Denník N

SME-R-odina

Ktorý smerácky minister skončil kvôli tunelovaniu Martina Borguľu, teraz kandidáta za SME rodina?

ako sa menili ministri za smer:

Minister zdravotníctva Ivan Valentovič bol ministrom prvej Ficovej vlády v rokoch 2006 až 2008 (vystriedal ho Richard Raši). Z funkcie odstúpil na vlastnú žiadosť z osobných dôvodov. Krátko po odchode dostal funkciu predsedu dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Minister zahraničných vecí Ján Kubiš pôsobil v prvej Ficovej vláde do 26. januára 2009, keď sa stal výkonným tajomníkom Európskej hospodárskej komisie OSN. Bol vystriedaný Miroslavom Lajčákom.

Minister obrany František Kašický odstúpil z postu ministra prvej Ficovej vlády 30. januára 2008 pre sporné obstarávania na ministerstve obrany. Ministerstvo vyhlásilo tender na upratovanie za 900 miliónov korún, pričom rok predtým dal rezort na tento účel iba 117 miliónov. Do súťaže sa ako jediná prihlásila skupina firiem na čele s bratislavskou spoločnosťou Slovclean, pričom ponúkla ročné upratovanie za približne 326 miliónov Sk. So spoločnosťou Slovclean sa spájalo meno Martina Borguľu, vtedy miestneho poslanca Starého Mesta a člena strany SMER – sociálna demokracia. Rozruch vyvolali aj ďalšie súťaže. Vybraná firma mala zinkasovať 1,5 miliardy korún za štvorročnú zimnú údržbu kasární, pričom rok pred tým vlani na to stačilo ministerstvu necelých 30 miliónov Sk (viac informácií tu, tu, tu, či tu ).

Kašického nahradil Jaroslav Baška. Kašický sa stal mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR pri Organizácii Severoatlantickej zmluvy, vedúcim delegácie a stálym predstaviteľom Slovenska pri Severoatlantickej rade, neskôr bol mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom Slovenska v Nórsku. V súčasnosti pracuje na Ministerstve zahraničných vecí ako veľvyslanec s osobitným poslaním pre viaceré granty.

Martin Glváč ako minister obrany druhej Ficovej vlády skončil o deň skôr ako volebné obdobie, keďže sa uchádzal o funkciu podpredsedu NRSR. Riadením ministerstva bol poverený predseda vlády.

Nominantka Smeru, nestraníčka Zuzana Zvolenská bola od roku 2012 ministerkou zdravotníctva. Premiér ju 3. novembra 2014 požiadal o demisiu. Jej dôvodom bola predražená kúpa CT prístroja pre piešťanskú nemocnicu. Vo funkcii ju vystriedal Viliam Čislák.

Ďalším nominantom Smeru v druhej Ficovej vláde bol Tomáš Malatinský. 2. júla 2014 podal demisiu bez zjavných dôvodov, bola to skôr kozmetická úprava kabinetu na zvrátenie pádu preferencií strany. V súčasnosti stojí na čele Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky.  Na poste ministra hospodárstva ho vystriedal smerák Pavol Pavlis, ktorý ministroval od 4. júla 2014 do 6. mája 2015. Skončil pre ďalšiu upratovaciu kauzu, pre štátne zákazky jemu blízkej firmy Sitis. V zmluve na upratovacie práce za 20 tisíc eur bol uvedený ako kontaktná osoba za Sitis jeho švagor. Opozícia žiadala Fica, aby Pavlisa odvolal už skôr, pretože sa dostal do konfliktu záujmov, keď sa jeho firma Port Service súdila so štátom o 60 miliónov eur. Ministerstvo hospodárstva napokon doriadil nestraník Vazil Hudák.

Posledným členom druhej Ficovej vlády, ktorý bol vystriedaný, bol Dušan Čaplovič. Ten v roku 2014 (spolu s Malatinským) podal demisiu. Ani jej dôvody nie sú známe.

Tretia Ficova vláda nakoniec doplatila z iného dôvodu ako tých pár smeráckych ministrov, čo bolo vystriedaných v predchádzajúcich vládach. Až vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej pohla svedomím Mareka Maďariča, ktorý 7. marca 2018 podal demisiu (riadením ministerstva kultúry bol poverený Peter Pellegrini).  Po demisii Ficovej vlády nastali už v Pellegriniho vláde dve zmeny. Petra Kažimíra na poste financií vystriedal Ladislav Kamenický, Kažimír sa stal guvernérom NBS.  Nestraníckeho ministra vnútra Tomáša Druckera po zvláštnej demisii kvôli prezidentovi Policajného zboru SR Tiborovi Gašparovi napokon vystriedala smeráčka Denisa Saková. A on si založil stranu.

Ak to máme zhrnúť, korupcia akoby najvyššie slovenské politické pozície smerákov len lízla. Realita je zjavne odlišná, to len česť a pocit zodpovednosti u politických jednotlivcov absentujú.

Opozičné strany unisono volajú po očiste spoločnosti od korupčníkov. Medzi nimi aj aktér jednej zo škandalóznych korupčných afér. Bývalý člen strany Smer – tzv. sociálna demokracia a v súčasnosti jeden z členov kandidátky hnutia Sme rodina Martin Borguľa.

29. februára budú dôležité voľby, prosím dobre si rozmyslite koho voliť a nevoľte na základe umelo vytvorených emócií či čírych klamstiev. ďakujem.

Teraz najčítanejšie