým veľkým Kočnerovým. Našou ľahostajnosťou k politike alebo volením Smeru (pozrite sa, koľko z tých vyššie uvedených mien bolo v Smere) sme vytvorili v krajine priestor, aby sa takíto mafiáni mohli beztrestne roky pohybovať. Je aj našou vinou, že sú Ján Kuciak a Martina Kušnírová mŕtvi. Viem nepočúva sa to dobre. A nechcem tým povedať že nie sú na Slovenskú ľudia, ktorí proti tomu roky bojovali. Sú. Ale neklamme sa. Krajinu a aj vládu máme len takú, aká sme spoločnosť, akí sme ľudia v našich každodenných životov a akých ľudí si volíme. A nie, sociálne balíčky Smeru fakt nestoja za tie 2 mladé životy.

Pre Jána a Martinu je už neskoro. Ale možno nie je neskoro pre ďalších. Možno máš aj ty šancu rozhodnúť o tom, či bude niekto zavraždený kvôli boju za pravdu a spravodlivosť. Či ľudia, ktorí sú schopní iných vraždiť a mlátiť, alebo takýchto ľudí chrániť majú byť v parlamente alebo vo väzení. Šancu meniť spoločnosť má každý z nás, každý deň, každým rozhodnutím. Ale iba raz za 4 roky ju vieš zmeniť tak radikálne, ako o týždeň vo voľbách.

Každé 4 roky si 2 milióny ľudí povedia, že ich to nezaujíma a že ich hlas nič nezmení. Zmení. Niekomu môže zachrániť život. Novinárovi, ktorí odhaľuje pravdu. Dôchodcovi, ktorý nemá peniaze na drahú liečbu. Deťom, narodeným do chudobných rodín, ktoré nemajú šancu na dobré vzdelanie a slušnú prácu. Mladým rodinám, ktoré bojujú so všetkými životnými prekážkami.

Ktovie. Možno aj tebe.

Poď meniť túto krajinu k lepšiemu.

TU A TERAZ